Slovinská vláda vo štvrtok 14. mája prijala rozhodnutie, ktorým ako prvá v Európe ruší stav epidémie koronavírusu v krajine. Platiť začne od 31. mája a týmto rozhodnutím sa otvára takmer celá krajina, reštaurácie, bary, všetky atrakcie aj cestovný ruch. Občania s trvalým pobytom v Európskej únii po príchode na územie Slovinska ani nebudú musieť absolvovať povinnú karanténu. Svoj hlavný biznis má v Slovinsku aj Slovák Ján Novák, majiteľ cestovnej kancelárii Eurorafting, a pre Forbes spísal, ako krajina zápasila s Covid-19 a približuje aj vyhliadky na letné dovolenkové mesiace.
„Čo vám poviem, je to pre mňa perfektná správa. Môžeme naplno spustiť prípravy na letnú sezónu, a ak Slováci rozmýšľajú nad dovolenkou v zahraničí, Slovinsko vrelo odporúčam. Krajina ponúka skvelý letný mix: pôvabnú prírodu, Alpy, more, útulné mestečká aj dobrú dostupnosť, keďže cesta autom z Bratislavy až povedzme k pobrežiu zaberie necelých šesť hodín.
Opatrenia proti korone sa uvoľňujú a ľudia opäť začínajú míňať.
Čo nakupujú superboháči?
Už dlhšie bolo jasné, že Slovinsko – podobne ako Slovensko – patrí medzi krajiny, ktoré pandémiu zvládajú veľmi dobre. Jej priebeh nebol taký dramatický, ako sa pôvodne čakalo, keďže krajina susedí s rozsiahle postihnutým Talianskom, kam veľa Slovincov denne cestuje za prácou a počas zimných prázdnin aj v hojnom počte navštevuje tamojšie lyžiarske strediská.
Prvý oficiálny prípad nákazy Covid-19 zaznamenali v dvojmiliónovom Slovinsku 4. marca, do stredy 13. mája bolo pozitívne testovaných 1464 osôb, na komplikácie spojené s koronavírusom zomrelo 103 ľudí. Za posledné dva týždne nemali denne viac ako sedem nových prípadov.
Najviac chorých registrovali v centrálnej časti Slovinska, v ktorej sa nachádza hlavné mesto Ľubľana, a paradoxne najmenej pozitívnych prípadov bolo v západných regiónoch (kam spadá aj pobrežie), ktoré susedia práve s ťažko skúšaným Talianskom.
Ján Novák, majiteľ adrenalínovej cestovnej kancelárie, ktorá pôsobí neďaleko slovinského mestečka Bovec. Foto: archív Eurorafting
Vodácku cestovku, ktorá sa špecializuje najmä na rafting a kaňoning, som založil pred dvanástimi rokmi. Moja srdcovka aj hlavná časť podnikania je práve v Slovinsku, kde máme základňu v obci Čezsoča neďaleko mestečka Bovec. Ročne sa v Júlskych Alpách postaráme o približne 1700 klientov.
Ako môžeme predísť ďalšej pandémii?
Skúsme vymeniť hovädzí steak za alternatívne mäso
Nebudem sa rozpisovať, ako tvrdo zasiahol koronavírus podnikanie v cestovnom ruchu. Predaj našich služieb sa úplne zastavil hneď po vyhlásení mimoriadnych opatrení, približne 80 percent klientov však súhlasilo s odkladom dovolenky na neskôr, zvyšná časť si žiadala vrátiť zálohové platby. Snažili sme sa na situáciu rýchlo reagovať, upravili sme ponuku a začali ju dominantne stavať na splavoch na slovenských vodách ako je Malý Dunaj, Orava, Dunajec či Hornád.
Sezóna v Slovinsku sa zdala stratená, no už som optimista, že začiatkom leta naše podnikanie na rieke Soča postupne rozbehneme.
Slovinsko významne uvoľňuje opatrenia. Od pondelka 18. mája sa otvárajú ubytovacie zariadenia s kapacitou do 30 izieb, kempy, horské chaty, reštaurácie, cestovné kancelária či všetky vodné aktivity v prírode. Od júna v ďalšej vlne by mali nasledovať aj ostatné služby ako kúpeľné pobyty, wellnes, bazény, diskotéky či nočné kluby. Aj po 31. máji však zostávajú naďalej v platnosti niektoré opatrenia ako rozostupy, dezinfekcia či nosenie rúšok v uzavretých priestoroch.
Momentálne tiež prebiehajú rokovania, ako sa otvárať zahraničnej klientele a ako nastaviť všetky potrebné bezpečnostné opatrenia. Isté však je, že občania z Európskej únie po príchode na územie Slovinska už nebudú musieť absolvovať povinnú sedemdňovú karanténu. Podmienkou však je, že 14 dní pred vstupom sa zdržiavali len v krajinách Únie.
Myslím si, že na porovnanie môže byť zaujímavé vybrať pár príkladov, aký postup v súboji s koronavírusom v Slovinsku zvolili.
V čom Slovinci neboli a nie sú natoľko striktní ako ostatné krajiny, je uzatváranie hraničných priechodov. Tie veľké sú otvorené a na svoje územie povoľujú vstup všetkým, ktorí cez Slovinsko len prechádzajú, ale trasu musia absolvovať bez odbočení a prespania.
Do krajiny aj predtým púšťali aj cudzincov, no každý, kto pricestoval, musí zatiaľ podstúpiť povinnú sedemdňovú karanténu. Nefungovala však systémom, aký poznáme na Slovensku, ale prebieha v domácom prostredí. Pri prechode hraníc bola povinnosť oznámiť adresu, na ktorej ste sa karanténe podrobili. A na 7. deň sa požadoval test na Covid-19, v prípade odmietnutia sa karanténa predĺžila o ďalších sedem dní. Ak niekto nemal možnosť absolvovať karanténu týmto spôsobom, mohol za poplatok využiť štátne zariadenia.
Čo však mali Slovinci naopak prísne, bolo obmedzenie pohybu. Už od konca marca zakázali pohyb medzi okresmi a každý sa mohol pohybovať iba v okrese, v ktorom je prihlásený na trvalý alebo prechodný pobyt.
Aj v oblasti verejnej dopravy zašli Slovinci ďalej ako povedzme Slováci. V polovici marca ju dokonca úplne zakázali. Treba však povedať, že verejná doprava je v krajine menej rozvinutá aj menej využívaná. Naopak ako dopravný prostriedok ešte viac šiel do popredia bicykel, ktorý využívajú všetky vekové kategórie, a výhodou je, že napríklad hlavné mesto Ľubľana je popretkávané množstvom bezpečných cyklotrás.
Nosenie rúšok bolo zavedené neskôr ako na Slovensku a spočiatku sa nosili iba vo vnútorných priestoroch. A tiež sa nestávalo a ani sa nestáva, aby si ho napríklad nasadzovali moderátori v televízii počas hlavných správ.
Ako v každej krajine, aj v Slovinsku má koronavírus negatívny dopad na ekonomiku. Vláda pripravila rozsiahlu pomoc, napríklad živnostníkom vypláca 70 percent čistej minimálnej mzdy (tá je v hrubom na rok 2020 stanovená na 940,58 eura, čo je okolo 660 eur netto), alebo všetci, ktorí počas epidémie stratili prácu, dostanú dočasnú náhradu mzdy vo výške 513,64 eura brutto mesačne.
Jedna z foriem pomoci zamestnávateľom bola aj náhrada mzdy pre zamestnancov a platba sociálnych odvodov tým zamestnávateľom, ktorých tržby budú tento rok minimálne o 10 percent nižšie ako vlani. Pomoc v podstate dostali či dostanú všetky skupiny obyvateľstva.
Zaujímavosťou je, že Slovinsko vyplatilo jednorazový príspevok 150 eur aj vysokoškolákom, ktorí sú často závislí od peňazí z brigád. Systém denného štúdia na univerzitách v krajine je totiž trošku iný, voľnejší ako na Slovensku, a preto drvivá väčšina študentov popri škole pracuje.
Aj napriek tomu, že Slovinci nie sú závislí od cestovného ruchu v takej miere ako povedzme Chorváti, turizmus aj tam zohráva významnú rolu. Alpy, Bled, rieka Soča či more sú najobľúbenejšie ciele zahraničných turistov, ktorí tu dnes chýbajú. Ale – ako sa ukazuje – už by to nemalo trvať dlho.“
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
