Lekárka Petra Kalná pracuje na klinike v Bavorsku, kde sa po vypuknutí epidémie nového koronavírusu starala aj o pacientov s týmto ochorením. Hovorí o tom, ako zvládajú pandémiu v nemeckých nemocniciach, v čom sa líši ich prístup aj o tom, ako pracuje v týchto dňoch. „Prácu v ochranných pomôckach by som prirovnala k bicyklovaniu v pršiplášti, gumákoch a motorkárskych rukaviciach. Ak si to ešte stále neviete predstaviť, skúste si navliecť niť do očka ihly v dvoch chirurgických rukaviciach,“ hovorí s úsmevom.
Nemecko malo k pondelku vyše 160-tisíc pozitívnych testov na koronavírus. Aká je v súčasnosti v krajine nálada?
Napriek tomuto dramaticky vyzerajúcemu číslu panuje v krajine relatívne príjemná, uvoľnená atmosféra. Politici sa snažia mať situáciu pod kontrolou, denne informujú o aktuálnej situácii. Veľká časť populácie im naozaj dôveruje.
To, čo je zakázané, napríklad návštevy v nemocnici, sa tu 100 percent dodržiava. A to, čo je len odporúčané, napríklad nakupovať len v prípade nevyhnutnosti, sa často porušuje. Predpokladám však, že toto je momentálne celosvetový problém. Moje viacnásobné pobyty v zahraničí ma presvedčili o tom, že jediné, čím sa ľudia vo vyspelých krajinách sveta od seba líšia, je jazyk a farba kože. Ich správanie a potreby sú v podstate rovnaké.
Určite je však možné pozorovať nejaké rozdiely v prístupe k novému koronavírusu na Slovensku a u vás v Nemecku. Alebo sa mýlim?
Ťažko sa mi hodnotí prístup na Slovensku, keďže celú situáciu pozorujem len z diaľky, prostredníctvom médií a rodiny. Podstatný rozdiel som zaznamenala hlavne v začiatkoch pandémie. Keď Slovensko už zatváralo obchody a školy, v Bavorsku ešte veselo prebiehali komunálne voľby bez akýchkoľvek opatrení a obmedzení. Povinné nosenie rúška v hromadnej doprave a v obchodoch bolo zavedené pred týždňom, teda až po znovuotvorení mnohých prevádzok. Nemecko bolo na začiatku tejto krízy s príkazmi, zákazmi a obmedzeniami zdržanlivejšie a je to tak dodnes.
Petra Kalná hovorí, že návrat na Slovensko si zatiaľ predstaviť nevie. Nemecké nemocnice vraj nastavili latku vysoko. Foto: archív Petry Kalnej
Napriek tomu je Nemecko oproti iným európskym krajinám anomáliou v nízkej miere úmrtnosti. Napriek pomerne vysokým počtom nakazených je úmrtnosť na úrovni 4,5 percenta. Na porovnanie, v Taliansku je to 12 percent, v Španielsku, Francúzsku a vo Veľkej Británii okolo 10 percent. Čo robí krajina oproti ostatným inak?
Toto je presne tá otázka, ktorú si denne kladie väčšina nemeckej populácie, lekárov, vedcov i štatistikov. Existuje veľké množstvo teórií, ktoré sa snažia túto nízku úmrtnosť objektívne vysvetliť. Jedna teória tvrdí, že nízka úmrtnosť súvisí s vysokým počtom testovaných (aj asymptomatických).
Ďalšia si to vysvetľuje tým, že pacienti s Covid-19 pneumóniou ležia minimálne tri-štyri týždne v nemocnici a úmrtnosť bude výrazne narastať v najbližších dňoch až týždňoch. Ďalší tvrdia, že je to spôsobené vysokým počtom ventilátorov a lôžok s intenzívnou starostlivosťou. Všetci štatistici a vedci sa však zhodli na tom, že sa táto otázka objasní pravdepodobne až po skončení pandémie.
Počet nakazených u vás každý deň výrazne klesá. Nemeckí politici dnes hovoria, že sa vám ochorenie podarilo dostať pod kontrolu. Je to tak?
Ešte pred pár dňami pribúdalo 5 000 – 6 000 tisíc prípadov denne. Posledný týždeň pribúda denne len 1 500 – 3 000 chorých. Takisto sa v posledných dňoch aj viac testuje, čiže možno povedať, že opatrenia, ktoré Nemecko pod tlakom okolitých krajín zaviedlo (zatvorené obchody, reštaurácie, kaviarne, zákaz vychádzania z domu v neopodstatnených prípadoch, zákaz návštev v nemocniciach, domovoch dôchodcov, rehabilitačných zariadeniach, testovanie personálu v nemocniciach, pozn. red.) priniesli očakávaný efekt.
Slovenka v Barcelone: Sme uväznení doma.
Ľudia po sebe vulgárne kričia z balkónov
Takisto sa Nemecko snaží zabezpečiť ochranné pracovné pomôcky, testovacie sety, príjem pre ľudí, ktorých firmy momentálne zastavili prevádzku a iné opatrenia na zabezpečenie ďalšieho fungovania štátu. Možno povedať, že Nemecko prechádzalo celý čas navlas podobným problémom ako Slovensko.
Ako ste prežívali začiatky pandémie?
Pracujem v malej nemocnici v blízkosti hraníc a začiatok pandémie bol veľmi chaotický. Nariadenia sa menili z hodiny na hodinu. Každý deň sme dostávali 2-3 emaily o zmenách, nových nariadeniach, najnovších informáciách. Medzi nimi bolo len málo pokynov k diagnostike a liečbe pacientov s Covid-19. Otázka, koho testovať a koho nie, zaznela denne a odpoveď na ňu bola zakaždým iná.
Prvým prípadom sa venovala veľká pozornosť, boli pod neustálym dohľadom, denne sa diskutovalo, či potrebujú intenzívnu starostlivosť, antibiotickú liečbu a podobne. Momentálne ubehlo už asi 6-7 týždňov od výskytu prvého pacienta s touto diagnózou a situácia sa stabilizovala.
Nové pokyny a zmeny prichádzajú len 2-3-krát týždenne a čo je veľmi podstatné, strach, ktorý sme všetci na začiatku pandémie pociťovali, vyprchal. Nielen lekári, ale aj ostatný zdravotnícky personál pracuje opäť s nadšením a radosťou, bez nejakých väčších obáv o vlastné zdravie.
Ako je to možné?
Súvisí to s tým, že už viacero kolegov a spolupracovníkov bolo testovaných, a teda aj pozitívnych. U nich bol priebeh tohto ochorenia veľmi mierny, mnohí z nich nemali dokonca vôbec žiadne symptómy.
V Nemecku vraj testujete zdravotnícky personál pravidelne. Je to tak aj vo vašej klinike?
Áno, tu sa personál nemocnice testuje vo veľkom, aby sa znížilo riziko prenosu nákazy. Ja som bola zatiaľ testovaná raz. Na začiatku sa mohol dať otestovať každý, či lekár alebo zdravotná sestra. Momentálne len personál, ktorý prišiel do kontaktu s pacientom s novým koronavírusom bez zodpovedajúcich ochranných pomôcok a, samozrejme, každý s prejavom infekcie.
Ako sa vo vašej nemocnici pasujete s koronavírusom?
V našej nemocnici sa hneď na začiatku vyprázdnili dve samostatné oddelenia pre pacientov s Covid-19 a jednu intenzívnu jednotku. Zároveň sa vytvoril tím lekárov, ktorí ošetrovali len pacientov s Covid-19 a neprichádzali do kontaktu s ostatnými.
Zvyšok pacientov je ošetrovaný „Non-Covid-19“ lekármi na zvyšných troch oddeleniach internej medicíny. Ďalším opatrením bolo zriadenie provizórneho centrálneho príjmu pre pacientov s novým koronavírusom a existuje aj možnosť vyčlenenia jedného CT-prístroja pre týchto pacientov.
Slovenka v severnom Taliansku:
Bojím sa, že Slováci sa nepoučia zo situácie u nás
Ešte pred vypuknutím pandémie sme boli veľmi dobrý tím lekárov. Učili sme sa jeden od druhého, pomáhali si, vymieňali služby, stretávali sa z času na čas aj súkromne, nielen pracovne. S radosťou tvrdím, že sa na tom v súvislosti s pandémiou zatiaľ nič nezmenilo. Všetci spoločne dobre zvládame väčšie pracovné nasadenie, viac pracovných hodín a nosenie ochranných pracovných pomôcok, v ktorých sa pri odbere krvi lekár potí viac ako na aerobiku. Jedinou nevýhodou je, že sa momentálne Covid-19 lekári a Non-Covid-19 lekári stretávajú v nemocnici len minimálne.
Na ranné sedenie lekárov sa dostane len jeden zo všetkých kolegov oddelenia. Výsledkom je, že som polovicu svojich kolegov už asi šesť týždňov nevidela. Komunikujeme však cez služobný telefón, prípadne súkromne cez WhatsApp.
Tu však chcem zdôrazniť, že naše kapacity zatiaľ neboli prekročené, triedenie pacientov podľa veku a prognózy sa tiež nekonalo, tak ako to popisujú mnohé médiá v iných krajinách. My zatiaľ máme dostatok personálu, prístrojov a lôžok, a tak môžeme dať šancu každému pacientovi, ktorý k nám do nemocnice príde. Ak sa situácia zhorší, bude to na náš tím určite veľmi vplývať.
Váš pracovný život sa teda od prepuknutia pandémie nezmenil?
Zmenil sa len minimálne, rovnako ako aj pracovný čas. Pribudlo pár služieb, povinnosť informovať sa denne o zmenách, nových nariadeniach, nových metódach diagnostiky a liečby pacientov s Covid-19. Ja som bola súčasťou Covid-19 tímu presne sedem dní (respektíve sedem nocí za sebou).
V ochrannom odeve, v ktorom počas koronavírusu pracuje. Foto: archív Petry Kalnej
Tieto nočné služby spočívali v príjme pacientov s podozrením na túto chorobu a ošetrovanie pacientov už ležiacich na Covid oddelení v prípade akútneho zhoršenia sa ich zdravotného stavu. Po ukončení plánovanej dvojtýždňovej veľkonočnej dovolenky som sa potom ocitla v tíme Non-Covid-19 lekárov, konkrétne na pľúcnom oddelení. Na toto oddelenie sú prekladaní pacienti po vylúčení tejto infekcie.
Nemeckí lekári teda nie sú preťažení tak, ako to môžeme pozorovať v iných krajinách?
Nie, lekári pracujúci na našej klinike zatiaľ preťažení nie sú.
A čo ochranné pomôcky? Nemali ste s nimi problém, podobne ako zdravotníci u nás či v ostatných krajinách?
Ako každá krajina sveta, i Nemecko bojuje s nedostatkom ochranných pracovných pomôcok. Každý zamestnanec nemocnice je povinný nosiť počas celého dňa v práci chirurgickú masku. Dostáva ju od priameho nadriadeného, nie však každý deň. Príkaz znie: nosiť masku až do opotrebovania. V praxi to vyzerá tak, že dostanem asi dve-tri takéto rúška týždenne. No v prípade, že idem do izby k pacientovi s koronavírusom alebo k pacientovi, u ktorého sa toto ochorenie ešte nepotvrdilo, ale predpokladá sa, dostanem respirátor, jednorazový plášť, okuliare, rukavice a čiapku.
Aké to je pracovať v týchto pomôckach?
Prirovnala by som to k bicyklovaniu v pršiplášti, gumákoch a motorkárskych rukaviciach. Ak si to ešte stále neviete predstaviť, skúste si navliecť niť do očka ihly v dvoch chirurgických rukaviciach. (úsmev)
Vedeli by ste si ešte predstaviť návrat do slovenského zdravotníctva?
Takto priamo som si túto otázku ešte nikdy nepoložila. Keď si ju teraz kladiem, snažím sa presvedčiť samú seba, že s návratom na Slovensko ešte niekde v tom najhlbšom kútiku duše počítam. Nemecké zdravotníctvo však nastavilo latku veľmi vysoko. Napriek tomu, že by som raz chcela byť prospešná svojej vlastnej krajine a mať viac kontaktu s rodinou, si momentálne neviem predstaviť prechod z vysoko fungujúceho nemeckého zdravotníctva do toho slovenského.
Ako sa pozeráte na situáciu u nás?
Na Slovensku žije celá moja rodina, priatelia a známi, a preto mi situácia nie je ľahostajná. Dá sa vnímať z dvoch uhlov pohľadu. Na jednej strane sú opatrenia prehnané a nedomyslené. Nariadiť nosenie rúšok na verejnosti a nemožnosť zohnať jedno-jediné rúško v lekárni sa mi nezdá v poriadku. Slovenskí politici radi nariaďujú, ale menej sa následne starajú o to, ako ich nariadenia dokáže obyčajný človek zrealizovať v praxi.
Neistá budúcnosť Slovákov študujúcich v zahraničí. Online výučba ako záloha, problémom sú financie
Na strane druhej vnímam tie opatrenia veľmi pozitívne, keď si predstavím, ako nedostatočne je vybavené naše zdravotníctvo. Na základe toho, že mám kontakt s viacerými lekármi slovenských nemocníc, si dovolím tvrdiť, že naše zdravotníctvo by pri veľkom návale pacientov s Covid-19 v priebehu pár dní skolabovalo, minimálne menšie nemocnice, kde celé interné oddelenie stojí na troch-štyroch lekároch a desiatich-dvanástich sestrách.
Čo by ste nám odkázali z Nemecka?
Mojím odkazom pre Slovensko je nebáť sa. Na začiatku pandémie bolo Nemecko ako štát rovnako bezradné ako Slovensko. Každý jeden lekár a každá jedna sestra v krajine mali veľké obavy, nemocnice boli nepripravené. S postupným výskytom a nárastom pacientov s infekciou sa však všetko vyprofilovalo, zorganizovalo a optimalizovalo. Strach takmer vyprchal. Strach z neznámeho je prirodzený. Avšak izolovať Slovensko od okolitého sveta za účelom mať čo najmenej chorých nie je cesta. Cesta je dovoliť infekcii prísť, rozšíriť sa v kontrolovanej miere a naučiť sa s ňou v nemocnici, ale aj v domácom prostredí bojovať. So stúpajúcim číslom výskytu infekcie stúpa aj schopnosť zdravotníctva bojovať proti nej.
Všetko je aj o skúsenosti. A práve tá na Slovensku v súvislosti s malým počtom nakazených chýba. Uznávaní svetoví mikrobiológovia tvrdia, že nás táto infekcia bude sprevádzať ešte najbližších pár rokov. A ja sa preto pýtam, zostane Slovensko týchto pár rokov uzatvorené pre okolitý svet? Budú naši občania akceptovať zákaz vycestovať do zahraničia mesiace, prípadne roky? Čo bude s naším turizmom? Čo bude s našou ekonomikou? Kde rodiny, ktoré doteraz pracovali v pohraničí, zarobia peniaze? Nie je strata psychického zdravia rovnako nebezpečná ako ochorenie Covid-19? Veľa otázok zostáva otvorených. A ja len dúfam, že naši politici zvolia tu správnu cestu, ktorá zabezpečí obyčajným občanom Slovenska budúcnosť na úrovni.
