Pred siedmimi rokmi sa zrútila budova v komplexe Rana Plaza v Bangladéši, pričom v tejto textilnej fabrike zahynulo viac ako 1100 ľudí, väčšinou mladé ženy. Zranených bolo ďalších 2500 ľudí. Išlo o najväčšie nešťastie v oblasti priemyselnej výroby od roku 1984, keď únik plynu v indickej továrni v meste Bhopal zabil viac ako 3500 ľudí a tisíce ďalších vystavil toxickým plynom.
Po nešťastí v Rana Plaza v roku 2013 na internete kolovali strašidelné fotky pozostalých, ktorí sa v troskách fabriky zúfalo snažili nájsť svojich blízkych. Tieto fotky upútali aj svet a stali sa katalyzátorom bezprecedentnej snahy podnikov o zvýšenú bezpečnosť v továrňach.
„Niektoré z týchto spoločností, napríklad Guess či New Look, dokonca svojim dodávateľom povedali, že aj keď boli ich zákazky dokončené a dodané v plnom súlade s príslušnými zmluvami, nezaplatia im.“
Viac ako 200 globálnych značiek a maloobchodných predajcov sa zhodlo na dohode pod názvom Zhoda v oblasti požiarnej a stavebnej bezpečnosti. Pomocou týchto dokumentov sa globálne módne spoločnosti zhodli v tom, že svoje produkty budú šiť len v továrňach, ktoré budú súhlasiť s vykonávaním bezpečnostných prehliadok.
Budova v komplexe Rana Plaza sa zrútila 24. apríla 2013. Foto: SITA/AP
Bol to prvý krok smerom k príprave plánu nápravných opatrení na zlepšenie bezpečnosti pri práci. Aj keď ešte aj teraz v tejto oblasti zostáva veľa práce a ďalšie úsilie bude v tomto smere musieť byť obnovené hneď ako opadne koronakríza, táto spoločná snaha pomohla zlepšiť bezpečnosť v továrňach minimálne v 2500 závodoch, ktoré vlastnia ich hlavní biznis partneri.
Textilný biznis počas pandémie
Textilná výroba v Bangladéši a ďalších nízkopríjmových krajinách sa teraz, v čase globálnej pandémie, opäť dostáva do centra pozornosti. Dôvod je však teraz iný. Súvisí s tým, či títo istí majitelia fabrík a ich zamestnanci dostanú zaplatené za prácu, ktorú vykonali predtým, ako koronavírus odstavil globálnu ekonomiku. Pandémia je brutálny stresový test na súčasnú globalizovanú ekonomiku.
Katastrofa pre luxusné i športové značky ako Pradači Adidas.
Korona dáva zabrať aj im
Obchody sú zatvorené a výnosy zaznamenávajú voľný pád a práve tieto isté globálne značky a maloobchodní predajcovia sa zúfalo snažia prežiť. Nie je prekvapením, že skúšajú využiť všetky možnosti, ako si udržať hotovosť minimálne dovtedy, kým sa ekonomika znova otvorí a oni začnú opäť generovať výnosy.
Najviac trpia tí, ktorí oblečenie vyrábajú
Pre mnohé z globálnych značiek nie sú ľudia vo vzdialených krajinách ako Bangladéš veľmi vysoko na zozname priorít. Napokon, veľa korporácií čelí ohromnému nedostatku financií. Napriek týmto okolnostiam však globálne značky nemôžu pokračovať v outsourcovaní všetkej zodpovednosti za týchto pracovníkov. Obzvlášť v situácii, keď mnohí z týchto robotníkov čelia globálnej pandémii z pozície extrémnej chudoby. Aj keď už značky nevlastnia väčšinu tovární, kde sa ich výrobky šijú, ich rozhodnutia stále môžu ovplyvniť to, či sú miestni ľudia dostatočne chránení a či dostanú za svoju prácu zaplatené.
Pri konfrontácii s touto krízou bola odozva zo strany globálnych značiek širokou paletou rôznych reakcií. Pozitívne je, že veľa spoločností, napríklad švédsky H&M či japonský Uniqlo, súhlasili, že továrňam zaplatia za prácu, ktorá už bola dokončená alebo práve prebieha. Bohužiaľ, niektoré veľké západné značky svojim dodávateľom rezolútne povedali, že za vykonanú prácu nemajú v úmysle platiť. Niektoré zo spoločností, napríklad Guess či New Look, dokonca svojim dodávateľom vyslovene povedali, že aj keď boli ich zákazky dokončené a dodané v plnom súlade s príslušnými zmluvami, nezaplatia im.
V reakcii na otázky z newyorskej NYU Stern Center for Business and Human Rights značka New Look uviedla, že už síce začali vyplácať niektorých dodávateľov, nezaväzujú sa však zaplatiť za všetku dokončenú a dodanú prácu. Značka Guess na e-maily centra neodpovedala. V krízovom období a v globálnom ekonomickom systéme, ktorý nemá žiadne stanovené pravidlá, je takéto porušovanie dohôd nesprávne a nerozumné. Konečnými obeťami týchto činov a rozhodnutí sú totiž robotníci v spomínaných fabrikách vrátane mladých žien podobných tým, čo zahynuli v bangladéšskej továrni.
Presne tak, ako prípad zrútenia budovy Rana Plaza vyvolal kolektívnu odozvu smerom k riešeniu bezpečnosti vo fabrikách zo strany globálnych značiek a maloobchodných predajcov, aj táto bezprecedentná chvíľa si vyžaduje kolektívnu odozvu zo strany tých istých značiek a predajcov. V dlhodobom horizonte musia nákupcovia a dodávatelia vypracovať spoločné normy na zlepšenie pracovných vzťahov medzi globálnymi nákupcami a tými, ktorí ich výrobky produkujú. Tieto štandardy by mali zahŕňať spoločné platobné praktiky, ktoré podporujú slušné pracovné podmienky, a ceny zaručujúce bezpečné pracoviská a férové platy pre robotníkov.
V strednodobom horizonte budú musieť priemyselné štandardy zahŕňať aj – a to minimálne – plnenie platobných záväzkov za prácu, ktorá už bola dokončená. Aj keď uznáme, že globálne spoločnosti teraz čelia extrémnym finančným tlakom, platba za vykonanú a dodanú prácu by mala byť pre všetkých základným predpokladom.
V tejto chvíli by sme sa všetci mali snažiť lepšie pochopiť a splniť svoje povinnosti voči spoločnosti aj voči sebe navzájom a všetky veľké firmy by sa mali spoločne zaviazať plniť svoje záväzky voči všetkým továrňam a robotníkom po celom svete, ktorí vyrábajú ich produkty.
Autor textu Michael Posner píše pre Forbes.com.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
