Slovensko ako automobilová veľmoc. Nie je to už len lanský sneh? Čo si bude vyžadovať budúcnosť od firiem v najväčšom slovenskom sektore ekonomiky? Posun v technológiách si už dlhšie pýtal rozsiahle zmeny v celom reťazci dodávateľov – a do toho všetkého prišiel drastický pokles dopytu a zatváranie závodov pre pandémiu.
Slovensko bolo aj v roku 2019 lídrom v počte vyrobených vozidiel na obyvateľa. Z výrobných liniek tunajších závodov zišlo podľa údajov automobiliek viac ako 1,1 milióna vozidiel.
Prichádza však doba radikálnych zmien. Ona vlastne neprichádza, ale už dávno je tu. Prišla skôr ako aktuálny prepad dopytu a zatvorené fabriky, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu.
Tá môže ovplyvniť tempo, s akým nastupuje elektromobilita (pred pár dňami sa objavili správy, že automobilky žiadajú Európsku komisiu, aby odložila pokuty, ktoré sú naplánované, ak nedodržia prísne emisné kvóty). Európska komisia vraj výzvu zmietla zo stola, ale ak by sa nakoniec aj nechala obmäkčiť, elektrifikácia automotive v najširšom zmysle slova je už dávno v plných otáčkach.
Ak sa máme udržať v automobilovej výrobe na špici, musíme sa pripraviť na revolučné zmeny.
Najšpinavšie autá? Samozrejme sú to tie najstaršie.
A na Slovensku ich stále jazdí príliš veľa
Elektronika v autách stojí už stovky eur
Autá sa totiž postupne stávajú počítačovými centrálami na kolesách. Množstvo senzorov, meracích sond, kamier, radarov a iných rozhraní si vyžaduje čoraz viac procesorov a elektronických čipov na palube. Ako upozornil nedávno v časopise Wirtschaftswoche šéf výrobcu polovodičov Infineon Reinhard Ploss, hodnota čipov a integrovaných obvodov v autách postupne rastie.
V bežnom aute so spaľovacím motorom stála ešte pre niekoľkými rokmi elektronika približne 100 eur. V dnešných autách so spaľovacím motorom má už hodnotu 400 eur. V bežnom hybride je to asi 500 eur a v elektromobile až 750 eur v jednom vozidle.
Na našom území sa elektromobily, kým sa továrne zatvorili, už istý čas vyrábali. Bratislavský závod VW je miestom zrodu modelov e-Up!, SEAT mii electric a Škoda Citigo-e iV. Trnavská továreň PSA zo svojich liniek dodáva od jesene model e-208.
Kúpa auta na desať rokov?
Ktoré vyjdú najdrahšie a ktoré najlacnejšie
Prechod na výrobu elektrických vozidiel si však vyžaduje výrazné zmeny v konštrukcii a výrobe. Laikovi by sa mohlo zdať, že sa do karosérie jednoducho namiesto spaľovacieho motora osadia batérie a elektromotor, či niekoľko elektromotorov. Pravda je však zložitejšia. Podľa predpokladov koncernu VW zo začiatku roka bude „elektrifikácia“ prebiehať v dvoch krokoch.
Prvým bude prechod na elektrické pohony. Táto fáza sa už začala. Druhým krokom bude „digitalizácia“ vozidiel, ktoré budú úplne zosieťované a schopné plne autonómnej jazdy. Budú potrebné nové platformy, ktorých vývoj je finančne a technologicky náročný.
Aj preto sa automobilky už istý čas spájali do veľkých aliancií (napríklad VW bude svoju platformu pre elektromobily dodávať pre Ford). Alebo sa spájajú formou fúzií ako francúzska PSA s taliansko- americkým FCA, kde motívom bola tiež úspora nákladov na vývoj a výskum.
Čo má viac kódu, e-auto alebo Facebook?
Dôkazom finančnej náročnosti novej generácie automobilov sú aj informácie o rozsahu softvérových prác pre autá druhej generácie elektromobility. Dnešné vozidlo strednej triedy si v sebe vozí približne 100 miliónov riadkov programového kódu. Z toho je približne 20 miliónov riadkov programu pre navigačný systém.
Pre lepšiu predstavu – celý Facebook obsahuje niečo vyše 60 miliónov riadkov kódu. Jeden riadok údajne stojí okolo 10 dolárov. Plne zosieťované autá na elektrický pohon budú podľa odhadu Volkswagen Group obsahovať 200 – 300 miliónov riadkov softvérového kódu.
Nabíjanie nového Peugeotu e208 z Trnavy. Pred mesiacom získala nová „208-ka“ titul Európske auto roka. Foto: SITA
Kto chce na Slovensku v budúcich 10 – 30 rokoch hrať významnú úlohu v automotive, mal by sa intenzívne obzerať po programátoroch. Okrem potrebného progresu v kapacite, rýchlosti nabíjania a veľkosti batérií sa musia mohutne posunúť najrôznejšie systémy elektroniky.
Rozoznávanie dopravných situácií nie je jednoduché a v premávke sa nezúčastňujú len vozidlá. Cesty využívajú aj chodci a cyklisti, ktorí nebudú „zosieťovaní“, ako sa to očakáva pri elektromobiloch v roku 2050.
Ďalším aspektom bude prechod na zdieľané vozidlá, ktoré budú zrejme patriť do flotíl poskytovateľov. Ovládanie vozidiel bude musieť zvládať aj manažment z hľadiska logistiky. Nároky na zosieťovanie môžu dodatočne narásť aj s nástupom „smart cities“.
Flotily sa budú spájať aj s organizátormi podujatí, s bezpečnostnými zložkami pri haváriách a nešťastiach. Na tieto potreby sa pripravujú aj hráči ako Intel. Ten sa pôvodne stal partnerom izraelského špecialistu na počítačové snímanie obrazu pre mobilitu Mobileye. Napokon Mobileye v roku 2017 za 3,5 miliardy dolárov aj kúpil a pracuje na projektoch pre autonómne jazdy.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
