Elektromobily raz možno smog na cestách rozriedia, zatiaľ ich však u nás po uliciach jazdí minimum. Naopak, vďaka silným benzínovým motorom v populárnych SUV a tiež bezhlavému dovozu starých áut, emisie stále len stúpajú.
Vo februárovom čísle magazínu Forbes, ktoré vyjde už o pár dní, píšeme aj o veľkom trende v automotive, o príchode elektromobility. Európska komisia sa snaží o to, aby sa Európa stala do roku 2050 „klimaticky neutrálnou“, a automobilkám tak nadiktovala drastické emisné kvóty.
Pokuta za jedno auto, ktoré nespĺňa predpisy, môže výrobcu vyjsť aj na viac ako tisíc eur. Automobilky preto masívne prechádzajú na výrobu elektromobilov a hybridov.
Súčasne s touto veľkou zmenou však prebieha aj ďalšia – od roku 2015 dramaticky klesá predaj dieselových áut. Môžu za to najmä škandál Volkswagenu „Dieselgate“ s masovými podvodmi pri emisných kontrolách a následné zákazy vjazdu dieselových áut do viacerých, najmä nemeckých miest.
Záchranca Peugeotu Carlos Tavares sa chystá na ďalší veľký kúsok:
povedie svetovú automobilku číslo štyri
Na jeden z paradoxov boja proti dieselu upozornil v decembrovom rozhovore pre portál Faz.net šéf dozornej rady skupiny Volkswagen Hans Dieter Pötsch. „My vo Wolfsburgu sme nepochybne prispeli k tomu, že sa renomé dieselu poškodilo,“ pripustil najprv. Hneď nato však dodal: „Moderný diesel má o 15 percent nižšiu spotrebu ako porovnateľný benzínový motor.“
A to znamená nižšie emisie. Snaha európskych politikov „vyčistiť vzduch na cestách“ tak zatiaľ prináša dosť rozporuplné výsledky. V rokoch 2017 a 2018 sa priemerné emisie nových osobných áut v Európe podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry po rokoch poklesu práveže zvýšili.
Priemerné emisie oxidu uhličitého nových osobných áut. ZDROJ: EUROPEAN ENVIRONMENT AGENCY
Podľa výrobcov áut prestala krivka klesať aj preto, že nové dieselové agregáty, ktoré sa akurát v posledných rokoch pomerne zásadne vylepšovali, sa predávajú oveľa menej. A zatiaľ ich nenahradzujú hybridné či elektrické pohony, ale benzín – a k tomu vo veľkej miere rastie predaj SUV áut s vysokou spotrebou. Medzi krajiny, na ktoré táto krivka dopadá najtvrdšie, patrí práve Slovensko.
U nás sa totiž pribúdanie SUV-čiek spája nielen s veľmi pomalým nárastom elektromobilov, ale aj s masívnym dovozom starých, zväčša dieselových áut. Rok čo rok sa na Slovensko dovezie viac ako 25-tisíc áut vyrobených pred viac ako 10 rokmi. A „emisná krivka“ prezradí aj to, že v roku 2005, pred 15 rokmi, dosahovali vtedajšie nové autá v priemere o štvrtinu vyššie emisie ako dnešné nové autá.
Slovensko je (ešte stále) automobilovou veľmocou
Aké sú presné čísla o príleve starých áut na Slovensko? „Čo nás teší, dovoz starších vozidiel, ktorý sa deje vo veľkej miere, v absolútnych číslach poklesol, ale počet vozidiel starších viac ako 15 rokov poklesol len o 2,4 percenta a ich celkový podiel (na cestách, pozn. red.) má rastúcu tendenciu,“ bilancoval pred mesiacom na výročnej tlačovke viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak.
„Celkový trh (dovezených áut, pozn. red.) totiž klesol o 4 percentá. Vozidiel nad 15 rokov, vysoko neekologických, tu máme (len za minulý rok, pozn. red.) viac ako 8-tisíc, a vozidiel vo veku 10 až 15 rokov je u nás tiež stále vysoké číslo – takmer 18 tisíc.“ Dôvodom je podľa ZAP SR, že systém registračných poplatkov u nás paradoxne zvýhodňuje staré vozidlá.
Z celkového počtu áut, ktoré pribudli na slovenské cesty v minulom roku (101-tisíc nových plus 68-tisíc dovezených, starých aj nových) tak skutočne staré, vyše desaťročné autá, tvorili viac ako 15 percent. A v predchádzajúcich dvoch rokoch to bolo ešte o čosi horšie (v roku 2018 až 16,5 percenta).
Podiel nových a dovezených (teda nových aj starých) áut na Slovensku. ZDROJ: ZVÄZ AUTOMOBILOVÉHO PRIEMYSLU SR.
Čo to znamená pre emisie? Čísla sú zlé aj v kategórii nových áut, nieto tých dovezených starín. Z nových osobných áut (tých 101-tisíc) malo u nás benzínový pohon vlani takmer 70 percent, elektromobily a hybridy spolu tvorili menej ako 5 percent. Predaj elektromobilov dokonca poklesol, v rámci Európy raritne, na zanedbateľných 165 kusov.
Okrem toho, v rámci nových osobných áut dominujú u nás už pár rokov tri segmenty – SUV (vlani už 37 percent trhu a 13-percentný rast), pred nižšou strednou triedou (pod 28 % a stagnácia) a malými autami (pod 19 percent a stagnácia). A práve SUV majú najsilnejšie motory.
Aj nové autá u nás prekračujú limity o 40 percent
Ako sa tieto čísla prejavia na emisiách, je pomerne jasné. Rastom, a to dosť výrazným. V rokoch 2018 –2019 išlo (len u nových áut) o plus 4,7 percenta na 133 gramov CO2 na kilometer. Je tak jasné, že Slovensko má problém.
Už týchto stotridsaťtri gramov je presne o 40 percent nad hranicou, ktorú pre nové autá predpisuje Európska komisia (v tejto podobe je záväzná pre automobilky, ale aj krajiny sa v roku 2018 dohodli, že emisie osobných áut znížia, do roku 2030 v priemere až o 37,5 percenta). A tých spomínaných každoročných asi 25-tisíc „poloveteránov“ na našich cestách celkové množstvo emisií ešte zhorší.
Zrejme aj preto zvolil prezident ZAP SR Alexander Matušek na tlačovke nediplomatický tón: „Máme plné ústa ekológie, ale nevytvárame podmienky na recykláciu,“ upozornil. „Firmy z tohto biznisu odchádzajú, pomaly nebude mať kto na Slovensku recyklovať staré vozidlá.“
A k prívalu ojazdených áut na Slovensko dodal iba: „Ultrastaré vozidlá normy ani zďaleka nespĺňajú. Je to veľký účet, ktorý bude musieť niekto zaplatiť. Zmena na čistú mobilitu nepríde sama od seba.“
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
