Upravený model šírenia COVID-19, na ktorom pracujú analytici Inštitútu zdravotnej politiky, predpovedá vrchol epidémie v júni. Na Slovensku by v tom čase malo byť 100-tisíc nakazených. Tento scenár by však vyžadoval udržanie súčasných opatrení najbližšie 3 až 4 mesiace. Podľa premiéra Igora Matoviča dnes stojíme pred otázkou, či aktuálnymi opatreniami stlmovať šírenie korovírusu a riskovať, že tu s nami bude dlhšie obdobie, alebo na 2 – 3 týždne „vypnúť krajinu a môcť sa nadýchnuť skôr“.
Ministerstvo zdravotníctva predstavilo pred dvoma týždňami prvý model šírenia koronavírusu, podľa ktorého sa ním na Slovensku nakazí naraz až 10 percent populácie, teda asi pol milióna obyvateľov.
„Keď sa nám podarí opatrenia udržať, tak veríme, že môžeme byť medzi piatimi najlepšími krajinami, zaradiť sa medzi Singapur, Taiwan či Južnú Kóreu.“
V novej analýze však zmiernili svoje prvotné odhady o počtoch nakazených a vrchol epidémie sa posunul o pár týždňov neskôr. Pri tomto pomalšom šírení by tu nákaza bola ešte v roku 2021, hoci menej intenzívna.
Nová analýza
Modely analytici stále spresňujú, no podľa šéfa Inštitútu zdravotnej politiky Martina Smatanu vždy ukážu tie horšie scenáre, aby fungovali ako „stres test pre systém“. „Je lepšie byť obozretný, pripravený a zásobený, ako podceniť situáciu,“ píše sa v analýze.
Podľa tohto najnovšieho dokumentu bude na prelome júna a júla nakazených 3,1 percenta obyvateľov Slovenska, teda približne 170-tisíc ľudí a okolo 7-tisíc ľudí bude hospitalizovaných so závažnejšími príznakmi ochorenia. Pľúcnu ventiláciu bude v tomto čase potrebovať približne tisíc ľudí.
Model analyzuje štyri scenáre šírenia nákazy:
1. Šírenie pri 100-percentnej mobilite populácie.
Ľudia migrujú ako keby sa nič výnimočné nedialo. Vrchol infekcie tu nastáva 55 dní od začiatku simulácie a nakazených je až 18,2 % populácie. Po 80 dňoch od začiatku nákazy pomer infikovaných osôb klesá pod 10 % populácie. Podobný priebeh podľa analýzy pravdepodobne prebiehal v Taliansku a Španielsku pred zavedením prísnych opatrení.
2. Šírenie nákazy pri 70-percentnej mobilite populácie.
Tento predpoklad berie do úvahy informáciu, že priama mobilita ľudí klesla na Slovensku podľa operátorov o 30 – 50 % po zavedení prvých vládnych opatrení. Choroba má v tomto prípade dlhší celkový priebeh, a pomer infikovaných osôb tak klesá pod 10 % až v 88. deň.
3. Šírenie nákazy pri 30-percentnej mobilite populácie.
Tento model počíta s ešte nižšou mobilitou, ktorá prišla po zatvorení barov, reštaurácií, a ráta aj s nižšou rýchlosťou prenosu vírusu. Od jedného nakazeného by sa za týchto okolností infikovali len dvaja ľudia (v prvom modeli analytikov zo 17. marca to boli až štyria ďalší ľudia). V tomto prípade nastáva vrchol v počte infikovaných až 101. deň a je na úrovni 5,6 %.
4. Model s najnovšími opatreniami.
Pri obmedzeniach mobility a opatreniach ohlásených 24. a 27. marca 2020 (povinné nosenie rúšok, minimálne rozostupy v obchodoch, separátne otváracie hodiny, povinné karantény pri vstupe či otvorenie niektorých obchodov za prísnych podmienok a ďalšie) je efekt nižšieho vrcholu a pomalšieho nástupu choroby výraznejší. Tento model uvažuje aj o nižšej rýchlosti prenosu vírusu. Jeden človek by nakazil menej ako dve osoby (R0- 1,65) Vrchol nákazy by sme v tomto scenári dosiahli v polovici júla.
Pri súčasnom počte prístrojov je slovenský systém schopný zvládnuť 600 ventilovaných pacientov, je teda potrebné nakúpiť ďalšie prístroje a zaškoliť viac zdravotníkov na prácu s nimi. Vďaka opatreniam, ktoré boli zavedené, však Slovensko získalo čas.
„Je to extrémny luxus, ktorý má len máloktorá krajina. Sme takmer presvedčení, že sa nám podarilo vyhnúť ceste Talianska, Španielska či New Yorku, kde majú problém práve s intenzívnymi prístrojmi a preto situáciu nezvládajú,“ uviedol Smatana.
Šéf IZP: Predpoveď šírenia vírusu je stres test.
Ak sa zatneme, je šanca zvládnuť to aj za pár týždňov
Epidémiu sa Slovensku podľa neho v súčasnosti darí zvládať práve vďaka zavedeným opatreniam. Ich ďalšie trvanie je však nevyhnutné. „Keď sa nám podarí opatrenia udržať, tak veríme, že môžeme byť medzi piatimi najlepšími krajinami, zaradiť sa medzi Singapur, Taiwan či Južnú Kóreu,“ povedal.
Ich najnovší model bol prepočítaný už s povinnými rúškami či rozostupmi medzi ľuďmi v obchodoch, čo malo podiel na zmiernení dopadov koronavírusu oproti predikcii zo 17. marca. Zarátali doň však už aj predpokladaný väčší pohyb ľudí súvisiaci so znovuotvorením niektorých obchodov od pondelka tohto týždňa.
Čo bude ďalej?
Premiér Igor Matovič hovoril na tlačovej konferencii o troch možných scenároch. Tým prvým sú aktuálne opatrenia na neurčité obdobie. „Stlmíme šírenie nákazy, no zároveň spôsobíme, že vírus tu bude dlhšie. Neklamme si, že v júni dáme dole rúška a budeme žiť normálny život. Tie rúška dáme dole možno o rok,“ povedal.
Dnes podľa neho stojíme pred otázkou, či takto spomaľovať šírenie a riskovať, že tu s nami bude dlhšie obdobie, alebo na 2 – 3 týždne „vypnúť krajinu.“ V tomto prípade by fungovala len nevyhnutná infraštruktúra štátu, inak nič, aby sme tak vírus zabili.
Čo by vám nemalo ujsť o koronavíruse: 3 x 3 tipy z uplynulého týždňa
Ďalšou možnosťou je povinná karanténa a izolácia seniorov a rizikových skupín, pričom ostatným by sa režim zvoľnil.
Ďalší postup chce premiér vyhodnotiť, no mala by na ňom byť celospoločenská zhoda. Ako ju chce zisťovať? „Možno anketa, možno prieskum cez agentúru, ale musíme to všetci akceptovať,“ povedal Matovič.
Súčasný model budú analytici vyhodnocovať priebežne. Je podľa nich dostatočne jednoduchý, aby bolo možné pridávať ďalšie scenáre, napríklad absolútne zníženie mobility pre seniorov, vyššia transmisia pre skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením alebo postupné zvyšovanie mobility obyvateľstva.
Najaktuálnejšie prepočty ukáže Inštitút zdravotnej politiky 3. apríla.
Vírus a teplo
Napriek vyjadreniam niektorých odborníkov, je vzťah medzi teplotou a intenzitou šírenia nového koronavírusu podľa analytikov stále nezmapovaný. Túto tému zatiaľ adresovala jedna štúdia, podľa ktorej síce vyššia teplota a vysoká relatívna vlhkosť znižujú prenos vírusu, no podľa Inštitútu zdravotnej politiky je relatívne nová a nevyšla v akademickom žurnále, ktorý má striktnejšie pravidlá. „Dúfame, že čoskoro prídu nové štúdie,“ povedal Smatana a dodal, že zatiaľ sa vo svojom modeli držia toho, že teplota nemá na šírenie vírusu žiaden dopad.
