Monotónne úlohy, nedostatočná psychohygiena či neschopnosť odtrhnúť sa doma od práce. Všetky tieto atribúty vás môžu podľa psychologičky Kataríny Bielikovej priviesť k prepracovanosti. Prestaňte si robiť starosti a rozmýšľať iba o tom, čo by ste mohli v zamestnaní robiť inak, prípadne ako zarobiť viac peňazí. Môže vám to totiž „prerásť cez hlavu“ a spôsobiť skutočné problémy.
Odborníčka vysvetľuje, že prepracovanosť sa prejavuje predovšetkým celkovou únavou. Najprv fyzickou a postupne si uvedomíte, že taktiež psychickou. A tak sa začnete v práci dopúšťať malých omylov. „Ľudia vo výrobe vynechajú niektorý z krokov, čo im spôsobí ďalšie problémy. Ekonómovia začnú robiť numerické chyby. Učiteľom odíde pozornosť,“ približuje.
Začalo sa to nadšením, no následne prišla stagnácia?
Môže ísť o začiatky burnoutu, hovorí psychológ
Jej slová dopĺňa psychológ Matúš Bakyta, podľa ktorého sú ďalšími príznakmi prepracovanosti pokles výkonu, podráždenosť, zvýšená chorobnosť i nárast cynického humoru a poznámok. Tento problém nemusí byť iba dôsledkom stresujúcich cieľov, ktoré nastavuje zamestnávateľ. Môžete si ho nevedomky spôsobovať i sami. „Sú ľudia, ktorí sa prepracujú aj v ideálnom prostredí. Tým, že sú perfekcionisti alebo vorkoholici,“ približuje psychológ.
Prepracovanosť si nosíte domov
Keďže pre prepracovanosť prichádzate o pozornosť, objaví sa únava a začnete robiť chyby, výrazne sa mení aj vaša nálada. Podľa Bielikovej ste čoraz nervóznejší alebo dokonca výbušnejší. „Ide tiež o to, aký ma človek pohľad na seba a svoju pracovnú výkonnosť. Niekto si kladie všetko za vinu, iný skôr hľadá vinníka v okolí,“ upresňuje. A vedzte, že týmito negatívnymi prejavmi neovplyvňujete len pracovný kolektív. Nosíte ich so sebou aj domov.
Matúš Bakyta a Katarína Bieliková sa zhodujú na tom, že prepracovanosť môže viesť k vyhoreniu. Foto: archív respondentov
Bakyta vraví, že kvôli prepracovanosti nemáte chuť na spoločenský život a ani dostatok času na rodinu. V prípade, že sa rozhodnete oddýchnuť si, prichádzajú komplikácie. Podľa odborníka sú s týmto problémom často spojené poruchy spánku. „Pokiaľ by si človek aj chcel a mohol pospať osem hodín, nejde to. Nevie zaspať, budí sa uprostred noci alebo vstáva skôr, ako by chcel,“ dodáva. To vás uväzní v začarovanom kruhu. Čím unavenejší ste, tým horšie zaspávate a spíte. Stále dookola.
Vyhorieť môže aj športovec.
Profesionáli si to často nechcú priznať
Preto Bieliková radí, aby ste sa venovali fyzickým aktivitám. Postačí obyčajná chôdza, na ktorú nepotrebujete permanentné vstupenky, špeciálny výstroj, iba pohodlné topánky. „Človek by mal rytmicky kráčať aspoň 30 minút. To sa dá robiť kedykoľvek, stačí napríklad oželieť pozeranie večerných správ,“ upresňuje odborníčka.
Na druhom konci vás čaká vyhorenie
Obaja psychológovia sa zhodujú na tom, že prepracovanosť môže viesť k syndrómu vyhorenia. „Ten síce oficiálne vzniká ako dôsledok dlhodobého stresu, no stres môže vzniknúť z prepracovanosti a z toho, že ľudia nemajú dostatok času a spôsobov, ako sa zregenerovať,“ opisuje Bakyta. V prvom rade by ste si mali uvedomiť, že zamestnanie pre vás skrátka nemôže byť to prvé a posledné. Nikto nevydrží dlhodobo pracovať 12 alebo 14 hodín denne.
Preto Bieliková odporúča, aby ste si našli každý pracovný deň aspoň 15 minút, ktoré venujete len sebe. Tento čas venujte aktivitám, ktoré sú pre vás očistné a regenerujúce. Môže to byť lúštenie krížoviek, čítanie článkov, popíjanie kávy alebo aj bezmyšlienkovité hľadenie do steny.
Vyhoreté Tokio, pohodový Tallin.
Tu je rebríček miest s najviac unavenými pracujúcimi
Pokiaľ vám to zamestnanie dovoľuje, cez víkend sa snažte čo najmenej myslieť na prácu a vôbec sa jej nevenovať. Všetky emaily a úlohy nechajte po piatkovom odchode na pracovisku, kde na vás počkajú. Prevenciou pred prepracovanosťou sú totižto relaxačné aktivity, ktorým by ste sa mali podľa Bielikovej venovať bez výhovoriek typu „nemám čas“ alebo „nikam nejdem, som unavený“.
Počas soboty a nedele sa preto sústreďujte na činnosti, ktoré vám dodávajú pocit pohody a dobíjajú pomyselné baterky. Nezabúdajte na pohyb, ten je podľa psychologičky kľúčovým faktorom. „Napríklad pri tých prechádzkach je najťažšie obuť sa, vyjsť z domu a prejsť prvých sto metrov. Potom to už ide,“ dopĺňa Bieliková.
Nebojte sa zmeniť zamestnanie
Ak nebudete počúvať svoje vnútro, odnesie si to vaše telo. „Ľudia potom navštevujú lekárov, chýbajú v práci, pre práceneschopnosť sa im zníži príjem, čo taktiež neprispieva k psychickej pohode,“ upresňuje odborníčka. Nenaháňajte sa, načo vám to je, ak nemáte čas užiť si plody vlastnej práce? „Nikto si do hrobu nič nezoberie,“ pripomína Bieliková.
Preto si prácu rozvrhnite tak, aby ste dosahovali požadovaný výkon. V prípade, že od vás firma či šéf vyžadujú viac, ako dokážete zvládnuť, zmeňte zamestnanie. „Nie je to jednoduché. Keď bude narastať v človeku pracovná nespokojnosť, narastať bude aj nespokojnosť v celkom fungovaní a ostatnom súkromnom živote,“ hovorí odborníčka. Podľa nej vždy existuje možnosť výberu, hoci je to ťažká voľba.
Za vyhorenie môžu aj firmy.
Pritom viac ako vysať z pracovníka život sa oplatí investícia do zdravia
V súvislosti s prepracovanosťou sa pozrite tiež na firemnú kultúru svojho zamestnávateľa. Bakyta vysvetľuje, že je veľký rozdiel medzi podporným pracoviskom, ktoré dbá na dodržiavanie štandardného pracovného času, a tým, ktoré sa drží kultúry nadčasov. Ten druhý prípad označuje psychológ za akýsi „mlynček na mäso“. V takejto firme podľa neho pracujú mladí ľudia, ktorí sú po nejakom čase ako spotrebný tovar nahradení ďalšími.
V neposlednom rade by si na prepracovanosť mali dať pozor tí z vás, ktorí sú živnostníkmi, upozorňujú odborníci. Ste totižto zároveň zamestnancami aj zamestnávateľmi. Bakyta radí, aby ste si stanovili hranice. Teda si určili, koľko času chcete na jednej strane venovať práci a na druhej strane sami sebe, rodine, priateľom alebo obľúbeným aktivitám.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
