Mnoho ľudí sa pod vplyvom pandémie ocitlo v neľahkej situácii. Posledné týždne so sebou priniesli neistú budúcnosť, strach o seba či o blízkych, o svoju prácu alebo o biznis. A nutnosť prispôsobiť sa inému, často nie celkom ideálnemu, fungovaniu.
Počas dní doma sme však mnohí vďaka tomu prehodnotili priority a napriek všetkému objavili nové zdroje pozitívnych zážitkov alebo dostali rôzne lekcie. O sebe, svojej práci, o živote… Ako to vnímajú osobnosti z rôznych oblastí a sektorov? Opýtali sme sa 14 ľudí, ako pandémia nového koronavírusu ovplyvnila ich život a čo sa počas nej naučili.
Lucia Šicková
spoluzakladateľka Pixel Federation
Napriek náročnosti celej situácie som sa stále snažila hľadať pozitíva a riešenia novovznikajúcich problémov. Bola to a stále je veľmi zaujímavá skúsenosť. Počas tejto krízy sme spoločne s manželom a viacerými známymi spustili platformu www.ktopomozeslovensku.sk, prostredníctvom ktorej sme zbierali finančné prostriedky, za ktoré sme kupovali ochranné a dezinfekčné prostriedky pre zdravotnícky personál a ohrozené skupiny.
Lucia stojí za iniciatívou Kto pomôže Slovensku. Foto: Archív Forbes
Bolo to síce veľmi náročné, ale zároveň bolo krásne vidieť, ako táto zložitá a ohrozujúca situácia vyvolala u toľkých ľudí chuť pomáhať iným. Zároveň bolo počas posledných týždňov úžasné nahliadnuť do školského života mojich detí. V minulosti to bolo u mňa limitované len na náhodné informácie od detí alebo spätnú väzbu od učiteľov.
Ľudmila Kolesárová
marketingová manažérka Dobrého Anjela
V minulosti som mala pocit, že pokiaľ nie som na služobnej ceste, musím sedieť v kancelárii, lebo na inom mieste sa nedá zodpovedne pracovať. Také konzervatívne socialistické zmýšľanie. A pravdou je, že ja sa v kancelárii cítim veľmi dobre. Keď nás však okolnosti prinútili, objavila som čaro práce z domu a z miest, kde sa chcem nachádzať.
Ľudmila Kolesárová ocenila možnosť pracovať z rôznych miest. Foto: archív Ľudmily Kolesárovej
Napríklad teraz sme s deťmi na chate na opačnom konci republiky. Oni sa učia, ja pracujem. Večer opekáme a ráno sledujeme opar nad lesom. Videla som, že takto funguje veľa ľudí, ktorých si nesmierne vážim pre ich pracovný výkon. Oslobodilo ma to. Priam mám chuť začať žiť kočovný život.
Aleš Mlátilík
CEO Zľavomatu
Aleš Mlátilík sa musel naučiť viesť firmu inak. Foto: archív Zľavomatu
Prevádzka počas pandémie ma naučila, že je potrebné úplne zmeniť manažérsky prístup. Tam, kde by normálne fungoval brainstorming, tímové diskusie a niekoľko úrovní schvaľovania pred samotnou realizáciou projektu, musel nastúpiť oveľa rýchlejší rozhodovací mechanizmus. Ja som si to pomenoval ako takzvaný „bagrom“.
Vďaka tomu sme spustili množstvo skvelých vecí, ktoré by nám normálne trvali mesiace pilovania, aj keď neboli vzhľadom na rýchlosť dotiahnuté do úplnej dokonalosti. Firemnú demokraciu jednoducho musela vystriedať firemná autokracia, ktorá nemôže fungovať dlhodobo, ale v čase krízy je absolútne nevyhnutná.
Karolína Koščová Stach
politická radkyňa v Európskom parlamente
Stala sa zo mňa väčšia pani svojho času a s radosťou to využívam. Uzavretie sa do interiéru zásadným spôsobom prehĺbilo môj vzťah k zdravému a dobrému jedlu, chôdzi a ku kvalite času strávenom na internete. Stáva sa zo mňa veľmi netrpezlivá osoba vo vzťahu k nášmu verejnému a politickému životu: nebaví ma sledovať neproduktívne hádky. Veľmi teraz oceňujem naozajstný obsah, vyzretosť, pracovitosť a dobrú vôľu. Radosť mi robia premyslené publicistické formáty kvalitných médií a krása. Tú hľadám v meste, prírode, presvetlených priestoroch a literatúre.
Karolína si užívala aj prechádzky poloprázdnym Bruselom. Foto: archív Karolíny Koščovej Stach
Elena Kohútiková
podpredsedníčka dozornej rady VÚB
Udalosti spojené so začiatkom pandémie má zastihli s mojimi dvomi najmladšími vnúčatkami. Chytila som ihlu a niť a všetkým som ušila rúška, aby sme sa chránili. Následne som zostala sama a môj život sa podstatne zmenil. Bola som sama šokovaná z toho, aký je ľudský život krehký a aj aká je krehká naša ekonomika. A aj z toho, ako sa zmenil náš pohľad na veci, ktoré sme brali automaticky a ktoré sa stali z minúty na minútu najvzácnejšími – stretávanie sa s rodinou a priateľmi.
Elena Kohútiková si našla čas na knihy, ktoré mala v knižnici roky. Foto: Miro Nôta
Na druhej strane som mala dostatok času na čítanie kníh, ktorých mám veľa a na ktoré som dlhé roky nemala čas. Pandémia nastavila zrkadlo nášmu spôsobu života i všetkým hodnotám. Verím, že z nej vyjdeme lepší a posilnení a budeme si omnoho viac vážiť bežné každodenné veci a činnosti a „upraceme si“ naše hodnotové priority. V tomto vidím pozitívny prínos tejto neočakávanej a ťažkej situácie.
Matej Tóth
reprezentant v rýchlej chôdzi, olympijský víťaz z Ria de Janeiro 2016
Moju profesionálnu kariéru aktuálna situácia ovplyvnila veľmi negatívne, ale na môj súkromný život mala, naopak, pozitívny vplyv, s čím asi nebudú súhlasiť mnohí, ktorí dnes prežívajú existenčné problémy. To, čo bolo pre veľa ľudí najťažšie – zostať doma, bolo pre mňa na tom celom najlepšie. Bol som so svojimi najbližšími a venoval sa vareniu, pečeniu, grilovaniu, upratovaniu, záhradkárčeniu či športu.
Tóth mal v auguste v Japonsku obhajovať olympijské zlato v chôdzi na päťdesiat kilometrov. Foto: SITA
Dokonca som sa naučil veľa nových receptov a úplne prvýkrát som sám pripravil pečenú kačku s kapustou a knedľou. A vyšla nad očakávania. Najviac ma v tomto čase potešilo, že moje baby doma začali cvičiť a behať. Manželka sa z nuly dostala na 8 kilometrov, dcéry takmer denne cvičia náročné tabaty. Niekedy sa k nim pridám aj ja.
Veronika Cifrová Ostrihoňová
novinárka v TV Markíza (aktuálne na rodičovskej dovolenke)
Situácia okolo koronavírusu ma naučila spomaliť, ba až zastaviť, užívať si a vážiť drobnosti, ktoré som v ruchu bežného života prehliadala. Ukázala mi, že dokážeme prežiť aj bez mnohých vnemov a vzruchov, ktoré boli samozrejmé. Po dlhom čase som sa opäť chvíľu aj bála. Nie o seba, ale o svojich starých rodičov, ktorých mám ešte všetkých – aby ostali zdraví a aby sa mesiace medzi štyrmi stenami nezbláznili.
Veronika hovorí, že čo im situácia vzala na práci a zárobkoch, im vrátila inde. Foto: Peter Brichta
Sociálna izolácia mi darovala veľa času, ktorý som mohla tráviť s najbližšou rodinou, a ukázala, že spolu vieme bez problémov a hádok vydržať, čo považujem za veľký dar tejto karantény. Čo nám vzala na práci a zárobkoch, nám vrátila v podobe spoločných chvíľ, aktivít a vážení si drobností.
Karol Kováč
psychológ, zakladateľ Inštitútu Stresu
Začiatky boli šokom. Pred koronavírusom som si zvykol na luxus takmer presne vedieť, čo budem v ktoré dni robiť aj s niekoľkomesačným predstihom. V polovici marca sa to však počas jedného týždňa zmenilo. Pár dní som dvíhal telefón a počúval, ako klienti všetko rušia. Celé to obdobie ma naučilo oveľa viac žiť v prítomnosti a zamerať myseľ len na veci, ktoré môžem ovplyvniť. Zapojil som sa do psychologickej linky podpory pre ľudí s COVID-19 a ľudí v prvej línii.
Psychológ Karol Kováč začal počas karantény záhradkárčiť. Foto: archív Karola Kováča
Vnímam, že toto obdobie mi pomohlo upratať si hodnoty, spomaliť a zamyslieť sa nad zmyslom života. Mne osobne sa naskytol vynikajúci priestor na rozvíjanie vecí, ktoré som mal v hlave uložené v kategórii POTOM. Začal som sa venovať záhrade, vyrobil záhony a začal sadiť zeleninu a stromčeky.
Teodor First (Joe Trendy)
stand-up komik
Táto kríza mi pripomenula, že nič v živote nie je samozrejmosť. Ako stand-up komik som už bral automaticky, že mám každý mesiac vystúpenia, že ma to živí a o nič iné sa nemusím starať. Situácia, ktorá vznikla, ma však naučila, že sa treba vedieť obracať a rýchlo sa adaptovať na zmeny.
Stand-up komik Joe Trendy zistil, aké dôležité je „vedieť sa obracať“. Foto: Stano Klačanský
Aj preto sme ako Silné Reči stand-up comedy show začali vysielať podcasty prakticky hneď, ako začala karanténa, a začali sme pracovať na projekte Silné Reči TV, ktorý sa spúšťa 22. 5. 2020. Budú tam originálne shows z našej dielne a pevne verím, že ako nová generácia komikov si nájdeme veľa fanúšikov. Lebo humor je dar.
Natália Kisková
autorka podcastu Authentic Development
Som vďačná za to, že sme zdraví, mám úžasnú rodinu, strechu nad hlavou a dokonca aj úspory na účte. Áno, je to tak, máme sa super, a všetko, čo ma počas tejto pandémie trápi, sú „problémy prvého sveta“. Toto leto som mala mať svadbu a oslavu spoločnej 70ky (ja 30 a môj snúbenec Michael 40), mali sme ísť na svadobnú cestu a leto som chcela stráviť rozhovormi s ľuďmi o mojom ďalšom potenciálnom kariérnom kroku. Na jar som chcela pochodiť konferencie, v lete dohodnúť nejaké spolupráce a od septembra „makať“. To sa nestalo. Pandémia ma teda naučila to, čo mi už roky hovoril otec: „Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu svoje plány.“
Natália s dcérou Lily. Foto: archív Natálie Kiskovej
Jóóój, ten sa tam teraz na nás všetkých rehoce. Ale už sa smejem aj ja. Už sa netrápim tým, čo všetko sa zrušilo, snažím sa pozerať na to, aké budú nové zážitky. Iné. Neplánované. Keď mi niekto teraz napíše, čo robím v júli, hovorím, neviem. Dovolenkujem. A kde? Niekde. Proste neviem a nechávam to tak. Netrápim sa tým. Uvedomila som si, že pokiaľ budem s mojou malou rodinkou alebo mojou väčšou rodinou a podarí sa nám dostať na Slovensko, všetko bude tak, ako má byť.
Taktiež som si uvedomila, že FOMO (fear of missing out alebo strach z toho, čo mi uchádza) počas pandémie zmizol. Všetci sme boli doma, a tak som si domov začala užívať. Našu záhradu, prechádzky, sedenie na gauči… Začala som s partnerom cvičiť, každý deň, varili sme ako v michelinských reštauráciách… Bolo nám dobre. Aj keď nám chýbali a doteraz chýbajú ľudia, pomaly sa to mení a ja sa z toho veľmi teším.
Jozef Bardík
spoluzakladateľ franšízových prevádzok Regal Burger
Korona ma naučila hlavne viac si vážiť čas – najmä čas s rodinou, keďže som konečne mohol byť viac doma (a napríklad po 4 rokoch dokončiť terasu na byte), na druhej strane aj čas s priateľmi, ale aj rodičmi, ktorých som teraz dva mesiace vzhľadom na karanténu takmer nevidel.
Jozef Bardík si napriek ťažkej situácii, v ktorej sa ocitol gastrobiznis, užíva čas doma. Foto: archív Jozefa Bardíka
Situácia ma naučila vážiť si aj pracovný čas – sám som si predtým napríklad neuvedomil, koľko hodín denne som strávil v aute na D1, či už na ceste po Slovensku, alebo do Prahy. Takto som bol bez cestovania napriek obmedzeniam počas osobných stretnutí často výrazne efektívnejší ako v minulosti. Verím, že niektoré tieto dobré zvyky sa mi podarí zachovať aj po návrate do normálu a budeme si všetci čas viac vážiť a využívať ho efektívnejšie.
Katarína Hutyrová
zakladateľka Nosene
Krízy a negatívne skúsenosti všeobecne beriem ako výzvy, aj keď táto je náročnejšia, keďže je v nej spojených viacero dôležitých kľúčových faktorov – zdravie, podnikanie, budúcnosť. Tak ako väčšina retailu a gastra sme sa dostali s príjmami na nulu, a keď človek vidí ten cashflow, je náročné pozerať sa vpred pozitívne a hľadať pomyselné svetlo na konci tunela. No vždy sa snažím hľadať riešenia a poučenia nielen v náročných situáciách. A hlavne, nenechať sa odradiť.
Katarína sa snažila využiť čas čo najefektívnejšie. Foto: Martina Juríčková
Koronakríza vo mne utvrdila tieto postoje ešte viac. Som rada v spoločnosti ľudí a mám rada balans a pokoj. 7,5 týždňa, keď bol obmedzený sociálny kontakt, mi pomohlo spoznať samú seba viac, venovať sa nielen sebe, ale aj svojim blízkym a rodine aspoň na diaľku. Našla som si viac času na čítanie, dovzdelanie sa v oblastiach, v ktorých som sa chcela zlepšovať, upokojenie a utriedenie si skutočností v podnikaní aj vo svojom živote.
Uvedomujem si, že čas je komodita, ktorú nám nikto nevráti späť. A čas, ktorý mi ponúkla koronakríza, som sa snažila využiť čo najefektívnejšie. Najdôležitejšia vec, ktorú ma koronakríza naučila, alebo lepšie povedané vo mne ucelila, je vážiť si svoje zdravie, blízkych aj všetkých ľudí, čas, snažiť sa hľadať spôsoby a pokúšať sa myslieť čo najviac pozitívne, aj keď je situácia šialená. Vždy môže byť horšia.
Vladimíra Meško Briestenská
spoluzakladateľka The Future Farm
Zaraďujem samú seba do skupiny privilegovaných, ktorých pandémia na osobnej úrovni ovplyvnila len minimálne. Áno, celý život sa preniesol do priestoru dvojizbového bytu a digitálneho sveta, ale považujem za veľké šťastie, že máme strechu nad hlavou. A zároveň, že svoje globálne biznisy vieme viesť virtuálne, keďže to vôbec nie je samozrejmosť.
Vladimíra firma pôsobí aj v Pakistane a na remote work je zvyknutá. Foto: archív Vladimíry Meško Briestenskej
Pandémia mi tiež nastavila zrkadlo a potvrdila, že vnímam svoj domov a to, na čom mi záleží, v širšom kontexte sveta, mimo geografických hraníc. Pred krízou sme mali pochybnosť, či to biznisovo ustojíme plne na diaľku aj v prostredí, ako je Pakistan. Je to stále dôležitý test, ktorý nás školí aj o fungovaní po pandémii. Väčšiu pozornosť venujeme mentálnemu a emočnému zdraviu, prinútilo nás to vyjsť z komfortnej zóny, experimentovať, byť viac otvorení a zdieľni aj v digitále. Nie vždy ideálne, ale zároveň nové a podnetné.
Juraj Porubský
šéfredaktor Forbesu
Aktuálna situácia mi priniesla tri hlavné poučenia. Sám som zvedavý, čo rýchlo zabudnem, keď pandémia odíde.
Prázdna redakcia pri výrobe aprílového Forbesu. Foto: archív Forbesu
1. Umývanie rúk a hodnota bežných vecí.
Ukázala sa dôležitosť vecí, ktoré berieme ako istoty: umývanie rúk, možnosť kúpiť si, čo potrebujem, či čerstvý vzduch.
2. Pravá povaha sociálnych sietí.
Stoja na emóciách ľudí. Viete ich využiť na robenie dobra. Ale ako v dave, všetko sa vie v sekunde zvrtnúť a vyplaví sa frustrácia, strach, agresivita.
3. Všetko sa dá, keď sa chce (alebo musí).
Veci, o ktorých sme dlho debatovali, nás pandémia prinútila urobiť. Napríklad e-shopy. Niektoré firmy ich roky odkladali, aby ich vytvorili za pár dní.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
