V stredu 3. júna sa začína 8. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, v rámci ktorej budú poslanci rokovať aj o návrhu Jána Podmanického a Mariána Kéryho z opozičného Smeru o zákaze maloobchodného predaja v nedeľu. Aké argumenty majú jeho zástancovia aj odporcovia? Prinášame vám tvrdenia pre a proti nedeľnému nakupovaniu.
Argumenty PROTI
1. Strata pracovných miest a nižšie mzdy.
Martin Vlachynský z INESS upozorňuje, že spomínaný návrh ponesie nemalé ekonomické náklady. „Negatívny dopad na zamestnanosť v maloobchode je dobre zmapovaný a preskúmaný. Ubudnú nielen pracovné miesta ako také, ale aj flexibilné miesta, ktoré rôznym spoločenským skupinám umožňovali niečo si privyrobiť,“ hovorí. V slovenských podmienkach to podľa prepočtov INESS znamená zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na jednu pozíciu v obchode. V prípade fiktívneho nákupného centra s 50 prevádzkami, z ktorých každá má priemerne tri pozície, to znamená zánik celkovo 90-tisíc pracovných hodín ročne, čo po prepočítaní predstavuje zhruba pokles 45 pracovných miest na plný úväzok.
V neprospech hrá aj aktuálna situácia, keď trh práce nebude schopný prepustených ľudí absorbovať. Zväz obchodu však naopak tvrdí, že predajne trpia nedostatkom zamestnancov a nevedia sa s týmto problémom vyrovnať.
Analytici ani obchodníci nesúhlasia s možným zákazom
nedeľného predaja. Spotrebitelia áno
Ďalším argumentom odporcov návrhu je, že sa zníži čistá mzda pracovníkov. V nedeľu totiž prináleží pracujúcim príplatok za prácu, vďaka čomu je podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej ich mzda vyššia aj o niekoľko desiatok eur mesačne. „Mnoho zamestnancov v obchode rado berie nedeľné zmeny, aby si prilepšilo k výplate a voľný deň si dajú radšej uprostred týždňa. Takže ani mnohých pracovníkov v obchode nemusí tešiť, keď nebudú môcť v nedeľu pracovať,“ hovorí.
Ich názor zisťoval napríklad predajca elektroniky Nay. V internom prieskume sa zamestnancov pýtali, či preferujú prácu v nedeľu s tým, že si môžu zarobiť príplatkami. Tie u nich tvoria v priemere 100 eur k platu. Zhruba 60 percent zo 750 zamestnancov sa vyjadrilo, že chcú v nedeľu pracovať. Nay je pritom za kompromis, v ktorom by sa ponechal nedeľný predaj s možnosťou uplatnenia výhrady svedomia pre zamestnancov.
2. Prídeme o časť peňazí v rozpočte.
Ministerstvo financií v dôvodovej správe k predloženému návrhu konštatuje, že je možné očakávať jeho negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Podľa výpočtov rezortu by zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu znížilo HDP Slovenska o 0,15 percenta, čo predstavuje približne 135 miliónov eur, a maloobchodné tržby by klesli o 1,5 percenta ročne.
3. Vplyv na obchodníkov.
Na základe celoeurópskeho prieskumu z roku 2017 medzi obchodníkmi vyšlo obmedzenie otváracích hodín ako tretia najväčšia prekážka pre obchodníkov (spomedzi 16 rôznych prekážok), hneď po finančných prekážkach (dane a poplatky) a obmedzeniach predaja tovarov (alkohol, lieky, tabak…)
Majiteľ siete obchodov s teniskami: Budeme mať dobrý rok,
ľudia nakupujú viac ako predtým
„Okrem iného vzniknú škody investorom, najmä do nákupných centier a prevádzok v nich, škody budú vznikať ale všetkým obchodníkom, ktorých biznis model s nedeľami rátal, napríklad pri nákladnejšom riadení zásob, najmä netrvanlivých produktov,“ dodáva Vlachynský, podľa ktorého stratia obchodníci časť tržieb na úkor cezhraničných nákupov.
4. Je to proti filozofii demokratickej trhovo založenej spoločnosti.
„Žijeme v dobe, ktorá preferuje slobodu podnikania, samozrejme s akceptovaním zákonov a podnikateľských rizík,“ hovorí analytik maloobchodu Ľubomír Drahovský. Spomínaný návrh je tak podľa niektorých analytikov proti filozofii trhovo založenej spoločnosti. „Vyspelá spoločnosť sa primárne spolieha na dobrovoľnú dohodu dvoch slobodných strán, len v extrémnych prípadoch sa utieka ku kriminalizovaniu niektorých činností,“ dodáva Vlachynský. Navyše, bez príslušných analýz o tom, koľko hodín v nedeľu trávia zákazníci v obchodoch a aké konkrétne negatívne dopady to má na ich rodiny.
„Reči o rodinných výletoch a kultúrnejšom prežívaní nedele nie sú ničím podložené. Nevieme, či ľudia práve návštevou obchodného centra nezakončujú svoje rodinné výlety, alebo či po zákaze nebudú nedeľu tráviť pozeraním televízie, internetu (a e-shopov) a návštevou pohostinstiev,“ vysvetľuje Vlachynský. Analytik maloobchodu Ľubomír Drahovský dodáva, že štát nie je v hlavnom zámere osvetovo-výchovná inštitúcia, ktorá zasahuje do foriem využívania voľného času svojich obyvateľov.
Argumenty ZA
1. Nedeľné voľno pre zamestnancov.
Poslanci Ján Podmanický a Marián Kéry v dôvodovej správe svojho návrhu argumentujú v prospech jeho schválenia tým, že zamestnanci predajní, ktorí pracujú v nedeľu, sa nemôžu venovať rodine. O spoločensko- sociálnej zodpovednosti za zamestnancov v obchode hovorí aj Zväz obchodu SR. „Otvorenie obchodov sedem dní v týždni nie je nevyhnutné a nedeľa je tým skvelým dňom v týždni, o ktorom si myslíme, že zamestnanci v obchode si v ňom najlepšie odpočinú,“ hovorí prezident Zväzu Martin Katriak.
V akých sektoroch pracujú ľudia, ktorí chodia do práce aj cez víkend? Graf: INESS
Na rozdiel od Nay, ich interný prieskum medzi zamestnancami hovorí, že 90 percent z nich sa k zatvoreniu predajní v nedeľu vyjadruje veľmi pozitívne. Mnohým sa to totiž finančne až tak neoplatí. Priemerný zárobok predavača v nedeľu je podľa Katriaka aj so stopercentným príplatkom asi 40 eur, teda ak si odráta náklady na cestovné či obed, zostane mu zhruba 35 eur navyše.
Odporcovia však pripomínajú, že len jedna sedmina víkendových pracovníkov pôsobí v oblasti maloobchodu. Ostatní pracujú v priemysle, poľnohospodárstve, či iných službách ako maloobchod.
2. Spotrebitelia to chcú.
Zákazu nedeľného predaja sú naklonené aj prieskumy verejnej mienky. „Množstvo klasických i nových analýz skúmajúcich v tomto smere názor spotrebiteľov nám ukazuje, že takmer 80 percent spotrebiteľov nemá problém s tým, a vôbec im to nevadí, ak obchody budú v nedeľu zatvorené,“ argumentuje Katriak.
Podľa prieskumu, ktorý medzi 14. a 21. májom pre Denník N uskutočnila agentúra Focus až 40,3 percenta opýtaných rozhodne súhlasí so zákazom nedeľného predaja s výnimkou benzínových púmp či pohotovostných lekární. Ďalších 32,1 percenta je „skôr za“ zákaz nedeľného predaja. Návrh má pritom podporu väčšiny ľudí z prakticky všetkých sociodemografických skupín.
Nay aj Panta Rhei hovoria o prepúšťaní.
Ohrození sú nielen obchodníci, ale aj nákupné centrá
„Nie je to pre mňa prekvapivé. Môže to z časti vyplývať aj zo súčasnej situácie – že si ľudia reálne odskúšali, aké je nenakupovať v nedeľu a pre väčšiu časť populácie to asi nie je veľký problém,“ povedal šéf Focusu Martin Slosiarik pre Denník N. Podľa neho by sa vážne negatívne skúsenosti so zákazom nedeľného predaja v prieskume ukázali.
Podobné výsledky ukázal aj prieskum agentúry 2muse zo začiatku mája, v ktorom sa však respondentov pýtali len na „väčšie predajne potravín“. Viac ako tri štvrtiny ľudí v ňom podporili zatvorenie veľkých predajní potravín a supermarketov v nedeľu aj po koronakríze.
3. Obchodníkov to existenčne neohrozí.
Analytička Poštovej banky Jana Glasová nepredpokladá, že by kvôli tomuto zákazu ľudia začali nakupovať menej. „Spotrebitelia časom svoju spotrebu prispôsobia novovzniknutej situácii a nákupy presunú na iné dni. Predovšetkým čo sa týka potravín a tovarov každodennej spotreby,“ hovorí.
Katrinec dodáva, že nedeľa nie je najsilnejším dňom, ktorý by v maloobchodnom obrate z hľadiska obratu obchodníkovi mimoriadne chýbal. „V potravinách dosahujú tržby v nedeľu 2 – 4 percenta, vo väčších predajniach o 2 – 3 percenta viac, v porovnaní k jednotlivými dňami v týždni, v nepotravinárskych predajniach nedeľný obrat predstavuje cca 10 – 12 percent z týždňového obratu, možno v niektorých prípadoch o niečo viac. Nie je to však až také číslo, ktoré by ohrozovalo životnosť toho-ktorého podnikateľa v obchode,“ hovorí.
4. Zákaz predaja cez sviatky nás finančne neovplyvnil
Zástancovia poukazujú na aktuálnu skúsenosť z posledného obdobia, keď bolo v roku 2017 schválené zatvorenie obchodov počas štátnych a náboženských sviatkov. Analytici a ďalší odborníci aj vtedy upozorňovali na negatívne dopady pre obchod. „Reálne čísla nám však ukázali, že žiaden dopad ekonomického charakteru na obchod ani ekonomiku Slovenska nenastal. Mesačné a ročné maloobchodné obraty boli porovnateľné s tými spred roku 2017 a pokiaľ ide o nasledujúce roky, tak niet žiadnej negatívnej skúsenosti,“ hovorí Katriak.
