Prinesie teplejšie jarné a letné počasie úľavu od pandémie Covid-19 a koronavírusu? Ak sa toto očakávanie potvrdí, je možné, že za prípadné zníženie bude zodpovedná vlhkosť. Nielen vlhkosť vonku, ale aj vnútri, napríklad v obchode s potravinami, v nemocnici či doma.
Všetky tieto očakávania sa zakladajú na predpoklade, že nový koronavírus (SARS-CoV-2) sa bude správať tak, ako skupina respiračných vírusov prezývaná „zimné vírusy“. Tie sú v oblastiach s miernou klímou najmenej aktívne od mája do októbra. Patrí sem chrípkový vírus, respiračný syncyciálny vírus a ďalšie ľudské koronavírusy.
Nie je však stále jasné, či sem patrí aj nový koronavírus. Je taký nový, že nikto nevie, čo robil minulý rok v lete, alebo dokonca o rok predtým. Ako tvrdia vedci Miyu Moriyama a Akiko Iwasaki z Yale University School of Medicine a Walter J. Hugentobler z University of Zürich v časopise Annual Review of Virology, vlhkosť sa zdá byť významným faktorom obmedzujúcim zimné vírusy v lete.
Pľúca majú rady vlhkosť
Prečo? Pozrime si, ako vplýva na ľudí. Dýchacie cesty majú rady vlhkosť. Štúdie na zvieratách naznačili, že suché teplo môže poškodiť povrch dýchacích orgánov a uľahčiť vírusom prenikanie do buniek. Suchý vzduch vysušuje ochranný sekrét, ktorý zachytáva čiastočky, ktoré vdychujeme.
Znižuje aj účinnosť cílií, riasiniek, ktoré pokrývajú povrch dolných dýchacích ciest. Za normálnych okolností by sa mali pohybovať v rytme asi ako tlieskajúci diváci na koncerte a vytláčať objekty na povrch, do hltanu, kde ich môžeme prehltnúť alebo vykašľať.
Okrem toho, ak cez nos vdychujeme studený a suchý vzduch, vlásočnice sa v ňom sťahujú, aby sa neochladzoval. Tým sa však znižuje kolobeh bielych krviniek a ďalších súčastí imunitného systému.
Ako koronavírus postihuje deti?
Môžu ho prenášať, aj keď nie sú choré?
Zmeny vo fungovaní ľudského tela však nestačia na to, aby celkom vysvetlili sezónnosť zimných vírusov. Hlavným faktorom je, ako ovplyvňujú vírus samotný a kvapôčky, v ktorých sa šíri. Respiračné vírusy sa typicky šíria dvomi spôsobmi, prvým je kontakt, priamy alebo nepriamy. Infekčný človek kontaminuje predmet, ktorý drží v rukách, ako telefón, pero, či iný predmet. Ak sa niekto takého predmetu chytí a potom sa chytí svojho nosu alebo úst, môže sa nakaziť.
Druhá cesta vedie vzduchom. Je ňou kašeľ, kýchanie, pľutie či vydýchanie kvapôčiek veľkých od mikrometrov až po milimetre. Ak si chcete vyskúšať, koľko slín, hlienu, vírusov a ďalších podobných vecí pravidelne vypľúvate, jednoducho si pred ústami pridržte vreckovku a chvíľu sa s niekým rozprávajte.
Kvapôčky a aerosol
Ako dlho zostanú kvapôčky visieť vo vzduchu, závisí sčasti na ich veľkosti. Veľké kvapky padnú rýchlo na zem, menšie, s rozmermi okolo päť mikrometrov, sa víria vzduchom dlhšie. Majú tiež väčšiu šancu, že ak ich vdýchnete, dostanú sa ďalej do pľúc.
Ako čo najlepšie dezinfikovať domácnosť? Je to ťažká robota
A čo vplýva na veľkosť kvapiek? Napríklad tá vlhkosť. Viac vlhkosti vo vzduchu znamená vo všeobecnosti väčšie kvapôčky. Suchší vzduch znamená menšie kvapôčky. Štúdia z Applied and Environmental Microbiology tiež tvrdí, že kvapôčka s vyšším podielom tekutiny má iné pH a salinitu, potenciálne až do bodu, keď vírus nie je aktívny.
Ak sa všetko toto týka aj koronavírusu, znamená to, že sa bude v lete šíriť menej? Možno. Moriyama, Hugentobler a Iwasaki upozorňujú, že ľudia trávia veľa času doma a udržiavajú sociálny dištanc, a naznačili, že vzduch vo vnútorných priestoroch by mohol vplývať na šírenie vírusu.
Pomôžu zvlhčovače?
Ak sa vonku zvýši vlhkosť, a vnútri nie, vírus by sa mohol šíriť aj naďalej. Možno by pomohli zvlhčovače. Štúdia v časopise BMC Infectious Diseases tvrdí, že zvlhčovače pustené v školách v štáte Minnesota počas zimy znížili hodinové prežitie chrípkového vírusu o 30 percent.
Zistenia presvedčili Moriyamu, Hugentoblera a Iwasakiho, aby odporučili „zvlhčovanie vzduchu vnútri na 40 až 60 percent relatívnej vlhkosti pri izbovej teplote.“ Navrhli tiež nosiť masku, „aby bol nos vlhký a teplý.“ Kto už by nechcel vlhký a teplý nos…
Ešte raz pripomíname, že toto všetko očakáva, že SARS-CoV-2 sa bude správať ako zimný vírus, a to nie je isté. Nie všetky respiračné vírusy sa správajú takto. Adenovírusy, bocavirus, metapneumovírus (hMPV) a rinovírusy sa šíria po celý rok, hoci tie posledné v zime silnejšie. Enterovírusy sú zdá sa, naopak, aktívnejšie v lete.
Sezónnosť vírusov sa navyše týka najmä krajín v miernom pásme. V trópoch, kde je vlhko a teplo prakticky stále, sa zimné vírusy správajú podobne po celý rok. Priamy a nepriamy kontakt tu zrejme hrá hlavnú úlohu, keďže sila kvapôčkovej infekcie môže byť potlačená.
Ak by sa však šírenie nového koronavírusu v lete naozaj spomalilo, nie je vhodné očakávať, že sa všetko vráti do zabehnutých koľají. Ak sa tešíte na tesné kontakty v baroch či popíjanie z jedného pohára, radšej na to zabudnite. Obmedzenia sociálnych kontaktov by sa nemalo uvoľňovať, kým nie je jasné, že vírus sa v populácii už nešíri. A taký dôkaz by mohlo podať iba testovanie v omnoho väčšom rozsahu, ako je možné aktuálne.
Leto možno prinesie trochu oddychu pre zdravotníkov a možno, naozaj iba možno, „mierne zmiernenie“ obmedzení.
Bruce Lee píše na Forbes.com najmä o digitalizácii zdravotníctva.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
