Počas pohovoru vám personalista môže položiť otázku: „Aké sú vaše silné stránky?“ A to, ako odpoviete, môže závisieť od vášho pohlavia. Presne tak znie záver výskumu, ktorý naznačuje, že muži omnoho jednoduchšie prezentujú svoje schopnosti a úspechy než ženy.
Podľa Christine Exley z Harvard Business School a Judda Kesslera z Whartonu „rozdiel medzi tým, ako sa dokážu presadiť ženy a muži, nie je spôsobený rozdielom v sebavedomí medzi pohlaviami“. Čo to znamená?
Dvojica jednoducho zistila, že ženy svoj výkon hodnotia horšie než muži. A to dokonca aj v prípade, že dosiahli rovnaké priemerné skóre v teste vedomostí a zručností, ktorý im výskumníci dali, a neskôr im predložili aj výsledky testu.
Viac žien v podnikaní by mohlo mať
pozitívny vplyv na globálnu ekonomiku
Štúdia bola robená formou online prieskumu a zúčastnilo sa na jej 900 účastníkov. Všetci odpovedali na 20 otázok s možnosťou označenia správnej odpovede z viacerých možností. Pritom išlo o rovnaký test, aký absolvujú vojaci pri nábore do ozbrojených síl Spojených štátov amerických (príklady otázok nájdete tu).
Následne sa výskumníci testovaných pýtali, akú majú podľa nich úspešnosť. Chceli pritom zistiť, ako sa na seba a na svoj výkon pozerajú respondenti. Na čo prišli?
Prečo sa ženy držia v úzadí
Počas experimentu informovali výskumníci účastníkov, že jedna z odpovedí na otázky bude kľúčová pre ich budúceho zamestnávateľa, ktorý sa na základe nej rozhodne, či ich do zamestnania prijme a koľko budú zarábať. Dôležitá otázka sa pritom týkala práve toho, do akej miery sú respondenti schopní sa presadiť.
Vo výsledku ženy uvádzali, že podali omnoho nižší výkon ako muži, a to napriek tomu, že dosiahli podobné skóre. Respondenti dosiahli v priemere 10 správnych odpovedí.
Dobrým príkladom je otázka, v rámci ktorej mali respondenti na stupnici od 1 do 100 ohodnotiť, nakoľko súhlasia s tvrdením: „V teste sa mi darilo dobre.“ Kým ženy ohodnotili v priemere svoj výkon číslom 46, muži uviedli v priemere číslo 61. Štatisticky tak preukázali až o tretinu väčšiu sebadôveru ako ženy.
Ženy to majú na LinkedIne ťažšie, no nesmú sa vzdať.
Toto sú 3 spôsoby, ako na platforme zažiaria
Pritom zaujímavé je aj zistenie, že ženy, ktoré podhodnocovali svoje výsledky, boli bližšie k pravde a mali realistickejší odhad svojho výkonu než muži, ktorí svoj výkon preceňovali.
Pre čo nie sú ženy asertívne
Výskumníci zistili aj to, že rozdiely medzi pohlaviami v ohodnotení výkonu pretrvávali aj po tom, čo respondenti dostali prístup k vlastnému skóre i k tomu, ako sa im darilo v porovnaní s ostatnými.
Na výskume je zaujímavý aj fakt, že rozdiel v sebavedomí medzi pohlaviami nevysvetľuje rozdiel v tom, ako ženy dokážu odprezentovať výsledky svojej práce. Dokonca aj keď vedia, že si počínali rovnako dobre ako muži, presadzujú sa omnoho menej ako druhé pohlavie.
„Nie je to prekvapujúce, najmä keď berieme do úvahy výsledky výskumov, podľa ktorých sa asertívne správanie zvykne ženám vypomstiť. Preto sa ženy nezriedka pozerajú na svoje možnosti racionálne a radšej asertivitu v práci nedávajú tak najavo, cenzurujú sa,“ hovorí Naomi Schoenbaum, profesorka práva z George Washington University.
Podľa June Carbone, profesorky práva z University of Minnesota, je ešte zaujímavejšia otázka, prečo zamestnávatelia uprednostňujú mužov, ktorí sa príliš presadzujú.
„Jack Welch, niekdajší CEO General Electric, bol známy tým, že chcel vedúcich pracovníkov, ktorí majú sebavedomia na rozdávanie. Arogantní zamestnanci často pomáhajú šéfovi presadzovať zmeny, ktoré sú v ich vlastnom záujme, i keď môžu byť neuvážené, či dokonca škodlivé. Niektoré štúdie dokonca zistili, že takéto povahové črty prispievajú ku krachom či zánikom firiem,“ hovorí profesorka.
Čo môže urobiť manažér?
Preto musíme uvažovať o tom, ako na pracovisku zvýšiť rodovú rovnosť. Môžeme ženám jednoducho povedať, aby sa „do toho“ viac opreli a aby prebrali viac zodpovednosti, aby sa viac v práci presadzovali, aby tvrdšie vyjednávali a pôsobili serióznejšie.
No tým ich zároveň obviňujeme z toho, že doposiaľ nepodnikli správne kroky. Radšej by sme mali podľa profesorky Naomi Schoenbaum zobrať do úvahy dve iné možnosti.
Po prvé by sme mali zvážiť, či je vôbec vhodné porovnávať ženy s mužmi, najmä v otázkach asertivity. Namiesto toho, aby sme od žien chceli, aby sa do toho viac opreli, môžeme mužom naznačiť, aby trocha „zvoľnili tempo“.
Aby sa menej presadzovali v práci, aby menej vyjednávali a tak ďalej. Taktiež by sme mohli od zamestnávateľov žiadať, aby sa na takéto správanie pozerali so zvýšenou mierou skepsy, a nie ho vnímali ako žiaduce.
IT firmy zamestnávajú ženy aj kvôli lepšiemu imidžu.
Predsudky však stále existujú
Po druhé by sme mohli povzbudiť zamestnávateľov, aby pri hodnotení výkonu zamestnancov hľadeli aj na iné ukazovatele, ako na asertivitu a spôsob, akým sa v práci presadzujú. Napríklad by mohli brať do úvahy objektívne metriky, či už správy a hodnotenia od kolegov, podriadených alebo supervízorov.
Inak povedané, zamestnávatelia by sa mali pozerať na skutočné skóre, ktoré muži a ženy dosahujú v testoch, nielen na ich subjektívny pocit, ako si v nich počínali.
Prispievateľka Naomi Cahn píše pre Forbes.com o rodovej rovnosti na pracoviskách.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk