Vypnutie Slovenska, takzvaný blackout, si premiér Igor Matovič predstavuje ako výnimočný stav počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie. Takýto dočasný stav by podľa neho umožnil čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.
„Naozaj stojíme pred týmto rozhodnutím (vyhlásiť blackout, pozn. red.). Medicínsky sme dokázali vírus zraziť opatreniami na kolená. Na druhej strane je priebeh rozšírenia ochorenia v SR v podstate ‚sploštený‘. To sú však spojené nádoby. Ak medicínsky vírus stlačíme na minimum, aby sme chránili životy, ekonomiku priškrtíme, držíme ju pod krkom, karanténa trvá veľmi dlhú dobu. Ekonomika je rovnako ako vírus na kolenách. Sme v tejto situácii,“ zdôraznil predseda vlády.
Vírus sa šíri pomalšie, no môže tu byť do roku 2021.
Premiér hovorí o možnosti „vypnutia krajiny“
Upozornil, že ako krajina môžeme byť aj za rok, ak nebude vyvinutá vakcína, v takom režime, ako sme dnes. „A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor, aj názor viacerých ekonómov,“ povedal Matovič.
Dve možnosti
Slovensko za tejto situácie má podľa Matoviča dve možnosti. Jednou je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať. „Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane, keď tam veľmi rýchlo, drastickými hygienickými opatreniami vírus eliminovali na minimum. Toto sú dve voľby, pred ktorými stojíme. Chcem preto, aby sme sa ako spoločenstvo rozhodli, ktorou cestou pôjdeme,“ doplnil premiér.
Dokedy budeme žiť v izolácii?
Tu sú 4 scenáre, kedy môžeme čakať koniec pandémie
Podľa Matoviča sa musíme rozhodnúť veľmi rýchlo. Blackout si vie predstaviť „čím skôr“. „Boli by sme veľmi slabí, ak by sme rozhodnutie urobili až v lete,“ naznačil. Podčiarkol, že v prípade takzvaného totálneho blackoutu by boli automobilky aj iné fabriky zatvorené. „Čím viac dokážeme stlmiť, mobilitu, stlmiť čo nie je nevyhnutné, tým väčšiu šancu môžeme mať a tým kratšie môže úplné vypnutie trvať,“ zdôraznil. Nový koronavírus spôsobuje podľa neho slovenskej ekonomike každodenne straty vo výške asi 70 miliónov eur.
Ak by sa Slovensko ako spoločenstvo rozhodlo, že ide smerom k blackoutu, podľa Matoviča by bolo dobré, aby to bolo avizované pár týždňov dopredu. „Neviem povedať kedy, je to idea, je to jedna z možných ciest,“ odpovedal premiér na novinársku otázku, kedy by SR mohla pristúpiť k blackoutu.
Ľudia počas blackoutu by podľa neho museli byť „vojensky disciplinovaní“, pretože by bol vyhlásený výnimočný stav, ale tak, aby mal každý dostatok životných potrieb. „Každý by musel všetky svoje činnosti eliminovať,“ doplnil Matovič.
Zatvorené hranice
Zásobovanie, najmä základnými potrebami, by počas blackoutu muselo fungovať naďalej. „Moja osobná predstava je, že rozhodnutie je treba urobiť do týždňa, do dvoch,“ povedal. Rozhodnutie „o vypnutí štátu“ by podľa premiéra nemalo prísť direktívne, ale v diskusii.
Matovič upozornil, že pri prísnom blackoute by takzvaní pendleri dostali na výber, či budú žiť na Slovensku, alebo v zahraničí. „Hranice by boli hermeticky uzatvorené, s minimalizáciou rizika, pretože pendleri sú z tohto pohľadu výrazné riziko“ dodal premiér. Aj po ukončení blackoutu by sa podľa neho museli naďalej dodržiavať prísne hygienické opatrenia, napríklad kontrolovať ľudí vstupujúcich do republiky.
Bývalý minister financií Mikloš nesúhlasí
Takzvaný blackout, o ktorom hovorí premiér Igor Matovič v súvislosti s krízou okolo nového koronavírusu, sa nepozdáva bývalému ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Upozorňuje, že takéto opatrenie by malo enormné priame aj nepriame ekonomické dôsledky. V súčasnej situácii sa mu zdá najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, najmä tých s ťažkým priebehom choroby.
Mikloš pre TASR zdôraznil, že dnes nikto s istotou nevie, čo funguje a čo nie. „A teda ani pri návrhu takzvaného blackoutu nič nie je isté. Napriek tomu sa mi to nezdá byť vhodným riešením, a to najmä preto, že prínosy sú neisté, ale náklady enormné,“ uviedol Mikloš s tým, že úplné vypnutie nie je možné.
Ak by vláda nariadila vypnutie všetkého, čo podľa Mikloša nie je na tri týždne nevyhnutné na prežitie, malo by to enormné nielen priame, ale aj nepriame ekonomické dôsledky. „Napríklad by to znamenalo nielen dočasnú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj dlhodobú a možno trvalú stratu odberateľov pre značnú časť našich výrobcov komponentov v priemysle. Slovenská ekonomika je extrémne otvorená, a teda veľmi silno zapojená do medzinárodných odberateľsko-dodávateľských vzťahov,“ priblížil pre TASR Mikloš.
V súčasnej situácii sa mu zdá najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa v priebehu najbližších asi dvoch mesiacov pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, predovšetkým tých, u ktorých bude mať choroba ťažký priebeh.
„Najdôležitejší bude dostatočný počet pľúcnych ventilácií a ľudí schopných kvalifikovane ich obsluhovať. Bude sa tiež treba pripraviť na dlhodobejšie pokračovanie reštriktívnych opatrení pri najzraniteľnejších skupinách ľudí a zároveň bude potrebné postupne spúšťať ekonomiku tak, aby boli náklady vypnutia ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zvládnuteľné,“ uzavrel Mikloš.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
