Po dlhých rokoch zažíva Slovensko prechod od jednej vládnej garnitúry k novej. Žiaľ, táto výmena sa odohráva v čase, keď u nás prepukla epidémia vírusového ochorenia Covid-19. Odchod vlád a príchod nových ľudí je vždy obdobím, keď sa ukazuje vyspelosť krajiny. Rovnako sa vtedy môže v celej svojej nahote prejaviť aj nezrelosť a nedokonalosť systému správy štátu.
S odovzdávaním moci má svoje skúsenosti väčšina demokratických krajín sveta. Málo prípadov však nastalo v takom ťažkom období, akým je na Slovensku prelom februára a marca 2020. Kto by mal záujem prečítať si niečo o tom, ako by sa nemalo preberať vládne kormidlo, môže siahnuť po bestselleri z roku 2018. Výstižne sa tomuto fenoménu venoval americký spisovateľ Michael Lewis, autor titulov ako Moneyball či Big Short – (vyšlo v češtine pod názvom V útrobách stroje zkázy).
V jeho knihe The Fifth Risk opisuje obdobie, keď z Bieleho domu odchádzal Barack Obama a zodpovednosť za krajinu preberal Donald Trump. Etapa opísaná v knihe je poučná a príbeh podaný Michaelom Lewisom obohatí každého čitateľa aj s nenápadnými príbehmi z úradov, ktoré v dennodennom živote takmer vôbec nevnímame ako dôležité.
Psychológ Heretik: Každý má v sebe zakódovanú agresivitu,
ale musíme sa ju naučiť ovládať
Čitateľovi je hneď v úvode diela opísané, ako ľudia z Obamovej administratívy pripravovali podklady pre „nováčikov“, ktorí mali po vstupe Donalda Trumpa do úradu prezidenta prevziať zodpovednosť za chod jednotlivých „departmentov“. Po víťazstve Trumpa vo voľbách čakali jeden deň, čakali druhý deň, čakali tretí… a nikto sa neprišiel ani len ukázať. Všetky podklady upozorňujúce na prípadné riziká, ktoré by mohli nastať, zostali na svojich miestach nedotknuté. Úradníci si dobre pamätali, ako im pomohli podklady pripravené pred 8 rokmi ľuďmi z Bushovho tímu. Upozorňovali ich na projekty, ktoré predchádzajúce vedenie rozbehlo, na riziká, ktoré boli identifikované, na ukazovatele, ktoré boli dôležité.
Obamovi ľudia rovnako pripravili aj varovania, návody a popisy pre nových riadiacich pracovníkov, ktorí mali prísť s novou posádkou do Washingtonu. Ako na stránkach tejto knihy spomína jeden z členov Trumpovho tímu, budúci prezident mal problém s tým, že víťazstvo vo voľbách ešte nemal isté a vyslanie ľudí do jednotlivých ministerstiev by stálo nejaké peniaze. Ak by vo voľbách náhodou nevyhral, obával sa, že tieto náklady by mu nikto neuhradil a boli by vynaložené zbytočne. Tak nikoho neposlal.
Je spôsob odovzdania moci niekde opísaný?
Ako to súvisí so Slovenskom? Niektoré zo zapamätania hodných viet z tejto knihy by sa dali preložiť asi takto: „To, čo si nedokážeš ani predstaviť, je to, čo ťa zrejme zabije,“ alebo „Úlohou vlády je zabezpečiť občanom také služby, ktoré vedú k tomu, aby si občania neublížili.“
Odkiaľ majú peniaze? Otestujte sa, či viete priradiť
mená z rebríčka najbohatších Slovákov k ich firmám
Počujúc zvukový záznam odchádzajúceho slovenského premiéra Pellegriniho a ministerky vnútra Sakovej o „zháňaní peňazí“ a odpoveď „to už nie je naša starosť“, sa každému, kto knihu Michaela Lewisa čítal, pred očami zjaví déjà vu príbehov o zlyhaniach pri výmene vedenia štátu.
Michael Lewis v knihe opisuje na príklade troch ministerstiev či štátnych úradov, ako sa ignorantstvo pri ich obsadzovaní môže obyvateľom vypomstiť. Jeden z opisovaných prípadov je americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), vďaka ktorému napríklad obyvatelia ohrozených miest dostanú včas varovanie pred blížiacim sa tornádom. Vedením tohto úradu bol poverený človek, ktorý by zverejňovanie údajov z meteorologickej služby najradšej zastavil. Pýtate sa, že prečo? Odpoveď je jednoduchá – ide o Barryho Myersa, ktorý bol generálnym riaditeľom súkromnej internetovej služby Accuweather, ktorú založil jeho brat Joel Myers.
Cítiac konflikt záujmov najvyšší senát USA dva razy nomináciu Barryho Myersa odmietol a Donald Trump sa ho dvakrát pokúsil opäť dostať na stoličku šéfa NOAA. Až v roku 2019 jeho nomináciu Biely dom stiahol na jeho vlastnú žiadosť, ako píše aj nytimes.com.
Konflikt záujmov môže ohroziť aj zdravie občanov
Podobne sa snahy o nomináciu na princípe „oligarchie“ v knihe ilustrujú na Úrade pre kontrolu bezpečnosti potravín. Ak by sa do vedenia tejto agentúry dostal niekto z komerčného prostredia, mohol by poľahky presadiť opatrenia, ktoré by viedli k miernemu zrýchleniu porážkových liniek v hydinárskych podnikoch. Na prvý pohľad jednoduchá myšlienka – zvýšime produkciu hydinového mäsa. Lenže problém je v tom, že hygienická kontrola produktov by už nemusela stíhať a do obchodov by sa s vysokou pravdepodobnosťou dostalo viac kusov nevhodného mäsa.
Verme, že víťazovi februárových volieb sa do riadiacich pozícií podarilo nominovať osoby bez konfliktu záujmov.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
