Ako meteorológovi je mi súčasná atmosféra v spoločnosti, keď mnohí ľudia spochybňujú nutnosť chrániť sa pred nákazou, vlastne známa. Jedna z najviac frustrujúcich častí meteorológie je totiž snaha, aby ľudia predpovede počasia a varovania čítali včas a pripisovali im takú vážnosť, akú si zaslúžia.
My meteorológovia opakovane frustrovane sledujeme, ako ľudia odmietajú evakuovať sa pred prichádzajúcim hurikánom, prípadne ako jazdia autom po zatopených diaľniciach.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dosiahol nový koronavírus status pandémie. V Spojených štátoch aj po celom svete sa dramaticky zvyšuje počet nakazených. Veľké športové ligy sú už prerušené, infikovaný je už aj slávny herec Tom Hanks s manželkou.
Keď sledujem správy o víruse, viacero problémov mi pripomína moju prácu meteorológa.
Dá sa ešte pripoistiť proti koronavírusu a ako na storno?
Advokátka odpovedá na otázky cestovateľov
V rokoch 1989 až 2018 zabil v USA priemerne blesk 43 ľudí za rok, v posledných 10 rokoch už len 27 ľudí. Podľa štatistík asi desať percent z nich zomrie, 90 vyviazne s rôzne vážnym poškodením zdravia.
Za 80 rokov života vychádza pravdepodobnosť, že vás raz trafí blesk na úrovni 1 k 15 300. To sú skutočne nízke čísla, ale myslím si, že by sa zvýšili, ak by sa ľudia búrke nevyhýbali.
Väčšina ľudí sa jednoducho odíde ukryť dnu, keď zahrmí, pretože to znamená, že sa bude blýskať. Celé športové podujatia sa rušia či prekladajú, ak príde búrka. Opatrenia sa nerobia s ohľadom na to, či je počet mŕtvych nejaký „nízky“, ale preto, že aj malé riziko si zaslúži opatrnosť.
Ľudia v Ríme si krátia karanténu hraním na hrnce či spievaním z okien. FOTO: SITA, AP
Ľudia, ktorí sa sťažujú na opatrenia proti šíreniu koronavírusu, si často myslia, že nie sú ohrození a že to, čo sa aktuálne deje, je aspoň sčasti nejaký „alarmizmus“. Takýto prístup však ohrozuje nás všetkých. Odpoveďou, prečo to tak je, je efekt sploštenia krivky, teda skutočnosť, že ak obmedzíme stretávanie sa s inými ľuďmi, nákaza sa bude šíriť pomalšie.
Toto je dôvod, prečo sa zavádzajú rôzne opatrenia smerujúce k spomaleniu šírenia nákazy, prečo sa zakazujú veľké zhromaždenia a prečo je správanie jednotlivcov v boji proti šíreniu vírusu rozhodujúce.
Krajiny, ktoré už nákazu nedokážu zastaviť, ju dokážu aspoň spomaliť, tak aby sa s ňou zdravotnícky systém dokázal lepšie vyrovnať. Tvrdenie, že nákazu, ktorá trvá dlhšie, môže zdravotníctvo zvládať lepšie, však trochu odporuje ľudskej intuícii.
Počet infikovaných počas trvania epidémie – bez karanténnych opatrení (červená) a s karanténnymi opatreniami (modrá). ZDROJ: www.cdc.gov
Ako vysvetľujú epidemiológovia, tak z Európskeho ako aj Amerického centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, „opatreniami, ktoré zvyšujú sociálny dištanc, sa snažia dosiahnuť, aby epidémia vyvrcholila neskôr.“ V takom prípade totiž bude počet chorých v najhoršom momente nižší, ako by bol, ak by sa šírenie nespomaľovalo.
Ďalší problém, ktorý poznáme my meteorológovia, je postoj v duchu hesla „kým sa ma to netýka priamo, neexistuje to“. Ľudia často popierajú pravdivosť varovaní, ak sa ich netýkajú. Mnoho ľudí v USA nadáva meteorológom, ak prerušia vysielanie populárneho programu s varovaním proti tornádu.
Ako prežívajú krízu majitelia bratislavských podnikov
Niektorým kolegom sa „sťažovatelia“ aj vyhrážali. Skutočnosť, že varovania sú určené pre ľudí, ktorí ich potrebujú, lebo nemajú prístup k digitálnemu signálu alebo patria medzi zraniteľných, „sťažovatelia“ nechcú pochopiť.
Veľmi často zažívame aj vyčkávaciu reakciu, v duchu hesla „počkám, kým to uvidím sám“. „Ľudia sú ochotní zobrať ‚to‘ vážne, až v momente, keď im hurikán dýcha na krk,“ zvykne hovoriť meteorologička z The Weather Terri Smith.
„Veď sa pozrite na prístup ľudí k sporeniu na dôchodok, na neochotou zmeniť stravovanie v súvislosti s cukrovkou či chorobou srdca. Keď sa nebezpečenstvo približuje, snáď ľudia stihnú pochopiť, že sa ich týka a že je dôležité byť pripravení skôr, ako sa pandémia začne.“
Ďalšou podobnosťou medzi vírusom a počasím je problém, ako najlepšie vyjadriť stupeň neistoty a pravdepodobnosti. Ak predpoveď počasia povie, že by malo nasnežiť 5 až 15 centimetrov, ľudia často „počujú“ iba tých 15, a ak napadne menej, znamená to, že meteorológ zasa „netrafil“.
Za tie roky som si už uvedomil, že ľudia vlastne počujú to, čo počuť chcú. Vedecká informácia je pritom často vyjadrená ako miera pravdepodobnosti, na základe distribúcií nejakej veličiny. A tejto reči verejnosť rozumie len ťažko.
Koronavírus ukazuje v praxi, že sa rozširuje geometrickým radom, čiže exponenciálne. Viaceré štúdie podľa Statnews tvrdia, že počet nakazených sa zdvojnásobí každých šesť dní. Ako „funguje“ takáto jednoduchá matematika v čase?
Ak začneme takýmto tempom zdvojnásobovať číslo 100, za 30 dní sa z neho stane „len“ 3 200, ale o dva mesiace už 100-tisíc. A o tri mesiace až 3,2 milióna. „Najväčšia neschopnosť ľudstva je neschopnosť pochopiť exponenciálnu funkciu,“ povedal kedysi fyzik Albert Bartlett.
Nám meteorológom zasa naše štúdie ukazujú, že problém pochopiť majú ľudia aj s percentami. Mnoho ľudí nevie, čo to vlastne znamená, keď sa povie, že „šanca na dážď dosahuje 40 percent“. Meteorologička Kim Klockow-McClain nedávno upozornila aj na problémy s americkými štatistikami (konkrétne problémy samplingu) týkajúcimi sa rýchlosti nákazy aj úmrtnosti.
Prázdny interiér milánskej baziliky San Simpliciano. FOTO: SITA, AP
Mnohí z nás chápu vážnosť problému, ktorému čelíme už niekoľko týždňov, zdá sa však, že ľudia si závažnosť situácie všimnú jednoducho až v momente, keď sa výrazne zmení ich bežný život – napríklad keď prestanú fungovať športové ligy.
Sme v tom všetci spolu. Toto je moment, keď sa ľudia musia zbaviť politickej rozhádanosti a nepodložených informácií. Veda a skúsenosti s nákazami tu sú. Informujme sa o nich, spolupracujme, buďme trpezliví a popasujme sa s tým, čo nás čaká.
Autor Marshall Shepherd je meteorológ a klimatológ, na Forbes.com píše o vede.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk