Obľúbená bratislavská (nielen) raňajkáreň Žufaňa bola medzi prvými podnikmi, ktoré v čase koronavírusu začali vydávať jedlo cez dvere. Tri kamarátky, ktoré podnik vlastnia, zastihla aktuálna situácia nepripravené a v týchto dňoch “varia z vody”. „Chytáme sa aj slamky, aby sme dokázali to málinko ľudí vonku prilákať k nám,“ hovoria.
Pred piatimi rokmi si vyštudovaná architektka Eva Takáčová a kulturologičky Jana Hoosová a Kristína Hertelová začali plniť sen o vlastnom bistre a za ten čas si toho preskákali veľa. So svojou Žufaňou však mali toto leto dosiahnuť veľký míľnik, mali sa dostať do bodu návratnosti investície. „A bola šanca, že si dokážeme vytvoriť aj dostatočnú rezervu,“ hovorí Kristína. Dnes je všetko inak a oni sa spoločne so stovkami ďalších gastroprevádzok snažia prežiť.
„Veľmi rada by som povedala, že by sme do budúcna pre podobný prípad mali vytvorený rezervný balík financií, ale viem, aké ťažké bolo pre nás dostať sa vôbec sem za tých päť rokov, čo podnikáme,“ hovorí Kristína Hertelová (v strede). Foto: archív Žufaňa
Pred mesiacom boli v Žufani nútení minimalizovať počet zamestnancov a vydávajú jedlo cez dvere či okienko. „V prvom momente sme sa zľakli, že to bude fatálne, že keď nikto nemôže vychádzať, respektíve len minimálne, nikto si ani nepríde pre jedlo. Ak by sme stratili príjem úplne, tak je to pre nás dnes konečná,“ rozpráva spolumajiteľka firmy.
Kam sa vybrať na raňajky? 6 tipov od majiteliek bratislavskej pekárne Fertucha
Od prvého dňa však spustili krízový manažment a rozbehli výdajné okienko so stálym menu, ktoré si ľudia objednajú cez telefón alebo cez sociálne siete. Situácia sa podľa nich mení každý deň a každý deň upravujú aj svoje plány. „Podnik sme otvorili, pretože sme chceli robiť niečo, čo nás baví a živiť sa tým. Nie je to zlatá baňa, ale s vedomím, prečo sme to tohto biznisu vstupovali, sa v tejto situácii pokračuje ľahšie,“ hovorí Kristína.
Zákazníci ich podržali
Raňajkárni sa zatiaľ darí v oklieštenom režime fungovať aj naďalej a aj v kríze im robí 80 percent tržieb 20 percent vracajúcich sa hostí. „Chodia k nám napríklad pracujúci ľudia, ktorým dobre padne, že si jedlo vezmú so sebou alebo maminy, ktoré deťom doma suplujú školu a hry, a tak my suplujeme kuchárky v školskej jedálni,“ hovorí Kristína a dodáva, že niektorých ľudí u nich vidia denne, iní chodia raz či dva krát do týždňa s tým, že ostatné dni podporujú iné lokálne podniky. Vďaka svojim zákazníkom môžu okrem svojich troch rodín stále platiť šesť trvalých zamestnancov.
Tri kamarátky vybudovali sídliskový podnik, aký im chýbal. Príďte na raňajky
S „dohodármi“ sa však Žufaňa musela dohodnúť na pracovnej prestávke. „Prevádzku sme obmedzili na ľudské minimum a s tým, ako fungujeme dnes, je náš tím stotožnený. Ako to bude vyzerať ďalšie ráno? Nevieme,“ hovorí úprimne. Všetko podľa nej závisí od toho, dokedy budú trvať obmedzenia a ako dlho sa bude spoločnosť dostávať zo strachu.
Tieto dni sú pre majiteľky Žufane aj o podpore. Foto: archív Žufaňa
Čo hovoria na pomoc od vlády? „Doteraz sme sa spoliehali hlavne na seba a na to, že sa z každej situácie nejako vlastnými silami dostaneme. Podnikať v gastronómii nebolo na Slovensku ľahké ani pred krízou. Akákoľvek pomoc je vítaná, no primárne by nás potešilo odpustenie platieb DPH a odvodov, nakoľko táto suma spolu tvorí značnú čiastku z nášho mesačného obratu,“ vysvetľuje.
Zatiaľ sa Žufaňa teší z každej hodiny, ktorú môže byť otvorená, z každého predaného koláča a polievky. Budúcnosťou sa rozhodli nezaoberať. „Je veľmi neistá a žijeme naozaj zo dňa na deň. Už zajtra sa môže situácia vyostriť a budeme radi, že sme doma zdraví. No zatiaľ sa zdá, že nás naša komunita podrží, že ľudia pochopili, že je veľmi dôležité a kľúčové podporiť kúpou malého podnikateľa,“ uzatvára Kristína.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
