Napriek tomu, že americký prezident Donald Trump ešte nedávno vyhlásil, že už počas veľkonočných sviatkov budú Spojené štáty americké, nové centrum pandémie koronavírusu, bez opatrení proti šíreniu tejto choroby, je dobré byť aspoň trocha realistom. Teda, ak prezident nemal na mysli Veľkú noc v roku 2021.
Asi nemusíme americkému prezidentovi vysvetľovať, že pandémie neustávajú kvôli tomu, že by ľudstvo rado oslávilo sviatky. Dokonca ani tie, ktoré sám Trump označil za veľmi pekné, čo je podľa neho dôvodom, prečo treba dúfať, že koronavírus USA za necelé tri týždne porazia. Ehm.
Nie je to dobrý nápad
Čo na to hovorí veda? Uvoľniť preventívne opatrenia v tomto období by bolo ako usporiadať v kreslenej rozprávke syrovú párty v dome zamorenom myšami. Fakt výborný nápad. No a vypustiť milióny ľudí z domácej karantény späť do ulíc, to rovno môžeme dať koronavírusu do rúk Tinder. A čakať, kým budú ľudia, jeden po druhom, v horúčkach hlásiť „zhodu“.
Pokiaľ čelíme pandémii koronavírusu, na ktorý vo svete zomierajú tisícky ľudí a na ktorý nielenže nemám liek, ale ani len účinnú vakcínu, tak naozaj nie je nič rozumnejšie, ako zostať v pohodlí domova a túto krízu prečkať. Na istý čas zatvoriť školy, kostoly a fabriky a neotvoriť ich ani na Veľkú noc, akokoľvek môže byť z toho americký prezident nešťastný. Dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia varovala pred priskorým uvoľňovaním preventívnych opatrení, ktoré pomáhajú spomaliť šírenie koronavírusu.
Miliardári sa pustili do boja s koronavírusom.
Niekto prispieva na liečbu, iní tvoria nové technológie
Jasné, asi všetci rozumieme tomu, ako trpí ekonomika, keď fabriky nevyrábajú a obchody zívajú prázdnotou. No, ako to povedať… Na to, aby ekonomika šliapala, je potrebné nielen nahnať zamestnancov späť do práce, ale napríklad aj mať živých a zdravých ľudí, ktorí si u nich niečo kúpia. Čo poviete? Navyše, nie všetky biznisy si vodia zle v čase pandémie. Pokiaľ ste producentom toaletného papiera, tak sa pravdepodobne teraz váľate v peniazoch.
Okrem toho, predčasné uvoľnenie preventívnych opatrení môže v konečnom dôsledku stáť omnoho viac peňazí. Hovorí sa, že trpezlivosť je cnosť, a teraz si na vlastnej koži otestujeme pravdu tohto tvrdenia. No predsa len, nemáte pocit, že ak by sme uprostred pandémie dovolili ľuďom opäť sa nahrnúť do ulíc a obchodných centier, bolo by to dosť neuvážené a skončilo by sa to zle?
Takto vyzerá udržovanie spoločenského odstupu na letisku v Thajsku. Foto: SITA/AP
Predstavte si, že by ste si na maturitný ples dali ušiť oblek na mieru, absolvovali by ste prvé dve skúšky, ale potom by ste sa na to vykašľali. Krajčírovi by ste vytrhli z ruky rozrobený oblek a v košeli bez rukávov a v spodkoch by ste na tanečný parket nakráčali so sebavedomým (a výzorom) tanečníka z videoklipu Madonny.
No, povedzme len toľko, že nič sa nekončí dobre, keď sa na verejnosti prechádzate odhalený. Pritom rovnako odhalený budete, keď predčasne ukončíte domácu izoláciu v čase zúriacej pandémie!
Kedy môžeme čakať uvoľnenie
Pokiaľ odhliadneme od zbožných prianí amerického prezidenta, kedy je možné reálne očakávať uvoľnenie preventívnych opatrení podľa vedy? Pozreli sme sa na štyri scenáre, ktoré naznačujú, kedy by nám mohol Covid-19 zamávať na rozlúčku.
Prvý scenár: Populácia si vybuduje hromadnú imunitu.
Ukončenie domácej izolácie pripadá do úvahy, pokiaľ si dostatočné percento populácie vybuduje imunitu na určitý patogén, v tomto prípade na nový koronavírus SARS-CoV-2. Predstavte si, že infikovaná osoba neprenáša koronavírus, ale naozaj nepeknú klebetu, no má iba určitý čas na to, aby ju rozšírila do sveta.
Klebeta je taká šokujúca, že jej z nej ľuďom niekoľko dní zle, niektorí jej dokonca podľahnú. No jej pôvodca ju môže rozšíriť iba určitému množstvu ľudí. Po istom čase sa totiž zúži okruh tých, ktorí klebetu ešte nepočuli a nakoniec už dostane takmer od každého rovnakú odpoveď: „Pffff, to som už počul.“
Princ Charles potvrdil, že ochorel na koronavírus.
Budúci kráľ má 71 rokov
Pokiaľ nedokáže nájsť niekoho, kto doposiaľ túto šokujúcu klebetu nepočul, nemôže ju už ani ďalej šíriť a nakoniec klebeta zanikne. Pochopili ste, dúfam, že klebeta je v tomto prípade koronavírus, a vyššie som opísal, ako funguje budovanie kolektívnej imunity.
V prípade, ak človek nakazený koronavírusom už nemá komu ďalej odovzdať vírus, tak sa z neho, dúfajme, vylieči a stane sa voči nemu imúnny. Presne takýmto spôsobom môže šírenie koronavírusu zaniknúť.
Pritom nie je potrebné, aby sa ním infikovala celá populácia na to, aby sa vybudovala hromadná imunita. Predsa žiaden z infikovaných nemá šancu stretnúť sa absolútne s každým, aby nakazil úplne všetkých. Pokiaľ sa stane imúnne určité percento populácie, teda dosiahneme hranicu na vybudovanie hromadnej imunity, je šanca, že sa infikuje niekto ďalší, veľmi nízka.
Koľko percent populácie sa musí nakaziť, aby sa vybudovala kolektívna imunita? To do veľkej miery závisí od infekčnosti vírusu. Tá sa označuje hodnotou R0,, ktorá označuje počet ľudí, ktorých môže jeden infikovaný ďalej nakaziť. Pri chrípke sa pohybuje na úrovni 1,1 – 2. Pri osýpkach, ktoré sú omnoho nákazlivejšie, sa táto hodnota pohybuje medzi 12 – 20 ďalšími nakazenými.
No a ako je to s koronavírusom? Podľa doterajších zistení je jeho infekčnosť o niečo vyššia, ako pri chrípke, no nie je to až také zlé ako pri osýpkach. R0,sa pohybuje okolo 2 – 4, čo je počet ľudí, ktorých v priemere nakazí jeden infikovaný ochorením Covid-19.
Po tom, ako dosadíme tieto čísla do príslušných vzorcov, prídeme na to, koľko percent populácie sa musí nakaziť na to, aby sa vybudovala kolektívna imunita. Pri osýpkach je toto číslo šokujúco vysoké, nakaziť by sa muselo až 95 percent populácie. Pri koronavíruse by sa nakaziť muselo 50 – 75 percent populácie pre dosiahnutie hromadnej imunity.
Jednoduché, nie? No, má to ešte háčik: tento model počíta s tým, že infikovaný sa po vyliečení z nákazy stane imúnnym. No čo ak nie? Je tu ešte eventualita opätovnej nákazy, a to je skutočne hrozivá možnosť. Či je však pravdepodobnejšie, že si človek, ktorý prekoná nákazu vírusom Covid-19, vybuduje imunitu, alebo jej bude opäť vystavený napospas, potvrdia až ďalšie výskumy.
Šéf IZP: Predpoveď šírenia vírusu je stres test.
Ak sa zatneme, je šanca zvládnuť to aj za pár týždňov
No a druhým háčikom je smrteľnosť tohto vírusu. Na jednu stranu je jednoduché povedať, že sa musí nakaziť polovica až dve tretiny populácie, aby vírus vymizol, no kto sa pozrie aj na tú odvrátenú stránku budovania kolektívnej imunity? Koľko ľudí sa musí nakaziť pre to, aby si zvyšok populácie imunity vybudoval?
Smrtnosť koronavírusu sa zatiaľ pohybuje medzi 1 – 3,4 percentami, a to sú len ľudia, ktorí priamo podľahnú nákaze. Koľko je však takých, ktorí nedostanú včas potrebnú zdravotnú starostlivosť, pre už beztak preťažené nemocnice a chýbajúci zdravotnícky personál, z ktorých sú mnohí sami v karanténe alebo dokonca vykazujú príznaky nákazy?
A ďalším problémom, ktorý hrá proti nám, je čas. Vybudovanie kolektívnej imunity by trvalo minimálne dva – tri mesiace, možno dlhšie. Stačí sa pozrieť na Čínu, ktorá iba teraz, asi tri mesiace po vypuknutí pandémie na jej území, postupne uvoľňuje opatrenia. A stále ešte nie je jasné, či sa má obávať druhej vlny šírenia vírusu.
Alebo budeme vyliečených z vírusu testovať na to, či dosiahli špecifickú formu imunity a následne ich budeme posielať do práce? Možno by aj to mohol byť scenár postupného uvoľňovania preventívnych opatrení, ale aj na to potrebujeme čas.
Druhý scenár: Pomôže nám vakcína.
Druhým spôsobom, ako uvoľniť preventívne obmedzenia, je pristúpiť k masívnemu očkovaniu populácie proti koronavírusu. Na to, aby sme očkovali, nepotrebujeme vybudovať ani hromadnú imunitu. Teda nehrozí, že niekoľko percent populácie zomrie na to, aby sa väčšina stala proti vírusu imúnna. Ibaže, vakcínu nebudeme mať pravdepodobne prinajmenšom ešte rok.
Tretí scenár: Vírus sa prestane v lete šíriť.
Do tejto možnosti vkladajú svoje nádeje mnohí ľudia. Podobne ako pri chrípke, aj pri koronavíruse by sa mohlo jeho šírenie obmedziť so stúpajúcimi vonkajšími teplotami. Teda, pokiaľ hovoríme o severnej pologuli. Je jasné, že v tomto prípade by južná pologula mohla byť práveže viac zasiahnutá a šírenie koronavírusu by sa mohlo sústreďovať práve tam.
Biotechnologické firmy šprintujú k vytvoreniu vakcíny.
Začali testy a získavajú milióny na výskum
Nie je však jasné, prečo sa chrípka správa tak, ako sa správa. Má to na svedomí teplo, alebo skôr vlhkosť sprevádzajúca letné horúčavy? No aj keby sme na to prišli, je šanca, že koronavírus sa nebude správať rovnako ako chrípka. Pokiaľ áno, môžeme očakávať, že sa počas nasledujúcich mesiacov reštriktívne opatrenia postupne uvoľnia. No ak nie, tak sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou ešte dlhšie.
Rovnako ako treba brať do úvahy aj možnosť, že po lete môže vírus znova prísť.
Štvrtý scenár: Vírus sa zmení.
Nemôžeme zabudnúť ani na možnosť, že vírus môže zmutovať. Zmutovaná verzia vírusu by teoreticky mohla byť menej škodlivá k ľuďom a mohla by nakoniec prevážiť nad aktuálne sa šíriacim koronavírusom. Na druhú stranu to, že by bola mutácia vírusu menej škodlivá, je čistá špekulácia, mohol by sa stať aj presný opak.
Pokiaľ by sme uvoľnili preventívne opatrenia priskoro, môže to mať omnoho horší dopad, dokonca to môže ešte viac priliať do ohňa. Počty infikovaných môžu rásť, čo povedie k zahlteniu zdravotníctva.
Jedným zo spôsobov riešenia je najprv zmierniť epidemiologickú krivku, čiže znížiť počet nových prípadov, ktoré denne pribúdajú, do takej miery, že bude možné lokálne uvoľniť prvé reštrikcie. Hovorme pritom o lokálnych uvoľneniach, nie o plošnej zelenej pre život ako pred koronavírusom. Na základe toho vznikne situácia, v ktorej sa síce vírus ďalej šíri, ale máme ho aspoň ako tak pod kontrolou. Samozrejme, na to, aby to platilo, je potrebné masívne testovať.
Ako môžete v čase koronavírusu zachrániť svoj biznis?
Tu je 5 oblastí, kde si viete pomôcť sami
Ďalšou možnosťou je zaviesť ešte prísnejšie opatrenia v ohniskách nákazy. Napríklad aj ich uzatvorenie, pokiaľ to bude potrebné. No aj pre túto alternatívu je potrebné rapídne zvýšiť mieru testovania nových prípadov, aby bolo jasné, v ktorých oblastiach a ako rýchlo sa vírus šíri.
Prispievateľ Bruce Y. Lee píše pre Forbes o zdravotníctve a inováciách.
