Podnikateľ arménskeho pôvodu Artur Gevorkyan, ktorý na Slovensku už takmer štvrťstoročie buduje metalurgickú firmu, je veľkým obdivovateľom zásad slávneho českého prvorepublikového fabrikanta Tomáša Baťu. Viaceré z nich využíva aj vo svojom rodinnom podnikaní. Sám však priznáva, že jeho riadenie je zároveň poznačené vojenským vzdelaním, ktoré získal ešte v rodnej krajine.
Po príchode na Slovensko sa v roku 1996 pustil vo Vlkanovej pri Banskej Bystrici do budovania firmy zameranej na diely vyrobené technológiou práškovej metalurgie, ktoré teraz vyvážajú do desiatok krajín. Obrat vlani vyskočil k 44 miliónom eur. Gevorkyan sa netají, že v tomto období je jedným z ich hlavných cieľov nahrádzanie manuálnej práce robotmi. Za uplynulý rok sa dostal medzi päticu finalistov súťaže EY podnikateľ roka.
Aké metódy používajú u nekonvenčného šéfa Gevorkyana?
- Baťa v pracovnej zmluve. Každý zamestnanec vrátane CEO má v pracovnej zmluve na prvej strane fotku Baťu a „výcuc“ z pracovnej zmluvy, akú on mal so svojimi zamestnancami. „Napríklad je tam uvedené, že my riaditeľov neprijímame, ale robíme ich z ľudí, ako ste vy,“ spomenie Gevorkyan. „Alebo že nemáme záujem o spoluprácu s tými, ktorí chcú zostať manuálnymi pracovníkmi. On už pred 100 rokmi hovoril o niečom, čo teraz voláme Priemysel 4.0.“
- Zlepšováky. Baťovu zásadu, že každý robotník má prinášať návrhy na zlepšenie v práci, u Gevorkyana považujú za povinnosť. Každý návrh, hoci ho aj nezrealizujú, odmeňujú. „Len za to, že človek dumal o firme, o nejakom procese,“ hovorí šéf firmy. A keď niečo zrealizujú, sú za to už prémie „v serióznych sumách“.
- Oddanosť. V zmluve tiež stojí, že nemienia spolupracovať s ľuďmi, ktorí nechcú polovicu svojho voľného času venovať osobnostnému, fyzickému a profesionálnemu rastu. A s takými, ktorí nie sú oddaní firme. „Odpustil som aj alkohol na pracovisku, keď som videl, že je to chyba človeka, ktorý je inak firme oddaný, len čelil ťažkej situácii. Ale stovky ľudí som vyhodil aj za oveľa menšie prehrešky, ak to bola podľa mňa ignorácia. Boli to ľudia, ktorým bolo jedno, kde pracujú,“ vysvetľuje zakladateľ firmy.
- Vítané chyby a ponaučenia. Pri dverách oddelenia vývoja je obrovská nástenka s fotkami ľudí a názvom Naše chyby a ponaučenia. Je na nej meno a fotka človeka, popis chyby, jej príčiny a dôsledky pre firmu, kto ju odstránil a kedy a aká je prevencia. Tá Gevorkyana najviac zaujíma. „Za tie chyby nikdy netrestáme, pritom niekedy stoja desiatky tisíc eur. Beriem to tak, že títo ľudia sú tí najlepší, lebo mali odvahu skúsiť niečo nové.“ Hneď vedľa majú nástenku úspechov. Ako poznamená Gevorkyan, nájdete na nej často tých istých ľudí.
- Transparentnosť – aj pri zlých správach. Gevorkyan vyznáva radikálnu transparentnosť. Na celozávodných mítingoch preto oznamuje významné zmeny, ktoré firma chystá. Napríklad vlani znížila počet ľudí o tretinu (obrat im pritom stúpol o pätinu). „Všetkým som povedal, že budeme intenzívne automatizovať. A že tí, ktorí chcú pokračovať v manuálnej robote, nech sa páči, v priemyselnom areáli je hneď niekoľko montážnych firiem, ktoré ich rady zoberú. Kto chcel zostať, toho sa snažíme učiť pracovať so softvérmi, robotmi. A preto každý kto zostal, robí už niečo zložitejšie ako tí, čo odišli,“ vysvetľuje.
- Disciplína nadovšetko. Smerom k zamestnancom adresuje tiež ďalšiu výzvu – aby boli disciplinovaní. Nie v zmysle včasných príchodov do práce („za ich nedodržanie rovno vyhadzujem, lebo je to ignorácia“), skôr v dodržiavaní dohodnutých postupov a procesov: „Máme rôznorodú výrobu. Je pekné povedať, že polovicu našich výrobkov nik iný vo svete nerobí a že vyvážame do celého sveta. Ale je zložité tie produkty vymyslieť, vyrobiť, vychytať všetky muchy. A keď sa pritom niektorý z potrebných procesov urobí inak či vynechá, vyrobia sa akurát problémy pre ďalších ľudí, ktorí musia chyby odhaliť.“
Finalisti súťaže EY Podnikateľ roka 2019 – zľava: Juraj Habovštiak, Artur Gevorkyan, Lucia Pašková, Pavol Jakubec, Peter Both a Dominik Brichta. FOTO: Ondřej Pýcha- Zocelená rodina. Gevorkyan je rodinná firma. Od začiatku v nej pracuje manželka zakladateľa, ktorá sa doteraz stará o financie. V posledných rokoch je v nej aktívny aj syn Robert. Ten podľa Gevorkyana dostal na starosť najhoršie oddelenia. Keď sa im zrútilo oddelenie kvality a ostali tam bez jediného človeka, požiadal ho, aby ho postavil na nohy. „To sa mu podarilo, nastavili sme systémy, procesy a od zákazníkov dostávame za kvalitu najvyššie hodnotenia.“
- Šport a charakter. Sám Gevorkyan sa venoval judu, doteraz vstáva ráno krátko po štvrtej, aby sa stihol venovať športovaniu. Jeho syn je šampión (Majster Slovenska 2019) v thaiboxe . „Je to pre chlapa užitočné, tvaruje to charakter. Nezľaknete sa, ste zvyknutí na bolesť. Šport tiež vytvára vodcovský duch, ktorý chcem, aby vo firme bol,“ zdôrazňuje šéf Gevorkyan.
- Ako ukočírovať „strašný koktail“. Firmu vybudoval od základov, s malým počtom oddaných ľudí. Teraz je to už fabrika, ľudí v nej treba riadiť a na to sú techniky, ktoré nepozná, priznáva. Teraz preto upravujú štruktúru firmy, chcú mať plant manažéra, ktorý by riadil prevádzku. Lebo ako dodáva, „v tom ja nie som profesionál, správam sa skôr ako vodca. Beriem firmu síce ako rodinu, ale na druhej strane mám vojenskú školu a to ani netajím. Je to strašný koktail. Viem byť aj dobrý, ale zároveň nechápem, ako môže niekto porušovať niečo, na čom sme sa dohodli. Nie je to so mnou ľahké.“
