Počas víkendu plánovali slovenskí fanúšikovia v Budapešti a Győri sledovať Giro d´Italia s Petrom Saganom. Pred pár dňami cyklistická únia UCI oznámila nový termín pretekov, majú sa konať v októbri. Prečítajte si teraz aspoň spomienku na jedného z najväčších hrdinov Gira, ktorý zomrel pred dvadsiatimi rokmi, presnejšie 5. mája 2000.
Gino Bartali bol jedným z najslávnejších športovcov Talianska. Ten najväčší triumf trojnásobného víťaza Gira a dvojnásobného víťaza Tour de France však vyšiel najavo až po jeho smrti.
„Zbožný Gino“ či „mních na bicykli“, o ktorom sa hovorilo, že sa modlí, aj keď šliape do pedálov, žil, zdá sa, aj jeden tajný život. V roku 2013 zaň dostal ocenenie Spravodlivý medzi národmi, ktoré Izrael udeľuje záchrancom židov počas druhej svetovej vojny.
Už pred vojnou bol slávny a úspešný, a vďaka tomu mohol aj po vypuknutí konfliktu cestovať po Taliansku prakticky bez obmedzení – kvôli „tréningu“. V skutočnosti z Florencie v ráme bicykla pašoval falošné osvedčenia o árijskom pôvode. Podľa historikov zachránili stovky životov.
O svojich činoch však nikdy nehovoril, a až po jeho smrti začal syn Andrea spájať mozaiku. Pochopil, prečo mu otec, hoci bol celý život populárny a aj na dôchodku chodieval do televízie ako spolukomentátor pretekov, hovorieval: „Dobré skutky sa robia, nehovorí sa o nich.“
Na bicykli proti štátnemu prevratu
O čom sa hovorilo, bolo skôr jeho slávne, prekvapujúce víťazstvo na Tour de France v roku 1948. Mal už 34 rokov, a rozhodne nepatril medzi favoritov. Preteky chcel dokonca aj vzdať.
Počas voľného dňa pred prvou alpskou etapou oddychoval v hoteli v Cannes. Večer mu zavolal predseda talianskej vlády, kresťanský demokrat Alcide De Gasperi. Dva dni pred tým totiž pravicový extrémista spáchal pokus o atentát na populárneho vodcu komunistov Palmira Togliattiho. Emócie v Taliansku boli po jarných voľbách vypäté, štrajkovalo sa, hrozil komunistický prevrat.
Zachraňovali životy v púštnej vojne,
teraz Slovákov učia vojnovú medicínu
„Gino, potrebujeme ťa!“ volal DeGasperi. Bartali najprv namietal, že jeho úlohou nie je vrátiť sa do Talianska, ale súťažiť. De Gasperi však od neho chcel práve to. Ľudí mal potešiť víťazstvom v aspoň jednej-dvoch etapách a trochu ich odpútať od domácich problémov.
„Tak to urobím viac,“ sľúbil Bartali. „Vyhrám celú Tour!“
Prvú alpskú etapu s tromi veľkými kopcami vyhral o osemnásť minút. Veľký náskok o dekádu mladšieho Francúza Bobeta stiahol na jednu minútu. Nasledujúcu, ešte cez horskú prémiu na Galibieri prechádzali spolu, napokon však Bobeta zdolal o sedem minút a žlté tričko už nepustil.
Len mi nepokazte nastavenie
O pašovanie osvedčení požiadal Bartaliho zrejme Elia Dalla Costa, arcibiskup vo Florencii. Až do roku 1943, keď začali na severe Talianska pôsobiť nemeckí nacisti, bol tento štát, hoci bola fašistická diktatúra, pre Židov relatívne bezpečný. Potom sa však začali transporty do koncentračných táborov.
Studne s pitnou vodou majú v Iraku aj vďaka nám,
hovorí šéfka rozvojovej spolupráce
Vtedy sa tajnej sieti, ktorú organizovali niektorí cirkevní lídri, falošné dokumenty zišli. Talianski občania ich totiž potrebovali tak na pohyb na verejnosti, ako aj na ubytovanie či nákup potravinových lístkov.
O tlač sa staral obchodník s porcelánom Lugi Brizi na tlačiarni dnes vystavenej v múzeu v Assisi. Bartali, v tom čase otec mladej rodiny, ich s veľkým rizikom rozvážal. Hovorí sa, že keď ho kontrolovali policajti, prosil ich, aby mu hlavne nepokazili bicykel, keďže je veľmi precízne nastavený.
FOTO: SITA, AP
Bol taký slávny, že ho vždy poslúchli.
Vo fašistickom Taliansku totiž športovci patrili medzi elitu. Chválili ich za „slávne činy v športových zápoleniach proti najsilnejším reprezentantom iných rás sveta.“ Pred Bartaliho víťazstvom na Tour de France 1938 jeden taliansky magazín napísal, že cyklisti idú „vyhrať v mene Mussoliniho“ a Bartali nie je len športovec, ale aj bojovník, a „jeho zbraňou je bicykel.“
Pomohol zachrániť vyše šesťsto ľudí
Pred pár rokmi, keď historici pátrali po podrobnostiach jeho odbojovej činnosti, spomínala jeho vdova Adrianna, že si cez vojnu všímal, koľko ľudí v Taliansku fašisti umučili či zabili, koľkí mnoho obetovali a aj sám chcel prispieť dobrým skutkom.
Historička Aili McConnon odhaduje, že len v okolí Florencie sa vďaka falošným dokumentom podarilo pred transportom do koncentračných táborov zachrániť 330 židov, a ďalších 300 v okolí Assisi a Perugie.
Bartali zbieral fotografie, vytiahol si riadidlá a sedadlo a v ráme bicykla ich zvážal. O dva-tri dni potom rozvážal preukazy.
Niektorí historici pravdivosť príbehu popierajú, upozorňujú na to, že chýbajú dôkazy a že Bartali o svojej činnosti nikdy nehovoril. Známe však je, že, napriek nemenej vážnemu riziku, ukrýval v jednom zo svojich bytov vo Florencii svojho židovského kamaráta z detstva Giacoma Goldenberga aj s rodinou.
Urobil by som to aj ja?
V júni sa mali uskutočniť „Bartali 180“, stoosemdesiatkilometrové spomienkové preteky z Florencie do Assisi. Od roku 2009 sa jazdia po stopách jeho „tréningových“ jázd z roku 1940. Tentoraz padli za obeť koronavírusu.
Minulý rok počas pretekov Bartaliho vnučka Gioia vyhlásila: „Hodnoty, ktoré viedli môjho milovaného starého otca, boli dobrá vôľa, skromnosť a snaha pomáhať tým, ktorí to potrebujú.“
„Urobil by som to aj ja? Riskoval by som život pre niekoho, koho som ani nepoznal a s kým nič nemám?“ pýtal sa bývalý profesionálny cyklista Ran Margaliot z telavivskej cyklistickej školy, pomenovanej po Bartalim.
Autorom článku je Carlton Reid. Pre Forbes.com píše najmä o doprave.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
