Množstvo výskumov sleduje priaznivé účinky meditácie na človeka. Svoju myseľ týmto spôsobom trénuje aj veľa ľudí z prostredia biznisu, a mnohým z nich pomáha napríklad so zvládaním stresu. Aké sú jej ďalšie benefity?
Keď mal Tibeťan Yongey Mingyur Rinpoche sedem rokov, zažil stret so svojím prvým panickým atakom. Úzkostné stavy intenzívnej paniky prirovnávajú ľudia, ktorí ich zažijú, k infarktu. Zvyknú sa bez zjavnej príčiny vracať. Tak to bolo aj u Rinpocheho, ktorého otec aj preto priviedol k meditácii.
Ataky po čase prestali a on začal meditačné techniky a ich vplyv na ľudské telo študovať. V roku 2007 vybudoval budhistický kláštor na mieste, kde mal Budha dosiahnuť práve vďaka meditácii osvietenie. Neskôr strávil tri roky v horách, kde sa venoval „mindfulness“ meditácii.
Po tomto „výlete“ sa na Rinpocheho mozog pozreli vedci z Wisconsinu, s ktorými spolupracoval už dávnejšie ako dobrovoľník pri výskume. Napriek tomu, že mal už 41 rokov, ukázalo sa, že má mozog 33-ročného, tvrdí dokument The Mind Explained.
Vedcov prekvapili výsledky magnetickej rezonancie (fMRI) a ďalších vyšetrení, podobne to bolo aj s ďalšími budhistickými jogínmi, ktorých neskôr študovali.
„V priebehu niekoľkých sekúnd dokázali vstúpiť a opustiť ťažko dosiahnuteľné úrovne vedomia, a tieto posuny boli sprevádzané rovnako výraznými posunmi v merateľnej mozgovej aktivite. Takýto výkon kolektívnej mentálnej gymnastiky veda dovtedy nikdy nevidela,“ napísali psychológ Daniel Goleman a neurovedec Richard Davidson v jednom zo svojich textov.
Meditácia v biznise
Od prvých výskumov, ktoré prebehli už v roku 2002, sa uskutočnili stovky ďalších, ktoré dokumentovali pozitívne vplyvy meditácie. Či už v oblasti produktivity, stresu alebo zlepšovania spánku.
Dnes sa meditácii venujú mnohí úspešní ľudia z prostredia biznisu a top manažéri. Známym príkladom môže byť Fred Wilson, úspešný venture kapitalista a spoluzakladateľ spoločnosti Union Square Ventures.
„Meditujem každý deň 10-15 minút a prináša mi to množstvo výhod. Najviac vnímam zvýšenú schopnosť sústredenia počas rozhovorov a pri vyhýbaní sa rozptyľovaniu,“ cituje jeho vyjadrenie Forbes.com. „Vždy som bol dobrý v schopnosti sústrediť sa, ale občas sa moja myseľ len tak túlala. Meditácia je ako pravidelné cvičenie, pri ktorom trénujete myseľ,“ dodáva.
Na meditáciu nedajú dopustiť ani Arianna Huffington, zakladateľka webu The Huffington Post, ktorá tvrdí, že meditácia hrala významnú úlohu v jej úspechu, alebo CEO LinkedIn Jeff Weiner, či mnohí ďalší.
Zakladateľ spoločnosti Salesforce, miliardár Marc Benioff, radí všetkým začínajúcim podnikateľom, aby absolvovali meditáciu každé ráno, ešte pred prácou. On začal potom, čo mu zakladateľ Apple Steve Jobes povedal, aby bol v podnikaní viac „mindful“.
Na zlepšenie produktivity umožňujú zamestnancom meditovať aj mnohé globálne spoločnosti, píše portál journeymeditation.com. V kanceláriách Nike v New Yorku majú na ňu vyhradené špeciálne miestnosti, Google zase pracovníkom ponúka kurzy rôznych druhov meditácie. Jej benefity využívajú aj v CBRE, Sony, Facebooku a mnohých iných firmách.
Aké pozitívne účinky môže mať meditácia? Forbes vybral z viacerých štúdií päť benefitov.
Stabilizátor stresu
Väčšinu ľudí môže zaujať práve lepšie zvládanie stresu, ktorý je prirodzenou reakciou tela na hrozby. V takomto okamihu sa zvyšuje hladina „stresového hormónu“, kortizolu, v tele a aktivuje sa autonómny nervový systém, ktorý je zodpovedný za naše reakcie.
Štúdia, publikovaná v magazíne Business Perspectives and Research, sledovala hladinu kortizolu v krvi a krvného tlaku účastníkov 16-týždňového programu na redukovanie stresu. Vedci zistili, že mali nižšiu hladinu stresového hormónu, čo pozitívne vplývalo napríklad na spánok a ďalšie stresové indikátory.
Učenie sa a pozornosť
V štúdii, uverejnenej v magazíne Journal of Cognitive, Affective & Behavioral Neuroscience, sa ukázalo, že meditujúci pri učení reagovali citlivejšie na pozitívnu spätnú väzbu, zatiaľ čo nemeditujúci na negatívnu. Iné výskumy zase zistili zlepšovanie takzvanej pracovnej pamäti ľudí, ktorí meditujú. Podľa ďalšej štúdie meditácia zlepšuje fungovanie našej pozornosti.
Pomoc pri úzkostiach
Aj keď v liečbe úzkosti sa používajú napríklad behaviorálna terapia či lieky, podľa rôznych výskumov môže byť aj meditácia skvelým doplnkom či dokonca alternatívou pre niektorých pacientov s miernejšími príznakmi.
Jedna z nich, trojročná klinická štúdia, ukázala signifikantné zlepšenie príznakov u pacientoch s úzkosťami. Ľudia, ktorí meditujú, vykazujú tiež známky zvýšenej mozgovej aktivity v mozgových oblastiach spojených s relaxáciou, šťastím, koncentráciou, sebavedomím a inými pozitívnymi emóciami. Naopak, menej rozvinuté sú časti zodpovedné za stres a úzkosť.
Niektoré z výskumov hovoria o tom, že meditácia vplýva aj na spracovanie strachu a negatívnych zážitkov.
Zlepšenie spánku
Štúdie tiež ukazujú, že ľudia, ktorí praktizujú meditáciu, majú lepší spánok. Aj preto sa zvykne mindufulness meditácia v posledných rokoch využívať pri liečbe nespavosti.
V štúdii, publikovanej v JAMA Internal Medicine, výskumníci porovnávali dve skupiny starších ľudí, z ktorých jedna prešla terapiou tzv. spánkovej hygieny, zatiaľ čo druhá skupina štandardizovanými praktikami mindfulness.
Už po šiestich týždňoch vykazovala druhá skupina výraznejšie oslabenie dôsledkov nespavosti.
Bolesť či depresia
Štúdií, ktoré skúmajú účinky meditácie, je mnoho. Niektoré skúmali napríklad aj vplyv na bolesti či depresie. Jedna metaanalýza viacerých štúdií konštatovala mierne zlepšenie v oboch oblastiach.
Napokon, iná štúdia skúmala aj zvládanie chronickej bolesti u pacientov v terminálnych štádiách ochorení, zistila však, že táto oblasť je zatiaľ veľmi málo prebádaná.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.
