Svetové farmaceutické firmy aj startupy horúčkovito pracujú na vývoji lieku a vakcíny proti koronavírusu, ktorý spôsobil pandémiu (update o stave vývoja prináša napríklad americký Forbes tu). V čase, kedy je na svete viac ako 205-tisíc potvrdených prípadov a vyše 8 200 mŕtvych, ako k 18. marcu uvádza štatistika John Hopkins University, na „zázračné” vedecké riešenie čaká celý svet. Nádeje vzbudilo nedávne začatie testov na ľuďoch v Amerike i sľubný výskum v Nemecku.
Americké testy
Tento týždeň sa do médií dostala správa o prvom testovaní vakcíny na ľuďoch. Je za ním americká biotechnologická firma Moderna v Seattle, ktorá spolupracuje s výskumníkmi z Národného inštitútu zdravia NIH. V pondelok oznámili fázu 1 klinických testov, píše americký Forbes. Moderna pracuje na vakcíne Messenger RNA (mRNA). Dobrovoľníci dostanú v prvej fáze testov dve dávky v rozostupe 28 dní. Po nej musia nasledovať ďalšie, no napriek tomu ide o mimoriadne rýchly nástup testovania.
Slovenská firma začne vyrábať respirátory
Vývoj vakcíny zvyčajne trvá roky. No ani v tomto urgentnom prípade to nepôjde príliš rýchlo, napriek nečakane expresnému testovaniu na ľuďoch. Po druhej fáze majú testovaných dobrovoľníkov sledovať 12 mesiacov.
Prvé testovanie prichádza len 65 dní po tom, čo čínske úrady získali sekvenciu koronavírusu SARS-CoV2. Už o ďalšie dva dni mali výskumníci NIH predstavu o vakcíne. Táto vakcína nemôže spôsobiť ochorenie Covid-19, neobsahuje vírus. Obsahuje však malé súčasti genetického kódu nazývané mRNS, ktoré vedci extrahovali z vírusu. Vakcína má stimulovať imunitný systém, ktorý si potom bude vedieť lepšie poradiť s vírusom.
Akcie Moderny po oznámení tohto testu vystrelili. Medzi investormi tohto miliardového startupu je napríklad pharmaceutický gigant Merck či Astra Zeneca, ale aj Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov.
Európske nádeje
Rýchlo napreduje vývoj aj v Európe. Nemecký biotechnologický startup CureVac tiež pracuje na vývoji mRNA vakcíny. Ako píše špecializovaný portál Endpoints News, hoci Moderna ich predbehla s testovaním, práve zakladateľ CureVac Ingmar Hoerr prišiel pred rokmi s myšlienkou mRNA vakcíny. Stalo sa tak ešte počas jeho štúdia v 90. rokoch. V roku 2000 potom založil CureVac. Hoci spočiatku jeho myšlienka nenadchla investorov, postupne získali vyše 300 miliónov, napríklad aj od Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov.
Slovenské firmy aj združenia dobrovoľníkov sa aktivizujú,
tu je pár dobrých správ
Napriek tomu, že za 20 rokov nemali žiadny relevantný výsledok, ktorý by sa dostal do praxe, teraz sa CureVac stala predmetom transoceánskeho sporu.
CureVac sa do správ dostal po tom, čo nemecké médiá tvrdili, že startup dostal ponuku od samotného amerického prezidenta Donalda Trumpa na predaj výsledkov exkluzívne pre americký trh. Firma takúto priamu ponuku neskôr poprela. No na stránke uvádza, že stretnutie s Trumpom sa 2. marca uskutočnilo. Zúčastnil sa ho ešte predchádzajúci CEO firmy. Toho po pár dňoch nahradil práve Hoerr, no na pozícii zotrval len 6 dní. Stiahol sa zo zdravotných dôvodov.
V snahe udržať sľubný výskum v Európe ponúkla 17. marca Európska komisia CureVac financovanie až do výšky 80 miliónov eur. „Spoločnosť vyvinula novú technológiu na prekonanie potreby udržania vakcín stabilných bez chladenia. Predbežné štúdie ukázali, že táto technológia je prísľubom rýchlej reakcie na ochorenie COVID-19. Ak sa tak preukáže, mohli by sa za nízke náklady vyrobiť milióny dávok vakcíny a klinické testovanie by sa malo začať v júni 2020,” uviedla komisia.
Testovanie sa teda očakáva až začiatkom leta. Ak sa v ňom preukáže, že vakcíny CureVac sú účinné, vie ich firma dostať na trh veľmi rýchlo. Keďže ich vie produkovať v 1-mikrogramových dávkach (menších než Moderna), vyrobiť ich vedia v priebehu pár mesiacov milióny.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
