Titanic narazil na ľadovec, loď sa zachvela a John Jacob Astor IV na jej palube len chladne poznamenal: „Chcel som ľad do drinku, ale toto je príliš.“ Tak znie jedna z mnohých fám, ktoré začali v roku 1912 kolovať o najbohatšej obeti havárie slávneho parníka.
Niet divu: jeden z najznámejších členov „aristokratickej“ rodiny Astorovcov bol postavičkou akoby vystrihnutou z románu Veľký Gatsby. Astorovci patrili podľa delenia najznámejšej Fitzgeraldovej knihy k „starým boháčom“. Majetok nadobudli ešte na prelome 18. a 19. storočia predajom kožušín, ópia, no najmä obchodom s pozemkami v New Yorku.
A prostredníctvom extravagantnej nevesty Astora štvrtého Brooke sa Gatsbyho svet dožil aj 21. storočia. Tu je šiesty diel našej série zabudnutých príbehov miliardárov.
John Jacob Astor IV bol už sedem rokov mŕtvy a jeho prepychový manhattanský hotel Knickerbocker už takmer tiež. O pár mesiacov ho mala pochovať prohibícia.
Teraz sme však ešte v roku 1919, whisky a gin stále tečú z fliaš barového hotela do krištáľových pohárov a jedného hosťa musia podopierať hneď viacerí poslíčkovia. Ten muž im do vreciek vsúva 50-dolárové bankovky a do vzduchu vyhadzuje 20-dolárovky ako konfety.
Je to Francis Scott Fitzgerald, ktorý oslavuje, že si písaním práve zarobil toľko peňazí, aby si mohol dovoliť vziať za ženu svoju milovanú Zeldu. Spisovateľ určite čerpal aj z týchto spomienok na luxus Astorovcov, keď o tri roky písal svoj najslávnejší román.
Pokojné ópiové lode medzi veľkými vojnami
Zakladateľ dynastie John Jacob Astor (1763-1848). Ilustrácia: Google Art Project / voľné dielo
John Jacob Astor IV nebol novozbohatlíkom ako Veľký Gatsby, hoci obaja zdieľali istú extravaganciu. Jeho majetok pochádzal od jeho prastarého otca (a ďalších úspešných predkov) a menovca Johna Jacoba Astora.
Súčasník nášho Antona Bernoláka sa narodil v roku 1763 v nemeckom meste Walldorf, no už ako tínedžer zamieril najskôr do Anglicka a krátko po americkej vojne za nezávislosť zakotvil v mladej republike.
Na lodi do Ameriky prezradil spolucestujúcemu svoje plány, pracovať u svojho brata Henryho v newyorskom mäsiarstve. Neznámy mu na oplátku rozpovedal o svojom povolaní predajcu kožušín. Hoci John naozaj nastúpil do praxe k bratovi, na kožušiny nikdy nezabudol.
Svet medzitým zažíval otrasy, ako dávno nie. Vo Francúzsku sa schyľovalo k revolúcii, ktorá mala dať do pohybu celý starý kontinent. A nezávislým USA sa otvárala cesta k obchodu s Čínou, na ktorý mala dovtedy monopol britská Východoindická spoločnosť. Američania teda mohli využívať otvorenie nového trhu v kombinácii s ústupom konkurencie z Európy, ktorá bola na ceste k napoleonským vojnám.
Bol tu však jeden problém. Ako píše historik John Kuo Wei Tchen v knihe New York Before China Town, americký dopyt po orientálnom tovare bol oveľa vyšší, než čínsky dopyt po tom, čo mohli ponúknuť USA. Výnimkou boli práve kožušiny.
Napríklad srsť z vydier morských, ktorú americkí priekupníci kupovali od indiánov, bola v Číne tovarom obrovskej hodnoty. Keď ju ako prví začali v Číne predávať ruskí moreplavci z Aljašky, cena za kožušinu z jediného zvieraťa bola vyvážená sumou, ktorá sa rovnala trojnásobku ich celoročného platu.
Dobrodružná povaha teda vyhnala Johna Jacoba Astora z New Yorku smerom na západ, kde postupne vybudoval kožušinové impérium. Zlaté kožušinové časy však nemohli trvať večne, v priebehu troch desaťročí priekupníci úplne vyhubili dnes už zabudnutý druh „sirény“, kôrokožca bezzubého a takmer zabili aj všetky vydry, či tulene. Bolo treba nájsť inú, udržatelnejšiu „menu“.
A Astor dobre vedel, že netreba vymýšľať koleso, keď dokonale cynické platidlo pre obchod s Čínou už dávno poznali Briti. Ópium. V čase, keď sa Astor pridal k obchodovaniu s drogou, bolo na ópiu závislých už asi desať percent Číňanov. A hoci Američan ponúkal menej kvalitné turecké ópium, v rozorvaných časoch sa mu darilo a orientálny tovar nevozil len do USA ale aj do Európy.
Ako ďalej píše Kuo Wei Tchen, predaj drog vtedy nebol dôvodom na diskvalifikáciu z dobrej spoločnosti, Astor ópium otvorene predával aj v USA. Dokazuje to jeho inzerát z apríla 1825 v New York Gazette, kde ponúka na predaj tri balenia tureckého ópia…
Hotelová vojna na mieste Empire State Building
História si však zakladateľa astorovskej dynastie nepamätá ako priekupníka drog. Rozhodujúci počiatočný kapitál získal z predaja kožušín (jeho pevnosť Astoria založená v roku 1811 bola vôbec prvým americkým sídlom na pobreží Pacifiku – dnes na jej mieste stojí mesto Astoria v štáte Oregon).
A za obchodného génia ho označili až v dôchodkovom veku, keď správne predvídal nastupujúci rozvoj sídla menom New York. V 30. rokoch 19. storočia predal svoj obrovský kožušinový biznis a začal nakupovať pozemky na Manhattane – vtedy ešte za oficiálnou hranicou mesta. Na parcelách nestaval, len ich prenajímal. A svojej početnej rodine teda odovzdal parádne dedičstvo – „kľúče od New Yorku“.
John Jacob Astor zomrel v roku 1848 ako prvý multimilionár a najbohatší muž Ameriky. Jeho majetok dosahoval 20 miliónov dolárov (čo by dnes bolo približne 650 miliónov). Vtedy to však predstavovalo 0,93 % celej americkej ekonomiky. Hoci časť majetku v poslednej vôli odkázal na verejnoprospešné projekty (sumou 400-tisíc dolárov napríklad pomohol založiť New York Public Library), rodine ostalo dosť.
Majetok ďalej zveľaďovala a stala sa jednou z najprominentnejších rodín novej svetovej metropoly. Ako to však v rodinách chodí, jej členovia si nie vždy rozumeli. Jeden z najzaujímavejších sporov je dnes pochovaný pod svetoznámym mrakodrapom.
Waldorf Astor (pra-pravnuk Johna Jacoba Astora) nevychádzal dobre so svojou pratetou Caroline a tak si v roku 1893 na truc postavil na rohu Piatej avenue a 33. ulice, teda rovno vedľa tetinho domu, nový 69-metrov vysoký hotel Waldorf.
Najskôr sa zdalo, že je to vskutku drahý trucpodnik voči 63-ročnej dôchodkyni. Newyorčania vnímali hotel ako opachu v peknej štvrti, zdalo sa, že to bude finančný prepadák. Vďaka tomu, že rodina Astorovcov mala už vtedy povesť akejsi newyorskej aristokracie, na otvárací charitatívny večer v hoteli prišla celá mestská smotánka, ktorá dala účasťou hotelu symbolické požehnanie. To už spozornel aj Waldorfov príbuzný – John Jacob Astor IV (syn onej tety).
O štyri roky pristavil k Waldorfu ešte vyšší hotel Astoria. Biznisová príležitosť urovnala rodinné zvady a tak sa onedlho obe budovy spojili do komplexu Waldorf-Astoria, v tom čase najväčšieho hotela na svete. Najmä Astorovi štvrtému sa hotelierstvo zapáčilo, postupne staval ďalšie, medzi nimi aj Knickerbocker, v ktorom neskôr vystrájal Fitzgerald.
Hoci meno Waldorf-Astoria má v hotelovom svete cveng aj dnes (spomínate si na film Cesta do Ameriky s Eddiem Murphym?), je to iný hotel, na inom mieste (postavený v roku 1931). Pôvodný hotelový komplex Astorovci nechali koncom 20. rokov zbúrať a parcelu predali na výstavbu Empire State Building, najvyššej budovy sveta na ďalších 40 rokov.
Zomrel J. J. Astor. A 1 500 až 1 800 ďalších
Otvorenia 102-poschodovej Empire State Building, ani len konca pôvodnej Waldorf-Astorie sa však jej spoluzakladateľ Astor štvrtý nedožil. Ale pekne po poriadku. Ako sme spomínali, Astorovci boli aristokraciou. A v týchto kruhoch bol vtedy rozvod nemysliteľný, ešte väčší škandál J. J. Astor IV spôsobil, keď oznámil, že si ako 47-ročný chce za druhú manželku vziať iba 18-ročné dievča. Aby mladomanželia unikli klebetám, vybrali sa po svadbe v roku 1911 na niekoľkomesačnú svadobnú cestu po Európe.
Čas na návrat nastal 10. apríla 1912, keď sa pár už v očakávaní nového potomka nalodil vo francúzskom Cherbourgu na moderný luxusný parník menom Titanic.
John Jacob Astor vo svojom aute v roku 1903. Foto: Library of Congress / voľné dielo.
Astor štvrtý po prastarom otcovi nezdedil len časť rodinného majetku a cit pre investície v nehnuteľnostiach, ale aj dobrodružnú povahu. Keď v roku 1898 vypukla španielsko-americká vojna, nielenže dal armáde k dispozícii svoju jachtu, ale zorganizoval i dobrovoľnú bojovú jednotku. Fascinoval ho aj technologický pokrok, sám bol napríklad autorom patentu na jeden druh brzdy na bicykel, podieľal sa aj na vynáleze turbíny.
Fascinujúca je aj jeho odbočka do sveta literatúry – v sci-fi románe A Journey in Other Worlds vykreslil svet roku 2000 – s celosvetovou telefonickou sieťou, solárnou energiou, leteckou dopravou a vesmírnymi cestami (knihu napísal v roku 1894).
John Jacob Astor IV s manželkou Madeleine. Foto. Wikimedia / voľné dielo
Hoci anekdota s ľadom v drinku zo začiatku článku je fámou, Astorova obrovská viera v technologický pokrok ho aj po náraze Titanicu do ľadovca nechávala pokojným. Svojej žene Madeleine najskôr povedal, že náraz nebol závažný. Neskôr, keď sa začali do vody spúšťať prvé záchranné člny, ju zase ubezpečoval, že budú určite vo väčšom bezpečí na veľkom parníku, než vo vratkom člne.
Keď ho neskôr realita presvedčila o opaku, pomohol manželke do člnu a pýtal sa lodného dôstojníka, či môže nastúpiť aj on, keďže jeho žena je v „delikátnom stave“. Informáciu, že čln je len pre ženy a deti vraj prijal pokojne, naposledy ho svedkovia videli na mostíku lode ako v smokingu fajčí cigaretu.
Po polhodine sa loď aj s najbohatším pasažierom potopila – v novinách New York American deň po katastrofe písali najmä o stratenom boháčovi a „ďalších“ 1 500 až 1 800 obetiach. Madeleine aj s dieťaťom prežila, Astorovo mŕtve telo bolo jedno z tých, ktoré sa podarilo v oceáne nájsť – aj s jeho zlatými vreckovými hodinkami s vyrytými iniciálami J.J.A.
Noviny New York American informovali o úmrtí najbohatšieho pasažiera Titanicu veľkým nadtitulom. Foto: New York American
Získal ich hlavný dedič, syn z prvého manželstva Vincent Astor (v historicky prvom rebríčku najbohatších Američanov podľa Forbesu z roku 1918 mu patrila 12. priečka). Vincent posunul hodiny krstnému synovi a jeho vdova ich v roku 1997, v čase premiéry kinohitu Titanic, predala jednému z najväčších zberateľov predmetov zo slávnej lode Johnovi Miottelovi.
Brooke a bodka. Ako odišla rovesníčka Daisy
Vincent Astor mal len 19 rokov, keď sa dozvedel o smrti otca v ľadových vodách Atlantiku. Po tom, čo zdedil väčšinu otcovho majetku, vykašľal sa na štúdium na Harvarde. Nezačal však žiť životom zlatej mládeže. Naopak, rozhodol sa zmeniť imidž mena Astor z nekompromisných „prenajímateľov New Yorku” na čosi prívetivejšie.
Podporoval výstavbu moderných obytných blokov v Bronxe, či Harleme. Dvanásty najbohatší muž Ameriky s majetkom 75 miliónov dolárov slúžil v čase svojho zaradenia do rebríčka v americkom námorníctve počas prvej svetovej vojny, narukoval aj počas druhej. Tak ako jeho otec, ani on neostal pri jednom manželstve.
Na rozdiel od otca si však v strednom veku nenašiel mladučkú manželku, ale v roku 1953 sa dvoril dvakrát rozvedenej Brooke Russellovej. Po mesačnom vzťahu ju požiadal o roku, na čo Brooke namietala, že sa vôbec nepoznajú. „Vincent mi povedal, že o mne vie veľa a že môže prisahať na Bibliu, že keď sa vezmeme, spraví všetko preto, aby som bola šťastná. Nuž, taká spontánnosť by mi určite lichotila… keby som mala 20. Ale takto na prahu päťdesiatky som sa skôr tých slov zľakla,“ spomínala pre New York Times.
Povedala však áno a manželstvo trvalo šesť rokov. V roku 1959 Vincent náhle zomrel na infarkt. Brooke zdedila obrovský majetok, už sa viac nevydala a pokračovala vo filantropii.
Keď v roku 2007 zomrela aj ona, v novinách New York Times „aristokratke ľudí“ venovali nekrológ, ktorý dĺžkou konkuroval prezidentským. Denník ju označil za neoficiálnu prvú dámu New Yorku. Drobná dáma totiž šarmantne prepojila štýl svojej mladosti z džezovej éry, luxus a gráciu s bezprostrednosťou a svojským humorom.
„Svoje šperky si na seba dám, či idem na Šiestu ulicu alebo do Harlemu. Keby som bola na jednom mieste taká a na druhom iná, pôsobilo by to tak, že niekto je pre mňa menej dôležitý. Ľudia skrátka čakajú, že uvidia pani Astorovú, nie nejakú ošúchanú starenku. A ja ich určite nechcem sklamať,“ citoval denník prvú dámu mesta, ktoré nikdy nespí.
Zlaté hodinky Johna Jacoba Astora IV z Titanicu. Foto: Reagan Library
Do svojej stovky žila Brooke Astor čulým spoločenským životom, chcela byť tam, kde sa tancuje, no fotografi ju zachytávali aj pri otváraní nových športovísk či spoločenských sál v chudobných štvrtiach. Brooke bola rovesníčkou románovej postavy Daisy Buchanan z Fitzgeraldovho Gatsbyho, rovnako milovala divoké večierky, takisto si brala vplyvných mužov New Yorku.
A hoci v rozvetvenej rodine Astorovcov je napríklad viacero súčasných anglických poslancov, stará newyorská pompa odišla s Brooke. Najmä, keď sa po jej smrti ukázalo, že jej syn ju v posledných rokoch života okrádal a dokonca sa snažil za milión dolárov predať falošné zlaté hodiny s iniciálami J.J.A.
Brooke Astor vo veku 95 rokov. FOTO: SITA, AP
Tento článok je súčasťou série Forbes History, ktorá mapuje príbehy miliardárskych klanov a iné zabudnuté historky.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
