Nápad priniesť sushi do Trenčína vznikol pri večerných rozhovoroch dvoch kamarátok, Martiny Karasovej a Kristíny Kijacovej. Inšpiráciu načerpali na cestách. Kristína strávila istý čas v Japonsku a Martina zase absolvovala študijný pobyt v Thajsku. Hoci s prevádzkou reštaurácie nemali žiadne skúsenosti, všetko robili tak, ako by si to želali v úlohe hostí. A ich Oyshi sa stal vyhľadávaným kulinárskym bodom v Trenčíne.
Po škole obe kamarátky lákalo založenie vlastného biznisu. Snívali o malom sushi bare. „Bolo to úplne nevinné. S Maťou sme sa rozprávali o tom, že nám chýba také niečo v Trenčíne, takže sme si napĺňali vlastné potreby,“ vysvetľuje spolumajiteľka Oyshi Kristína Kijacová. Dopredu ich hnalo nadšenie a podporoval ich aj fakt, že v roku 2013 ešte nič podobné v Trenčíne nebolo.
Hovoria, že mali šťastie, keď sa im podarilo nájsť maličký priestor s dostupným nájmom. Postupne sa pustili do rekonštrukcie priestorov a vznikla reštaurácia so štyrmi stolmi s minimalistickým interiérom. S tým im pomohol kamarát výtvarník, pričom kuchyňu zariaďoval sushimajster, ktorého najali na rozbehnutie podniku.
Kam sa na Slovensku vybrať do baru? 8 tipov od barmana Miroslava Telehaniča
Poctivo, odhodlane s maximálnou dávkou naivity
„Budget sme v zásade riešili až po tom, čo sme si všetko vymysleli. Úplne punkáčsky sme dali dokopy peniaze – banky, rodičia, zlátanina všetkého možného,“ spomína Kristína. Rozpočet 30-tisíc eur, ktorý si prvotne zadali, dvojnásobne prekročili. „Vôbec sme netušili, do čoho ideme. Bol to obrovský punk,“ vraví s úsmevom podnikateľka.
Jedna z dvojice zakladateliek Oyshi Martina Karasová. Foto: Oyshi
Kríza celého nápadu prišla počas budovania podniku, keď začali narážať na legislatívnu stránku vytvorenia gastroprevádzky. Množstvo povinností, ktoré museli dodržať, stálo za výrazným navýšením rozpočtu. „Rôzne ‚papierovačky‘, hygiena, haccp dokumentácia – vôbec som netušila, čo to znamená. Neustále sme rozhadzovali, päťtisíc eur tam, hentam a ani sme poriadne nevedeli, na čo to je. Počas toho sme mali krízu, ale už sme vedeli, že nemôžeme cúvnuť,“ hovorí Kristína, ktorá vraví, že na začiatku boli extrémne naivné a mali pocit, že to hravo zvládnu. Postupne sa ich názor síce zmenil, no už vedeli, že to zvládnuť musia.
Už na začiatku sa im potvrdilo, že v prvom rade je dôležité nájsť dobrého kuchára. Reštaurácia sa začala zapĺňať a im bolo jasné, že sú na správnej ceste. „Zádrhelov je stále veľa. Mali sme šťastie, že sme otvorili v dobe, keď to nikto nerobil. Bolo to podložené racionálnymi argumentami a snažili sme sa minimalizovať riziko. Bola to odvaha, ale nebol to taký obrovský risk, že keby to nevyjde, tak sa z toho nevyhrabeme,“ vraví Kristína Kijacová, ktorá má okrem sushi aj vlastnú produkčnú agentúru, takže pracovný týždeň trávi v Bratislave a na víkend chodí do Trenčína.
Po Fou Zoo stavili na food bar Iasai. Takto sa zrodil gastro koncept, v ktorom varí kuchár pred ľuďmi
Špeciál v Oyshi tuniakové tataki.
Dresing z koriandru a zelených chilli papričiek, čierne tobiko, hurmikaki. Foto: Oyshi
Ako poraziť Viedeň či Bratislavu
„Je pre nás dôležité sa neustále niečím zabávať, aby ani personál neupadol do stereotypu. Chceme to robiť ako hobby, aby nás to bavilo. Snažíme sa vymýšľať, aby sme sa vedeli niekam posúvať. Máme nové inšpirácie a kuchári sú veľmi kreatívni,“ pochvaľuje si podnikateľka a priznáva, že nájsť dobrého kuchára je absolútne zásadné a veľmi náročné zároveň. „Ešte je to umocnené samotným Trenčínom, lebo ľudia sa zvyknú sústrediť do Bratislavy a do Viedne, do väčších miest. Nám pomohlo, že veľa chalanov, ktorí pôsobili vo Viedni, si už založili rodiny a vrátili sa do Trenčína. Vďaka tomu máme stabilný tím.“
Oyshi je značkou, ktorá má pevnú základňu fanúšikov. Prejavuje sa to počas rezervovaných večerov, ale aj keď sa nedávno rozhodli zorganizovať kurz sushi. V rovnaký deň, ako uviedli termín konania kurzu, museli pridať ešte ďalšie dva pre veľký záujem.
Interiér Oyshi od architektov Juraj Hubinský (Hubinsky atelier), Peter Kuklica, Martin Smerek (Kuklica Smerek architekti). Foto: Oyshi
Sťahovanie za 90-tisíc
Pred rokom sa im podarilo po dlhom hľadaní zmeniť priestor, keďže vtedajšia reštaurácia už nedokázala uspokojiť dopyt. „Limitoval nás priestor a limituje nás aj teraz, keď máme večery, ktoré sú vybookované, ale to je v poriadku,“ priznáva Kristína, ktorá vraví, že sa im tak splnila túžba o skutočnej reštaurácii vo veľkorysých priestoroch. Tie im tento raz navrhli architekti Juraj Hubinský (Hubinsky atelier), Peter Kuklica, Martin Smerek (Kuklica Smerek architekti). Nové priestory si vyžiadali ďalšiu investíciu 90-tisíc eur.
„Všetko robíme tak, ako by sme si to želali, keby sme boli hostia. Celé je to o tom, aby sa nám to páčilo vizuálne, aby sa nám páčilo menu. Myslím si, že pomohla aj komunikácia na sociálnych sieťach. Snažíme sa byť modernejší,“ vymenováva Kristína veci, ktoré stoja za ich úspechom. Odmenou im je plná reštaurácia spokojných hostí.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk