Tohtoroční absolventi stredných a vysokých škôl budú mať v dôsledku koronakrízy oveľa väčší problém s hľadaním práce ako v minulosti. Aj keď trh práce sa pomaly oživuje a počet ponúk už začal stúpať, absolventi majú výrazne menej možností zamestnať sa. Podľa portálu Profesia sa ukazuje problém s nadbytkom vysokoškolákov.
Na študentskú dohodu pracuje približne 70 percent študentov vysokých škôl. Práve títo študenti majú v súčasnosti väčší problém pri prechode zo školy do trvalého zamestnania, keďže nemôžu pokračovať v práci, ktorú už začali vykonávať počas štúdia.
Podľa portálu Praxuj.sk prišiel počas koronakrízy o prácu takmer každý tretí vysokoškolák na Slovensku. Zároveň majú pre situáciu na pracovnom trhu výrazne menej možností zamestnať sa na pozíciách, ktoré požadujú tento stupeň štúdia.
Menej práce
Podiel ponúk, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie a sú vhodné pre absolventov, oproti minulému roku jemne klesol. V roku 2020 ide o 17,8 percenta, kým v roku 2019 išlo o 18,5 percenta. Hovorkyňa Profesie Nikola Richterová však upozorňuje, že omnoho väčší problém, ako samotný podiel, je pohľad na absolútne čísla. „Kým v roku 2019 predstavoval spomínaný podiel od 1. januára do 6. júna zhruba 3750 ponúk, v roku 2020 išlo o približne 1350 ponúk,“ dodáva.
Sedem najväčších chýb pri hľadaní práce, ktoré sa dajú ľahko napraviť
Je teda pravdepodobné, že úrady práce budú tento rok evidovať vyššie počty absolventov ako počas minulých rokov a tí budú mať problém uplatniť sa.
Navyše, okrem absolventských pozícií klesá podľa Jozefa Gašparíka z portálu Praxuj.sk aj počet stáží. „Na trhu práce sú momentálne v dominantnej pozícii zamestnávatelia, ktorí si môžu vyberať z viacerých uchádzačov,“ hovorí. Výnimkou je napríklad oblasť informatiky, kde je aj naďalej menej uchádzačov než voľných pozícií.
Okrem nich hlásia v roku 2020 najviac ponúk, ktoré sú vhodné pre absolventov a vyžadujú vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, aj farmaceuti, lekári, advokátski koncipienti, finanční analytici, administratívni pracovníci, obchodní analytici či zubní lekári.
Príliš veľa vysokoškolákov
Kto je, naopak, najohrozenejší? Podľa Richterovej ide o absolventov pedagogiky, prírodných vied, spoločenských vied, filozofie a športu. Gašparík dodáva, že veľký problém môžu mať aj tí študenti, ktorí sa po vyštudovaní vysokej školy vracajú do svojich regiónov.
„Mnohí nepoznajú pracovné príležitosti v okolí svojich domovov, keďže štúdium strávili v úplne iných častiach Slovenska. Veľa z nich má problém uplatniť sa a sú náchylnejší zobrať akúkoľvek prácu aj mimo svojho vyštudovaného odboru,“ hovorí. Ukazujú to aj dáta ministerstva práce.
Vysokoškolskí absolventi a prvý job hunting.
Takto si poradia s letnou dilemou a nenechajú sa využiť
Viac ako polovica absolventov vysokej školy podľa nich vôbec nepracuje v odbore, ktorí vyštudovali. „Problém nemusí byť vždy v ich správaní sa na trhu práce, ale jednoducho v tom, že si ani nevedia nájsť prácu vo svojom odbore, prípadne, o prácu vo svojom odbore ani nemajú záujem,“ približuje Richterová.
Portál Profesia počas posledných rokov informoval o zvyšovaní podielu ponúk, ktoré sú vhodné pre absolventov. Výraznejšia recesia bola síce očakávaná na rok 2020, no vďaka pandémii prišla omnoho skôr a taktiež v omnoho väčšej sile, ako sa predpokladalo. Práve dnes, keď je ponúk pre absolventov menej, sa výraznejšie ukazuje problém nášho školstva, ktorý nereflektuje potreby pracovného trhu.
„Celkovo vnímame to, že máme viac uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním, ako by sme potrebovali,“ hovorí Richterová. V roku 2020 evidujú na pracovnom portáli až 41 percent ponúk, ktoré požadujú stredoškolské vzdelanie s maturitou, 21 percent požaduje stredoškolské vzdelanie bez maturity a oproti tomu iba 21 percent vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa.
Práve tento fakt potom spôsobuje, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním častejšie reagujú na ponuky, ktoré požadujú nižšie vzdelanie, ako na tie, ktoré sú určené im. „V roku 2020 až 76 percent uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním zareagovalo na ponuky, ktoré požadovali maturitu alebo vyššie odborné vzdelanie. Keď sa pozrieme na to, koľko z týchto uchádzačov s vysokoškolským titulom reagovalo na ponuky, ktoré požadovali aspoň VŠ vzdelanie 1. stupňa, išlo iba o 36 percent,“ dodáva Richterová.
To potom komplikuje situáciu aj stredoškolským absolventom, ktorí musia čeliť konkurencii ľudí s vyšším vzdelaním.
Postupné zlepšovanie
Dobrou správou však je, že v súčasnosti celkový počet pracovných ponúk podľa Profesie stúpa. Minulý týždeň, od 22. do 28. júna, išlo o 3268 nových pracovných ponúk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím spred roka pokles o 35 percent. „Je to, samozrejme, stále veľký prepad, ale ak to porovnáme s 15. týždňom 2020, keď sme evidovali 1632 ponúk a evidovali sme 70-percentný prepad, ide o výrazný posun,“ vraví Richterová. Aktuálna situácia je preto lepšia ako tá spred dvoch mesiacov. V najbližšom období však na trh práce dorazí ďalšie množstvo absolventov vysokých škôl.
Kedy by sa mal počet ponúk pre nich dostať na predkrízovú úroveň? Podľa Gašparíka to môže byť už v septembri. No len za predpokladu, že nepríde druhá vlna koronavírusu.
