Slovenskí zamestnávatelia, zastúpení šiestimi organizáciami, kritizujú vládu, že neoznámila pomoc aj väčším firmám, ktoré zamestnávajú spolu viac ako 620-tisíc ľudí. Vládu žiadajú, aby konkretizovala informácie o opatreniach a tie, ktoré majú reálny potenciál pomôcť zamestnávateľom, uviedla do praxe čo najskôr.
„Je absolútne kľúčové nevynechávať z pomoci veľké podniky, nakoľko podstatná časť segmentu malých a stredných firiem je naviazaná práve na veľké firmy.“
Nastupujúca hospodárska kríza bude mať ďalekosiahle následky, predovšetkým v podobe nárastu nezamestnanosti, varuje spoločné vyhlásenie, ktoré podpísali Asociácia priemyselných zväzov (APZ), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Vláda by podľa nich preto mala zachrániť prácu aj pre zostávajúcich zamestnancov. Zamestnávatelia žiadajú „okamžité a razantné opatrenia, ktoré zároveň nebudú administratívne náročné,“ pričom „práve časové hľadisko je veľmi dôležité a preto opatrenia, ktoré predpokladajú napríklad posudzovanie tržieb, môžu byť práve z dôvodu časovej náročnosti neúčinné,“ upozorňujú.
Topoľčiansky výrobca nábytku prepúšťa, o prácu príde vyše 900 ľudí
„Sme veľmi prekvapení, že delíme zamestnancov, ktorých sa situácia dotkla, na rôzne kategórie. Niektorí dostanú 100 percent, iní 80 percent či 60 percent priemernej mzdy. A čo je najhoršie, máme tu ešte jednu kategóriu. A tou sú zamestnanci, ktorým štát nechce pomôcť vôbec. Z rýchlej analýzy nám vyplýva, že 1 400 firiem má osobné náklady vyššie ako 200-tisíc mesačne. Tieto firmy zamestnávajú viac ako 620-tisíc ľudí a do sociálneho systému ročne odvádzajú 3,25 miliardy odvodov a 1 miliardu daní,“ povedal Alexej Beljajev, prezident APZ.
Chcú takzvaný kurzarbeit
Zamestnávatelia vyzývajú vládu, aby zaviedla opatrenia, ktoré sú skôr plošného charakteru. „Urýchlene potrebujeme zaviesť takzvaný kurzarbeit – koncept, v rámci ktorého je koncovým prijímateľom zamestnanec, preto sa naň nevzťahujú žiadne finančné limity. Ak tak neurobíme, výrazne sa zníži naša konkurenčná schopnosť a investičná atraktivita do budúcnosti,“ povedal Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR.
Zástupcovia automobilového priemyslu ešte v nedeľu hodnotili prijaté opatrenia ako nedostatočné. Pripomenuli, že priamo zamestnávajú viac ako 175-tisíc ľudí. „V prípade, že pre veľkých zamestnávateľov a investorov neurobíme nič, vnímame to ako fakt, ktorý výrazne zníži našu konkurencieschopnosť pri získavaní nových projektov,“ uviedol ZAP SR.
Vláda predstavila sedem opatrení proti kríze, ktoré majú pomôcť podnikateľom
Zamestnávatelia považujú za nevyhnutné aspoň na určité obdobie revidovať sociálne balíčky prijaté predchádzajúcou vládou. „Je absolútne kľúčové nevynechávať z pomoci veľké podniky, nakoľko podstatná časť segmentu malých a stredných firiem je naviazaná práve na veľké firmy,“ vyhlásil Miroslav Kiraľvarga, prezident RÚZ.
„Tak ako v celom národnom hospodárstve, aj v agropotravinárstve sú kostrou stredné a veľké podniky. Poľnohospodári a potravinári teraz potrebujú flexibilný zákonník práce, ktorý musí reflektovať na sezónnosť, nadčasovú flexibilitu a na časovú náročnosť,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Ako dodal, investície do potravinárstva a zrovnoprávnenie podmienok slovenských poľnohospodárov a potravinárov na európskom trhu sú kľúčom k potravinovej sebestačnosti, bez ohľadu na veľkosť podniku.
Čo na to Klub 500?
Aj podľa Klubu 500 je „neprijateľné, aby vláda rozdeľovala zamestnancov a podnikateľov na skupiny, na tých čo dostanú od 100 percent do 60 percent, tých čo dostanú 40 percent a 20 percent a tých čo nedostanú takmer nič,“ vyhlásil Vladimír Soták, predseda Klubu 500.
„Na druhej strane, keď sa pozrieme na dane a odvody, ktoré títo podnikatelia odvádzajú, tak tí, čo odviedli a odvádzajú najmenej daní a odvodov štátu, dostanú od 100 do 60 percent, tí, čo odvádzajú viac odvodov, dostanú 40 a 20 percent, a tí, ktorí odvádzajú najviac daní a odvodov tomuto štátu, nedostanú takmer nič,“ dodal Soták.
Ako uviedol Peter Mihók, predseda SOPK zamestnávateľom chýba základná stratégia vlády v riešení dopadov pandémie koronavírusu na ekonomiku a podnikateľské prostredie, ako aj stanovenie finančného rámca jej riešenia. „Dostávame sa do veľmi zlej konkurenčnej pozície v rámci EÚ, čo výrazne znižuje našu konkurenčnú pozíciu do budúcnosti,“ uzatvára Mihók.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
