Ako rozhlasový a televízny moderátor je Martin „Pyco“ Rausch známy dlhé roky. Dvojkou rebríčka influencerov je vďaka svojej druhej identite: je aj úspešným internetovým kuchárom.
Vďaka čomu sa vám na internete darí?
Najskôr by sme asi museli vymedziť, čo presne „darí sa mi na internete” znamená. Ja som dlhé roky verný tomu, čo ma baví a nejakú príliš hĺbkovú analýzu lajkov a followerov nerobím. Na facebooku som riešil vždy skôr hudobné inšpirácie ako hobby, ktoré mi zostalo po pôsobení v rádiách. Instagram som rozbiehal, pretože rád varím a obraz s jedlom idú ruka v ruke. Predpokladám, že značná časť ľudí, ktorí ma sledujú, sa zapojila kvôli televíznym aktivitám a rokmi zostávajú so mnou tí, ktorí pochopia, že nesledujú celebritu ani ťažkého influencera a už vôbec nie milovníka každodenných selfies. Varím a fotím. O tom je aj moja online existencia. YouTube som začal kŕmiť až teraz, keď sa naplno venujem produkcii video varenia.
Čím ste na internete začínali? A kedy to bolo, pred rokmi vo Fun Rádiu, v čase SuperStar či inokedy?
Koncom 90. rokov som mal na internete stránky vlastných relácií z rádia, ako boli Rebrík, Music Files a podobne, čiže bolo to ešte dávno pred prvou SuperStar. Sociálne siete prišli neskôr, Facebook page MrPyco som rozbiehal asi pred desiatimi rokmi, Instagram o niečo neskôr. Môj výskyt na sociálnych sieťach teda nebol podmienený televíznym účinkovaním.
Toto je nový rebríček najvplyvnejších Slovákov. Hviezdy z obrazovky zatienili mamy blogerky
Chceli ste „variť na internete“ od začiatku? Alebo ste skúšali aj niečo iné?
Video varenie vtedy nebolo plánom ani náhodou. Mne v 90. rokoch ani nenapadlo, že jedného dňa budem držať v rukách vlastnú kuchársku knihu. To, že sa mi podarilo vyprodukovať vo vlastnej réžii kuchársku trilógiu, je ďaleko za predstavami, ktoré som vtedy mohol mať. Ako posun na inú platformu som však video varenie cítil minimálne posledných päť rokov. Čakal som, kedy sa situácia v mojom živote vyvinie tak, že si budem môcť dovoliť vyhradiť jej všetok pracovný čas s dlhodobým výhľadom. Nie je to zábavka na leto ani na pár mesiacov, plánujem pritom zostať tak dlho, kým to bude pre mňa stále výzvou a potešením zároveň. A to sa deje práve od konca minulého roka.
Pyco tvrdí, že variť sa dá aj inak. Foto: archív Martin „Pyco“ Rausch
Čo máte na podnikaní či živote na internete najradšej?
Istú formu slobody alebo aspoň jej čiastočnú ilúziu. Momentálne sa venujem aktivitám, ktoré ma každý deň učia veľa nového. Varím, nakrúcam, strihám, svietim, píšem, je to one-man-show a v prípade, že niektorý recept vyskočí do nadpriemeru v reakciách a vidím, že ľudia sa skutočne inšpirujú a začínajú doma viac variť, tak mám v kútiku duše aj pocit, že robím niečo, čo má trochu zmysel.
Porovnajte tvorbu kuchárskej knihy a sériu videí na YouTube.
Tieto dve činnosti spája len fakt, že varíte, dbáte pri tom na estetiku, ste kreatívny a kostru oboch konceptov štartuje receptúra, ktorú musíte najskôr vyvinúť, testovať a dotiahnuť do konca. Inak sú to diametrálne odlišné aktivity, ktorým však predchádza presná príprava. Video varenie má výhodu v tom, že jeden recept aj so strihom, s komentárom a social networkingom zaberie približne týždeň. Po jeho publikovaní viete vyhodnotiť zásah a úspešnosť, zatiaľ čo knihu chystáte rok, je to veľký a časovo náročný projekt. V poslednej fáze sa už venujete vydavateľskej činnosti a manažmentu, spätná väzba od čitateľov prichádza neskôr. Takže byť online je interaktívnejšie a neporovnateľne rýchlejšie. Držať však v rukách knihu ako silnú spomienku na rok intenzívnej práce je úžasný pocit, ktorý sa s prehratím staršieho videa nedá len tak porovnať.
Mohol by vám internet pomôcť zarábať, prípadne zarábať viac ako doteraz?
Ja som sa presunul na internet, aby som si oddýchol od televíznej tvorby, kde je celkom iný rytmus práce aj moje úlohy sú odlišné. Teraz som viac za kamerou a moje ruky zostávajú na pracovnom stole. Takže si celkom užívam tento zákulisný komfort a neuvažujem, ako by mi mohol internet zarobiť viac peňazí. Manažéri to neradi počúvajú, ale intuícia je pre mňa vždy veľmi dôležitý aspekt. Vo chvíli, keď som nakrúcal prvé videá a nikomu som o tom nehovoril, prišla ponuka spolupráce od Lidlu a zároveň kampaň na bryndzu Liptov, súčasťou oboch je práve video varenie.
Čo na vašich profiloch nikdy nebude?
Šírenie nenávisti, násilia či šikanovanie v akejkoľvek forme.
Ste teraz „moderátor, ktorý aj varí“? Čo by sa muselo zmeniť, aby ste sa stali „moderujúcim kuchárom“? Aké sú šance na zárobok v jednom a druhom povolaní?
Teraz som asi najskôr človek, ktorý si po troch kuchárskych knihách povedal, že im dá vizuálnu podobu a odtiaľ sa posunie ďalej cez video tvorbu, pretože hľadá výzvy. Moderátorom sa dá stať opäť po jednom telefonáte či dohode s ktoroukoľvek televíziou. Biznisový pohľad tu však nemá celkom opodstatnenie, pretože pre bežného diváka ste zväčša známou postavou, ktorú si nejako viac-menej definuje podľa mena a tváre. Občas sa mi stane, že si niekto myslí, že varenie prišlo do môjho života len teraz a s chuťou utrúsi poznámku o „variacej celebrite“. A potom zasa niekto povie, že moderovanie ma zbytočne zdržiavalo.
Kam na vegánske jedlo? Foodblogerka Nikoleta Kováčová odporúča 10 reštaurácií
Čo pre vás znamenali školská jedáleň a rodinné recepty? Čo vám do varenia dali a čo vám vzali?
Rodinné recepty a mamina kuchyňa mi ukázali časť tradícií, to, čo sa mi na slovenskej kuchyni páči aj nepáči. Neraz sa odrážam od slovenskej klasiky, aby som ľudí inšpiroval, že sa veci dajú robiť aj inak. Langoš som namiesto vyprážania piekol v rúre, majonézu nahrádzam jogurtom s bylinkami a podobne. Zistil som, že ľudí najlepšie priláka niečo, čo sa už podobá niečomu, čo poznajú, len to má zdravšie zloženie. A keď zistia, že to aj chutí, zaujmú ich hádam v druhom pláne jedlá, ktoré predtým nepoznali. Školskú jedáleň môžem udávať vždy len ako odstrašujúci príklad, ale v mojom prípade to je tridsať rokov stará spomienka.
Pyco tvrdí, že varenie preňho nie je zábavka na pár mesiacov. Foto: archív Martin „Pyco“ Rausch
Od roku 1994 ste vegetarián, a v tom čase to bolo na Slovensku bez mäsa ťažké. Čo vás to naučilo pri varení?
Naučilo ma to veľmi veľa, najmä ma to posúvalo, nútilo hľadať vlastné cesty, vzdelávať sa a študovať. Tak, ako som vďačný, že som musel časť života vyrásť v bývalom režime a navždy budem vedieť porovnávať a vážiť si dnešnú slobodu, demokraciu a možnosti, tak aj prerod toho potravinového trhu či komerčnej gastronómie mi zostane navždy v pamäti ako éra spojená s bádaním a prvými inšpiráciami.
Gastro na Slovensku sa v posledných rokoch asi objektívne zlepšuje. Čo mu podľa vás stále najviac chýba?
Nemám až taký komplexný prehľad o aktuálnom stave, nestíham mapovať všetko priebežne. Ak nevarím doma, objavím sa zväčša na miestach, ktoré už poznám, takže asi by nebolo celkom fér zhrnúť to za seba do krátkeho hodnotenia. Ale som rád, že silnie dôraz na prístup a na dojem. Pretože personál a servis boli u nás neraz vnímané ako pozície, kam stačí zobrať len brigádnika, študenta, ktorý nemá o obsluhe, jedle a nápojoch ani potuchy, nehovoriac o jazykových znalostiach. Človek, ktorý prichádza do kontaktu s hosťami, by dnes mal ovládať aspoň dve cudzie reči. Je to prvý kontakt a dôležitá súčasť imidžu, značky aj kultúry prevádzky.
Kým podľa samého seba ste? Je Pyco influencerom, internetovým „živnostníkom“ či „hobbíkom“? Celebritou? Alebo niekým iným?
Najradšej ani jedno, ale škatuľky a nálepky fungujú, takže pre reklamnú agentúru budem možno influencer, pre obdivovateľa celebrita, pre štát živnostník, pre variacich sledovateľov zasa ten hobbík. Mne zostáva veriť, že som sám sebou, teda vyberám si poslednú možnosť… niekto iný.
Rozhovor s názvom Chef Pyco sa pôvodne objavil v augustovom čísle magazínu Forbes.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
