V rozľahlej rustikálnej pražskej kancelárii majú miesto šport, podnikanie aj kožená motorkárska bunda. “Som harleysta,” ukáže na ňu sedemdesiatnik Viliam Sivek. Prílišnou skromnosťou netrpí: steny sídla jeho firmy Sivek Hotels sú svedkom, že podnikateľ úspechy neschováva. Prezrieť si tak môžete ocenenia za biznis či filantropiu aj početné hokejové fotky a trofeje.
To, že firma sídli práve v pražskej štvrti Hostivař (historický názov označujúci človeka, ktorý hosťom varil) je náhoda, ale výstižná. Jeho biznisom je hotelierstvo a cestovný ruch.
“Ale mojou dušou je Slovensko a Sparta,“ povie po česky.
Rodený Slovák pochádzajúci z Trnavy prežil väčšinu života v českej časti kedysi spoločnej republiky. Som “pozákopové” dieťa, spomenie narodenie v roku 1946. To, že sa nakoniec Sivek ocitol v Česku a neskôr sa tam stal úspešným podnikateľom, spôsobila povojnová politika komunistov. Hoci mama cez vojnu počas SNP prevádzala Francúzov k Strečnu a získala vysoké štátne vyznamenania, napríklad zlatý Rad SNP či Francúzsky vojnový kríž s palmou, v 50. rokoch ju za jej činnosť komunistická vláda poslala do väzenia. A rodinu poslali do českých Sudet. Sivek tam žil so starou mamou od svojich štyroch rokov. „Po smrti babičky ma vychovávala asi hlavne ulica. Často som bol hladný. Vyvádzal som. Na základnej škole som hádam ani nemal jednotku zo správania,” spomína. V 14 rokoch sa rozhodol, že pôjde pracovať do Bane Dukla v Ostrave. Mama, pôvodne profesorka jazykov, po návrate z väzenia sťahovala závory na železnici.
Od práce v továrni po vlastnú oceliarsku ríšu. Toto je životný príbeh filantropa Andrewa Carnegieho
Rehabilitácia znamenala aj nové príležitosti pre jej syna, lebo “rodinu vyňali z kliatby”. Sivek sa stal riaditeľom internátu, postupne si dorobil pedagogické vzdelanie, prešiel riaditeľovaním v okresnom kultúrnom dome a dostal ponuku dokončiť a viesť najväčší vtedajší československý hotel (hotel Pyramida Dlabačov Praha). Sivek spomína, že opäť zasiahla politika – niekto sa začal hrabať v maminých kádrových materiáloch a jeho z pozície riaditeľa vyhodili. S hotelierstvom však zostal spojený, v 80. rokoch pomáhal s projektmi viacerých CKM (Cestovná kancelária mládeže) hotelov na Slovensku, napríklad v Jasnej.
Do siete
Už tesne pred revolúciou v roku 1989 začal podnikavý hotelier riešiť vlastný biznis: dovážal čaj z Ánd či nanuky do Poľska. Zamatová revolúcia v roku 1989 mu otvorila ďalšie brány: “Vtedy sa sem všetci chceli prísť pozrieť, zistiť, ako to, že sa tu zmena udiala bez krviprelievania.” Sivek si prenajal koniareň Selský dvůr, kde sedíme, a upravil ju na ubytovanie.
“A keďže v Prahe bolo málo hotelov, postupne som to opakoval a vytvoril sieť,” veľkou skratkou zhrnie, ako za dve desaťročia vybudoval vtedy najväčšiu domácu sieť hotelov. Na vrchole ich mal pod svojou značkou EuroAgentur Hotels & Travel až 54.
Od začiatku sa snažil fungovať nezávisle – napríklad od sprostredkovateľov, ktorým by platil provízie. Hotely napĺňala sčasti jeho vlastná incomingová cestovná kancelária.
V roku 2010 však sieť predal ruským vlastníkom (Sivek nechce spresniť komu a za koľko, hovorí len, že to “nebolo veľa, ale stačilo to na to, aby sme zobrali 50 miliónov korún a dali ich na charitu a na to, aby som ja alebo deti mali nejaké finančné problémy”). Ponechal si len šesť hotelov, ktoré jeho rodinná firma prevádzkuje.
Foto: Ondřej Pýcha pre Forbes
Čo bolo dôvodom tohto obratu? “Hotelový biznis je veľmi náchylný na udalosti vo svete. Pád dvojičiek v New Yorku, SARS (vtáčia chrípka), globálna ekonomická kríza, to všetko silno ovplyvňovalo chuť zahraničných hostí cestovať a objavovať nové miesta,” vymenúva. Pražskí hotelieri sa v uplynulej dekáde museli tiež vyrovnať s prírodnými živlami. Sivekovi zaplavilo v roku 2002 počas obrovských povodní štyri jeho hotely, ktoré musel zrekonštruovať.
“Bol som vtedy už dosť unavený. V biznise som bol už vyše 20 rokov, mal som vyše tisíc zamestnancov, len na výplaty sme potrebovali vyše 25 miliónov korún. Zodpovednosť za to, že ich zarobíme, bola len na mne,” vysvetľuje Sivek dôvody, prečo na ruskú ponuku kývol. “Nikomu som nikdy nič nedlhoval a ani nebudem. Keď vtedy prišla obchodná ponuka, hotely som predal.”
Žiť ako najbohatší ľudia na svete. Koľko platia boháči za luxusné značky, čerstvé kvety a vlastné lietadlá?
Pohľad do vtedajších finančných výkazov firmy EuroAgentur Hotels & Travel ukazuje, ako sa koncom prvej dekády tohto storočia prejavila na biznise finančná kríza. Sivek sa z tržieb 518 miliónov korún (vtedajším kurzom zhruba 19,5 milióna eur) a zisku 23 miliónov (700-tisíc eur) v ešte dobrom roku 2007 dostal na tržby 435 miliónov (16,4 mil. eur) a straty takmer 12 miliónov korún (450-tisíc eur) v roku 2009.
Nové zoštíhlené podnikanie zameral ešte viac na posilnenie incomingovej cestovky, ktorá má veľkú úlohu v zapĺňaní hotelov. Hotely tiež modernizovali, čo im umožnilo znížiť počet obslužného personálu. Dnes má firma zhruba 100 ľudí.
Ako sa jej darí? Sme ziskoví, naša obsadenosť neklesá celoročne pod 85 percent, čo je výborné, hovorí šéf firmy Sivek Hotels. A návod? “S človekom sa treba pohrať. Cestovný ruch je divadlo. Keď prídete do reštaurácie a čašník sa vám predstaví a povie, že sa o vás bude starať, hneď má podnik prvé body. V hoteli to musí byť podobné. Už na recepcii vás musia vedieť privítať, ponúknuť vám vodu či prípitok,” odkazuje hotelier.
Ako na rezervácie
Pre biznis úspech je však potrebné urobiť niečo už oveľa skôr, než sa hosť príde ubytovať. Dať mu šancu, aby daný hotel vôbec objavil a získal od neho rezerváciu ideálne cez vlastný rezervačný systém.
“Stránke Booking.com konkurovať nemôžeme, ale náš portál nám robí pätinu rezervácií, to je veľmi slušné,” vysvetľuje Sivek. Vo Švajčiarsku tiež majú rezervačného partnera, ktorý zabezpečuje rezervácie na 24 svetových portáloch (vrátane spomínaného najväčšieho svetového rezervačného systému Booking). Cez Švajčiarov na nich tri-štyrikrát denne podľa počtu voľných izieb upravujú ceny jednotlivých hotelov. “To sú tie chytré služby, automatizácia, ktoré mnohí ďalší menší rodinní hotelieri ešte stále nepoužívajú,” upozorní Sivek.
Niektorí majú len ten Booking, ďalší ani ten. „Majú Slevomat alebo podobné zľavové portály,” dodá s evidentnou nechuťou. Že sa oplatí zamyslieť sa nad tým, ako predávať svoje služby, Sivek dokumentuje aj číselne – kým mnohé hotely platia poplatok za rezervovanie 25 percent, jeho hotely sú na 13 percentách.
“Na zľavy neverím,” opäť rozhodne pokrúti hlavou, „nikdy som nerobil 2+1 zadarmo a podobné akcie.” Jeho názor je nekompromisný: zľavové služby využívajú nevedomosť a neschopnosť mnohých ľudí v cestovnom ruchu pracovať s novými nástrojmi a so sociálnymi sieťami. “V Českej republike je 99 percent firiem v cestovnom ruchu z kategórie malých a stredných biznisov. Keď sme robili analýzy, videli sme, že mnohí z nich neovládajú ani základné sociálne siete, že majú všetko komplikované, že nepoznajú nové technologické služby. Neovládajú trebárs ani fungovanie Facebooku, nehovoriac o Instagrame a novších sieťach,” vysvetľuje Sivek, okrem iného tiež predseda najväčšieho podnikateľského spolku v krajine Fórum cestovného ruchu ČR, ktorý má 7 500 členov.
Pri prechádzke preplneným centrom Prahy má laik pocit, že hotely nemôžu mať s návštevnosťou problém. Sivek súhlasí, sektor má za sebou dobrý rok, ale zároveň vidí, že mnohí hotelieri neinvestujú dostatočne do nových služieb: tí podľa neho “zaplačú”. Za múrmi luxusných aj menej okázalých hotelových budov tiež zúri cenový boj, hotely sa predbiehajú v zľavách. Naviac funguje AirBnB – a ako upozorňuje Sivek, ľahko sa podniká, keď mnohí z týchto prenajímateľov neplatia dane.
Rusko a Ázia
Druhý veľký trend, ktorý tiež ľahko spozorujete či začujete, je množstvo turistov z Ázie a z Ruska.
V Česku sa v posledných rokoch silne podporujú vzťahy s Čínou, vrátane podpory turizmu. Sivek z toho veľkú radosť nemá. Podľa neho čínsky turista berie Prahu (prípadne ešte Český Krumlov) ako krátkodobú destináciu, kde zostane možno jednu noc. Za Sivekovým názorom nie sú iba štatistiky. “Správajú sa arogantne,” hovorí s dodatkom, že mu devastovali dva hotely, Kampa a Selský dvůr.
Ruskí návštevníci, naopak, v meste zostávajú takmer päť nocí a dosť míňajú. Pre miestny cestovný ruch je však stále najdôležitejšia blízka Európa. V Sivekových štatistikách vedú Nemci nasledovaní Rusmi a Slovákmi.
Odvetvie sa podľa neho tiež vyrovnáva so slabou podporou štátu. Nefunguje vzdelávanie potrebných profesií, podobne ako na Slovensku je problém zaujať súčasnú mladú generáciu pre profesie ako kuchár či čašník. “Ak na niečo odbor zomrie, tak na to, že nie sme dostatočne vzdelaní. Nemyslím u nás vo firme, u nás sa ľudia musia vzdelávať stále. Hovorím o celej krajine.”
Šport & biznis
Sivek však v hoteloch nie je odkázaný iba na bežných turistov. Dokázal spojiť svoje nadšenie pre šport – hlavne hokej – s biznisom. Bol hotelierom pre českú reprezentáciu počas majstrovstiev sveta v roku 2015 („Aký má rád Jágr matrac a čo najradšej je?” referoval vtedy v správe český Forbes o starostiach hoteliera Siveka o najväčšiu hviezdu českého hokeja. Sivekovi otec Jaromíra Jágra prezradil, že na matraci nezáleží a syn má najradšej poriadny rezeň a cestoviny). Počas toho šampionátu mal Sivek pod palcom ubytovanie všetkých jeho účastníkov, bol oficiálnym incomingovým partnerom majstrovstiev. Organizoval tiež galavečeru v Španielskej sále Pražského hradu.
Vlani ubytoval športovcov počas majstrovstiev sveta vo florbale, tento rok v softbale, na prelome rokov zaisťuje servis pre MS v hokeji U20 v Ostrave a Třinci a o rok sa bude starať o účastníkov svetového šampionátu vo veslovaní. Robil gastronómiu pre Český dom na OH v Pekingu v roku 2008, už teraz sa Sivekovci chystajú na rovnakú úlohu na budúci rok v Tokiu.
“Asi sme dobrí, inak by si nás nevybrali reprezentovať našu gastronómiu,” hovorí Sivek s úsmevom.
Prepojenie so športom a hlavne so spomínanou hokejovou srdcovkou Spartou je však oveľa osobnejšie. Sivek bol pred rokmi jej generálnym manažérom, jeho syn Michal v nej pár sezón odohral.
Vzťah k tomuto klubu sa však začal dávno predtým. Sivek, kedysi aktívne hrajúci volejbal a basketbal, sa k nemu dostal cez svojich dvoch synov, ktorých tam prihlásil na tréningy. Mladší Michal si neskôr krátko zahral až v NHL, hneď prvý zápas s legendárnym Mariom Lemieuxom. Pre zranenie sa však vrátil do českej ligy. Po pár sezónach musel zo zdravotných dôvodov s hokejom skončiť.
V roku 2005 Siveka vtedajší majiteľ Sparty Antonín Charous oslovil s ponukou stať sa jej generálnym manažérom. V tom čase bol klub v rebríčku na 13. mieste. Ešte tú sezónu vyhrali majstrovský titul. „Keď nehoríte, nikoho nezapálite. Od podania ruky vrátnikovi, po to, že som vedel mená detí všetkých hráčov. Chodil som do (fanúšikovského) kotla. Dal som ich dohromady. Zapálil som ich,” spomína Sivek s nadšením. V manažérskej pozícii vydržal ešte ďalší rok, keď Sparta opäť ligu vyhrala. No potom sa vrátil plne do biznisu, kde sa už začínala prejavovať kríza.
Rodina
Do tohto obdobia sa dá datovať aj krátky pokus Sivekovcov o podnikanie v inom biznise, než je cestovný ruch. V roku 2008 podpísali ako spolumajitelia firmy Krušnohorská energie zmluvu s Lesmi ČR o výstavbe veterných elektrární v dvoch krajoch. Projekt sa skončil súdnym sporom, v ktorom Lesy ČR už pod novým vedením napadli zmluvu ako príliš jednostrannú v prospech súkromnej firmy, keďže Lesy ČR by museli podľa nej platiť neprimerané pokuty. Súd im dal za pravdu a majitelia firmu Krušnohorská energie poslali predvlani do likvidácie.
Sivek si na túto odbočku pamätá len ako na projekt, s ktorým prišiel syn Viliam a do ktorého on dal nejaké peniaze, no nezasahoval doň.
“Mohol by som podnikať aj v realitách, stále mám nejaké ponuky, ale ani to ma neláka. Mám rád cestovný ruch, Modré dvere a Spartu,” vráti sa k obľúbeným témam.
Modré dvere je projekt pomoci duševne chorým či ľuďom v ťažkých životných situáciách, ktorý v roku 2012 rozbehla Sivekova manželka, psychoterapeutka. V troch zariadeniach pomáhajú s liečbou, učia hospodáriť s peniazmi, v keramických dielňach či v kuchyni vracajú pracovné návyky. V kaviarni v Kostelci nad Černými lesy napríklad chorí môžu obsluhovať, pomáhajú im zaradiť sa do bežného života. Za vlaňajšok získali cenu najlepšej neziskovej organizácie ČR v kategórii veľkých organizácií od Nadácie pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Sivek Hotels sú rodinná firma a jej zakladateľ chce, aby to tak i zostalo. Do podnikania v nej zatiahol tri z piatich detí a tiež širšie príbuzenstvo. Krátko u otca robil aj spomínaný syn Michal, viedol jeden z hotelov, ale viac ho to ťahalo späť k hokeju. Teraz má so synom bývalého slovenského reprezentačného trénera Vladimíra Vůjtka hokejovú agentúru.
“Je to niekedy ťažké. Keď tu mám deti každý pondelok na porade a mám ich „richtovať” pred ostatnými, hovoriť im, že niečo neurobili dobre… Nájsť ten správny pomer otec/šéf je veľmi dôležité,” povzdychne si Sivek. Druhej generácii podľa neho ešte chýba schopnosť pozerať sa dopredu, vycítiť, ako ich biznis ovplyvnia zdanlivo vzdialené udalosti vo svete.
Nástupníctvo teda zatiaľ Sivek nerieši. „Je pre mňa dôležité, že stále chodím do práce, že vnímam, čo sa v odbore deje, že sa necítim ako dôchodca, že mám zmysel života,” povie.
„Chcem, aby firma fungovala ďalej, ale nechcem ju rozširovať, hoci máme mnoho ponúk, aj zo Slovenska. Hotely sa nedajú robiť na diaľku, rodina sa v nich musí osobne angažovať. Chcem ďalej pomáhať celému odboru, aj tým malým hotelom v regiónoch. A Sparte. Dostal som ponuku stať sa tento rok patrónom klubu, doteraz to boli len významní športovci. Hádam im pomôžem a opäť budú vyhrávať.”
Na stene v kancelárii má ešte pár voľných miest.
Viliam Sivek (73)
Narodil sa v Trnave, od štyroch rokov žil v českých Sudetoch. Podnikať začal ešte tesne pred Nežnou revolúciou, po nej sa presadil v hotelierstve. Postupne vybudoval najväčšiu domácu sieť ubytovacích zariadení aj vlastnú incomingovú cestovnú kanceláriu. V roku 2010 sieť hotelov a gastro zariadení predal, rodina sa teraz stará o šesť prevádzok, prevažne v Prahe, ktoré si ponechali.
Sivek získal štátne vyznamenanie Za zásluhy v hospodárskej oblasti od prezidenta Českej republiky, je viacnásobným držiteľom titulu Osobnosť cestovného ruchu ČR a predsedom Fóra cestovného ruchu ČR. Náruživý fanúšik športu bol dve sezóny generálnym manažérom HC Sparta Praha. S manželkou založili a od roku 2012 vedú terapeutické centrum Modré dveře.
Hoci Sivek sa potom natrvalo rodinne aj pracovne usadil v Česku, na Slovensku má tiež menšie hoteliérske aktivity. Hotel Prameň Dudince funguje ako frančíza Sivek Hotels, Sivekovci preň zabezpečujú marketing i rezervácie.
Autormi článku sú editorka Forbesu Tatiana Vavrová a redaktor Forbesu Jaro Hinšt.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
