Ľudia majú obrovský problém vyrovnať sa s nečakanými zlými správami, s ktorými nemajú predchádzajúce skúsenosti. Výskum však ukázal, že naša reakcia sa v skutočnosti predpovedať dá, a to vrátane rizík, ktoré prináša.
Dopad pandémie COVID-19 na zdravie a majetok je bezprecedentný, týka sa takmer každého človeka na planéte. Posledný výskyt epidémie takejto magnitúdy bola španielska chrípka v roku 1918. Iné pandémie, ktoré spôsobili infekcie v minulom storočí, ako detská obrna v 50. rokoch, chrípka v rokoch 1957 a 1968 a naposledy aj H1N1 v roku 2009, nespôsobili také škody ako COVID-19.
Prečo do vás neudrie blesk?
Pretože sa včas ukryjete. A aký súvis to má s epidémiou?
Ľudia zvyknú na zlé správy reagovať tromi spôsobmi. Tieto vzorce správania môžeme vidieť aj v súčasnosti a počas najbližších mesiacov. Môžete si ich všimnúť na sebe aj na vašich blízkych a vďaka tomu sa vyhnete niektorým mentálnym nástrahám, ktoré na vás čakajú. Ak ste v zodpovednej úlohe, napríklad v pozícii poradcu politikom, je to dvojnásobne dôležité.
Prvá reakcia: popieranie
Prvý typ bežného správania je popieranie. Keď lekár oznamuje pacientom zlú správu, napríklad že trpia smrteľnou chorobou, často ho takmer ani nepočujú. Používajú slová ako „výrastok“ namiesto „rakovina“ či „nádor.“ Ak im oznamujeme zlé správy, vyzerá, akoby boli veselí.
Popieranie je mimoriadne silný obranný mechanizmus, ktorý ľuďom umožňuje, aby sa ochránili pred kolapsom. Problémom popierania je, že môže spôsobiť vyhýbanie sa zásadným rozhodnutiam, ktoré vás pred katastrofou môžu zachrániť.
V prípade COVID-19 je jasné, že mnohí jednotlivci popierali príchod epidémie, aj keď sa objavili prvé obrázky z Wu-chanu. Prirodzenou reakciou vtedy bolo – to je ďaleko, tu, kde žijem ja, sa to nemôže stať. Aj keď sa vírus šíril naprieč Áziou, ľudia reagovali rovnako.
Ako bojovať s úzkosťami z koronavírusu: 10 tipov od psychológov
Keď sa dostal do Iránu, bolo stále ľahké ignorovať správy, keďže s Iránom veľmi nekomunikujeme. Dokonca, aj keď sa objavil v domove dôchodcov v Seattli, ľudia v USA si stále hovorili, že je to ďaleko alebo že sa týka len zraniteľnej časti obyvateľstva.
Krajiny ako Taiwan, ktoré zažili v roku 2003 epidémiu SARS, sa popieraniu vyhli. Dokázali sa oveľa lepšie brániť vďaka tomu, že si hrozbu uvedomili včas a proaktívne zaviedli kontrolné opatrenia.
Kým pre jednotlivca môže byť popieranie užitočné, pre celé krajiny je to nebezpečná reakcia. Boli tak zle pripravené na pandémiu, hoci varovné signály boli zjavné.
Všetko pod kontrolou?
Druhý typ reakcie na krízu je snaha o to, aby sme dostali pod kontrolu naše bezprostredné okolie. Keď ošetrujeme pacientov v konečných fázach ich životov, nie je nič nezvyčajné, keď sa nás vystrašení rodinní príslušníci pýtajú – akú má dnes úroveň draslíka?
Tento detail je pritom vzhľadom na celkový stav pacientov bezvýznamný. Príbuzní však nevedia spracovať zlú situáciu, ktorá sa vyvíja, a nachádzajú upokojenie v tom, že sa môžu sústreďovať na konkrétny ukazovateľ, ktorý im dáva pocit, že niečo dokážu ovládať.
Pakistanský robotník v Islamabade nesie vrecia s múkou na prídel. FOTO: SITA, AP
Keď sa blížil COVID-19, začali ľudia skupovať tovar, pri ktorom sa obávali, že bude nedostatkový – a to aj racionálne, ako napríklad dezinfekciu na ruky, aj nezmyselne, ako toaletný papier či bežné lieky, ktoré na COVID-19 neúčinkujú. Snaha mať veci pod kontrolou pomáha znižovať strach, je to však len dočasný a falošný pocit bezpečia. Keď sa vykupovanie tovaru premení na paniku, je to vyložene škodlivé.
Dobré správy: môžu aj klamať
Tretí typický spôsob správania sa je apetít po dobrých správach. Ak sa jeden mladý pacient s COVID-19 dostane z pľúcnej ventilácie a zotaví sa, má to obrovský prínos pre morálku zdravotníkov. Úľava, ktorú pocítite, keď sa dozviete, že vaši infikovaní priatelia sa zotavili, má príchuť veľkého víťazstva. Aj snaha nájsť dobré správy však skrýva pascu.
Keď v Toronte prepukla epidémia SARS, jeden z nás viedol telekonferenciu nemocníc v Ontariu. V máji 2003 sa zdalo, že sa vírus dostal pod kontrolu. Jedna lekárka však vyjadrila obavu o pacientov v svojej nemocnici, ktorí nemali potvrdenú diagnózu, ale bolo potrebné ich vyšetriť.
Zvyšok z nás ale chcel, aby sa epidémia skončila čím skôr, informáciu sme tak odmietli a vyhlásili, že epidémia je pod kontrolou. O týždeň mali títo pacienti SARS a museli sme hasiť ohnisko požiaru od začiatku.
Sme si istí, že popri obrovskom súčasnom tlaku na ekonomiku sa „nutkanie vyhľadávať dobré správy“ objaví aj teraz, a to s veľmi veľkou silou. Tie isté krajiny, ktoré epidémiu na začiatku popierali, padnú aj do tejto pasce, a dôsledky budú vážne.
Keď uvidíme, že počet prípadov COVID-19 klesá, práce, ktorá nás bude čakať, bude v skutočnosti ešte veľmi veľa. A bude to moment, ktorý bude skutočne náročný, pretože sociálny dištanc bude aj naďalej zásadne dôležitý, aby sa počet prípadov znižoval udržateľným spôsobom.
Ako nerobiť chyby pri rozhodovaní
Napriek osobným, ekonomickým a sociálno-politickým škodám, ktoré obmedzenia uvalené orgánmi verejného zdravotníctva spôsobujú, by sa mali zmierniť až v momente, keď si zodpovední uvedomia všetky nástrahy.
Pochopiť tri typické vzorce správania, ktoré sú prirodzeným dôsledkom ľudskej kognitívnej výbavy, bude mať zásadný vplyv na to, ako sa pandémia skončí. Prinajmenšom na to, akým spôsobom sa bude vyvíjať, kým získame účinnú vakcínu.
Preto si myslíme, že aj keď šéfovia vlád musia mať zodpovednosť za to, čo sa v krajine deje, mali by rozhodovanie prenechať odborníkom v oblasti verejného zdravia. Títo odborníci by však tiež mali konzultovať situáciu aj s behaviorálnymi psychológmi, aby sa zbavili sklonov k škodlivému správaniu, pripravili správne plány na záchranu životov a pre návrat k normálnemu spôsobu života.
Autori článku sú Allan Detsky je profesor na Department of Medicine, University of Toronto, internista, Isaac Bogoch je docent na Department of Medicine, University of Toronto, iternista so špecializáciou na infekčné choroby.
Coronavirus Frontlines je seriál článkov, ktoré prinášajú pohľad expertov z prvej línie boja proti pandémii COVID-19.
