Myslíte si, že ste racionálni? „Ak áno, máte pravdu, no možno tak z polovice,“ hovorí behaviorálny ekonóm Roman Burič. V článku pre Forbes hovorí o limitoch ľudskej racionality a dáva tipy, ktorým chybám sa pri rozhodovaní o dôležitých veciach vyhnúť.
Skúste odpovedať na tento jednoduchý problém: Jablko a pomaranč spolu vážia 160 gramov. Jablko váži o 100 gramov viac ako pomaranč. Koľko váži pomaranč? Ak ste odpovedali 60 gramov, odpovedali ste rovnako ako 80 percent študentov amerických univerzít a 50 percent študentov Harvardu. Odpovedali ste nesprávne. Je to veľmi jednoduchý problém, ktorý však navádza k nesprávnej intuitívnej odpovedi (tá správna je 30 gramov, lebo 30 + 130 = 160).
Možno si vravíte, že je to len jeden problém. Takéto intuitívne chyby však robíme denne. Spoliehame sa na takzvané kognitívne skratky, alebo heuristiky. „To, prečo to robíme, je predmetom výskumu psychológov už viac ako 50 rokov. Keď stojíme pred najrôznejšími rozhodnutiami, počnúc tým, čo si dáme na raňajky až po to, či uzavriem obchodný vzťah s veľkým korporátom, náš mozog má na výber rôzne stratégie rozhodovania. Tie sa však líšia v tom, ako sú efektívne a koľko úsilia nás stoja,“ vysvetľuje Burič.
Behaviorálny ekonóm o klamstvách a našich rozhodnutiach:
Ľudí, ktorí sú vždy čestní, je málo
Naše rozhodnutia majú na svedomí dva mechanizmy – systém 1 a systém 2. Systém 1 využívame, keď sa rozhodujeme intuitívne, na základe heuristík. Je rýchly, automatický, pracuje do veľkej miery na podvedomej úrovni (preto vám ako prvé napadlo 60 gramov) a často sa spolieha na emócie. Má hlavné slovo, keď chceme vyriešiť jednoduché problémy, stojí za odpoveďou, koľko je 2 + 2, a na základe strachu vyhodnotí ako nebezpečné, keď sa v tráve niečo pohne. Jeho využitie nás nestojí skoro žiadnu námahu.
Oproti nemu stojí analytický systém 2, ktorý stelesňuje naše ideálne racionálne ja. Odpovie nám na otázku, koľko je 35 x 27, vie logicky a na základe faktov vyhodnotiť situáciu, vyžaduje si však viac energie a je pomalší. Práve kvôli energetickej náročnosti je našou „prednastavenou voľbou“ spoliehať sa na systém 1 a len v prípade potreby zapojiť systém 2.
Prečo je to tak?
Ak by sme mali každú možnosť pri každom rozhodnutí zvažovať analyticky, stálo by nás to príliš veľa času, energie a boli by sme tak veľmi neefektívni. Predstavte si, že by ste pri každom jednom nákupe každú surovinu v supermarkete študovali do hĺbky a zvažovali, či ju použijete alebo nie na základe nutričnej hodnoty, počtu kalórií, referencií výrobcu a ceny každého rovnakého produktu inej značky. Bol by to dlhý nákup. Systém 1 sa v priebehu evolúcie vyvinul práve kvôli jeho časovej a energetickej efektívnosti. Práve kvôli nej však paradoxne nikdy nebudeme úplne racionálni.
Chcete šetriť, no nedarí sa vám to?
Skúste sa riadiť tipmi od behaviorálnych ekonómov
V priebehu evolúcie sme museli reagovať na okamžité hrozby. Aj keď je systém 1 a heuristické uvažovanie niekedy chybné, z evolučného pohľadu má veľkú výhodu. Ak urobíme automatický, rýchly a chybný úsudok na základe strachu (niečo sa pohlo v tráve, tak uskočíme) deväťkrát z 10 pokusov, a pri tom jednom pokuse je hrozba skutočná, zachráni nám to život.
Kam nás môže iracionalita priviesť?
Nesprávne rozhodnutie sa však nekončí pri zbytočnom uskočení v tráve. Naša kultúra sa začala vyvíjať oveľa rýchlejšie ako ľudská evolúcia a niektoré heuristiky sú už viac na škodu ako na úžitok. V časoch, keď bolo najefektívnejšie skladovať čo najviac energie, by sme mali veľké šťastie, keby sme narazili na strom plný ovocia. Najvýhodnejšie by bolo zjesť čo najviac ovocia, aby sme uskladnili čo najviac energie. Čo však robiť dnes, keď ja na každom rohu fast food? Táto heuristika má za následok prejedanie.
Ide to však ešte ďalej. Pozrime sa na emócie, napríklad na strach či úzkosť. Pri úzkosti rovnako ako pri strachu cítime pocit ohrozenia, nepoznáme však jeho zdroj. Prežívame pri nej pocit neistoty. A neistôt pociťujeme v našich životoch viac ako dosť – napríklad pri finančnej kríze v roku 2008, pred pár týždňami, keď bola na spadnutie vojna medzi USA a Iránom. Alebo to, že Slovensko kraľuje rebríčkom korupcie a neustále sa objavujú nové kauzy. To všetko u mnohých ľudí spôsobuje pocit, že sa nedá veriť hádam nikomu.
Váš a šéfov zdravý úsudok sa môžu líšiť.
Zistite, ako mozog spracúva informácie
Našej neistote pridávajú aj médiá, ktoré preferujú emocionálnejšie nabité správy, pretože emócie viac zaujmú náš systém 1. Keďže sú stále medializované a emocionálne, spomenieme si na ne oveľa ľahšie, a svet na základe toho vnímame ako oveľa nebezpečnejší, ako v skutočnosti je a – cítime neistotu.
V situáciách neistoty sme náchylnejší veriť autoritám, ktoré nám poskytujú jednoduché riešenia. Najčastejšie pri tom mieria prstom na konkrétneho nepriateľa a dávajú nám vidinu čierno-bieleho sveta. To je základom všetkých populistických kampaní, ktoré ukazujú na menšiny ako na zdroj nebezpečenstva.
Navyše, ak sa nachádzame v prostredí, kde naši známi alebo rodina „ťahajú za jeden povraz“, je veľká pravdepodobnosť, že sa im prispôsobíme. V situácii neistoty to platí dvojnásobne. Aj keď sú strach a úzkosť evolučne výhodné a zabezpečili naše prežitie, môžu nás doviesť k nerozumným rozhodnutiam. Čo s tým?
Ani vedci zatiaľ nemajú jasno v tom, ako sa iracionálnym rozhodnutiam vyhnúť. Tu je aspoň niekoľko tipov, na čo si treba dávať najväčší pozor.
1. Pozor na emócie.
Pri rozhodovaní si dajte pozor na to, či dané rozhodnutie nie je ovplyvnené skôr tým, čo práve cítite, ako objektívnymi faktami. Najmä keď ide o strach.
2. Využite skúsenosť.
Systém 1 netreba démonizovať, vie nám poslúžiť aj v zložitejších situáciách. V prípade, že je nám situácia známa, boli sme v nej už mnohokrát pred tým a vieme, ako naše predošlé rozhodnutie dopadlo, môže byť naša intuícia správna. Ak sme však v novej situácii, dajme si pozor a radšej investujme energiu do použitia systému 2.
3. Myslím si to skutočne ja?
Keď sa nachádzame v situácii neistoty, treba si dať pozor na to, či sa svojím názorom len neprispôsobujeme ostatným ľuďom v rovnakej situácii. Nemusia mať viac informácií ako my, a keď navyše dôverujú autorite, ktorá ponúka jednoduché riešenia, treba sa mať na pozore.
4. Presvedčenia vedia byť mylné.
Výskumy naznačujú, že aj keď máme dostatok informácií a inteligencie, môžeme mať rôzne iracionálne presvedčenia a popierať fakty. Napríklad neveriť v klimatické zmeny, či si myslieť, že svet vznikol za sedem dní. Naše presvedčenia o svete sa totiž formujú už v ranom detstve, keď ešte nemáme žiadne informácie k dispozícii.
Keď napríklad vyrastáme v istej komunite, máme pocit, že niekam patríme, stotožníme sa s komunitou a osvojíme si jej hodnoty. Tie sa s nami nesú celým životom a informácie, ktoré si osvojíme počas neho, potom skôr použijeme na dokázanie našej pravdy. Tej pravdy, ktorá je v súlade s našimi hodnotami, teda s hodnotami komunity. Preto si treba dať pozor na to, či sú naše presvedčenia skutočne postavené na faktoch, alebo či len kopírujú naše dlhoročné presvedčenia.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
