Hospodárstvo veľkého počtu krajín utrpí asi najväčšiu ranu od veľkej hospodárskej krízy spred 100 rokov. To je dnes už asi každému jasné. Čo nie je až také jasné, je ako dlho potrvá návrat na úroveň z februára 2020. Zatiaľ nám do tejto rovnice chýba niekoľko premenných.
Thomasovi Mannovi sa pripisuje citát: „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť“. Pozrime sa teda do minulosti na pár príkladov hospodárskeho cyklu, keď sa svetová ekonomika musela zotavovať z nejakého rozsiahleho šoku. Ak dnes hovoríme, že sme vo vojne, pozrime sa v prvom kroku na obnovu svetového hospodárstva po druhej svetovej vojne. Naše hodnotenie sa však musí začať ešte pred vypuknutím vojny, niekedy v rokoch 1934 – 36.
Predvojnová kríza svetového hospodárstva
Investori a kapitál vtedy umiestnený v Európe sa „zľakol“ nástupu Hitlera k moci a hľadal bezpečnejší prístav. Ten bol vtedy v USA, ktoré zaznamenali vďaka prílevu investícií zo zahraničia náhly ekonomický rozmach a ukončili aj vďaka tomu obdobie deflácie. Nezamestnanosť poklesla v priebehu obdobia 1933 až 1937 z 25 percent na 14 a rast HDP v tom období atakoval hranicu 10 percent. Nasledovali tri roky opätovného poklesu ekonomiky, no priemysel čoskoro dostal objednávky pre vojnové potreby.
Dokedy budeme žiť v izolácii?
Tu sú 4 scenáre, kedy môžeme čakať koniec pandémie
Vláda na jednej strane obmedzila súkromnú spotrebu, a mnohé tovary boli na prídel, na druhej strane z výrobného procesu náhle odišlo až 10 miliónov mužov, ktorí boli nasadení do bojov na ázijskom a európskom fronte. Spoločnosť však túto medzeru vyplnila a miesta vo výrobe obsadili ženy, ktoré sa v krátkom čase museli „rekvalifikovať“ na úplne nové zručnosti. A, samozrejme, prudko vzrástol pomer štátneho dlhu k HDP a na konci vojny tento pomer dosiahol až 120 percent (dnes je podľa stránky tradingeconomics.com niekde na 107 percent). Uvoľnenie spotreby a celosvetová obnova vojnou zničených tovární, miest a infraštruktúry sa postarali o „hospodárske zázraky“. Ale netrvalo to ani rok, ani dva.
„Wirtschaftswunder“ by dnes stál viac ako 128 miliárd
Rozbombardované mestá, továrne rozobraté a odvezené za Ural či za Oceán, zdecimované obyvateľstvo (odhaduje sa, že obete na životoch vojakov a civilistov dosiahli až 7,4 milióna), to bola štartovacia čiara. Výrobná kapacita znížená o 30 percent, počet použiteľných bytov a domov zmenšený o pätinu a kapacita poľnohospodárstva a potravinárstva scvrknutá na polovicu.
Podnikatelia, nevešajte v súčasnej situácii hlavu.
Každá kríza totiž potrebuje riešenie
Národ zvyknutý na potraviny na prídel a denný objem 2000 kcal sa musel vysporiadať s rozdelením krajiny na 4 sektory, ktoré o pár rokov štát rozdelili na 2 časti. V tej západnej sa pod vedením Ludwiga Erharda zaviedla v júni 1948 nová mena, plne liberalizovali ceny a obyvatelia zrazu videli, že nemuseli potraviny zháňať na čiernom trhu, pretože si ich mohli kúpiť na voľnom trhu. Ak v máji 1948 musela bežná rodina 10 hodín týždenne venovať výmene potravín za iné predmety, stačilo v októbri toho istého roka venovať zabezpečeniu obživy len 4,5 hodiny týždenne.
Koncom roka 1948 už výrobná kapacita Nemecka dosahovala 80 % tej z roku 1936. K zrýchleniu obnovy nemeckého hospodárstva pomohla aj obozretná rozpočtová politika, vybudovanie kvalitného systému sociálneho zabezpečenia a do veľkej miery aj Marshallov plán pre obnovu Európy. Ten stál približne 13 miliárd dolárov (dnes by to bolo asi 128 miliárd USD).
Kríza v roku 2008
Na riešenie dopadov finančnej krízy vynaložil FED viac ako 450 z pôvodne na to určených 700 miliárd dolárov, ktoré boli obsahom zákona o Obnove problémových aktív (TARP). A trvalo 8 mesiacov, kým burza opäť nabrala dych. Ako píše Bloomberg, za týchto 8 mesiacov index S&P klesol o 40 percent.
Na znovurozbehnutie ekonomiky vtedy FED znížil úrokové sadzby smerom k nule a napriek tomu všetkému to trvalo takmer rok. Musíme si však uvedomiť, že ekonomika vtedy nezostala zamrznutá tak celoplošne, ako je tomu dnes. Aj preto kongres v čase písania tohto príspevku rokuje o finančnej pomoci ekonomike vo výške 2 biliónov dolárov.
Obnova ekonomiky po tsunami či hurikánoch
Prax ukazuje, že najviac postihnuté bývajú tie najslabšie skupiny obyvateľstva a počty obetí sú v chudobných krajinách vyššie ako v krajinách vyspelých. V uplynulom desaťročí sa podľa štatistík OSN pri zemetraseniach, hurikánoch, záplavách a obdobiach sucha stalo obeťami týchto prírodných katastrof viac ako 825 tisíc ľudí v rozvojových krajinách. Obnova infraštruktúry je v takýchto prípadoch zväčša úlohou rozsiahlej medzinárodnej pomoci a spolupráce. No aj napriek miliardám vynaloženým na obnovu sa aj po desiatich rokoch nedá hovoriť o úplnom oživení postihnutých miest.
Aj v USA sa po hurikáne Katrina, ktorý zničil New Orleans stále nedá hovoriť o úplnom návrate k stavu pred katastrofou. Počet obyvateľom New Orleansu je aj dnes len na 80 percentách z počtu pred hurikánom. Podľa odhadov portálu Certified Gold Exchange sa škody spôsobené Katrinou v New Orleanse pohybovali niekde medzi 125 až 250 miliardami dolárov. Až po piatich rokoch sa podarilo do mesta dostať toľko turistov ako v rokoch pred katastrofou, ako píše magazín Nola.com.
Všetky vyššie uvedené čísla ukazujú, že náklady na znovurozbehnutie svetovej ekonomiky budú enormné a doposiaľ nevídané. Čo bude musieť prísť po koronavíruse? Nutná bude zrejme štátna finančná pomoc, helicopter money, rekordné emisie dlhopisov, ktoré budú kupovať centrálne banky a podobné opatrenia vidíme už dnes vo viacerých štátoch. Pomery dlhu k HDP sa budú zrejme musieť zhoršiť o 10 až 20 percent. A dĺžka obdobia potrebná na oživenie sa dnes nedá zrejme ani odhadnúť.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
