Dcérska spoločnosť Wirecard Slovakia, ktorá v Košiciach zamestnáva okolo 300 ľudí, nasleduje svoju matku. Z dôvodu platobnej neschopnosti podala v pondelok 27. júla návrh na vyhlásenie konkurzu. Pre Forbes to potvrdil jej šéf Ján Šimko.
Pred mesiacom, po tom, čo vyšlo najavo, že nemeckej firme Wirecard chýba asi 1,9 miliardy eur, vyhlásila insolvenciu a požiadala o začatie konkurzného konania. Technologická spoločnosť, ktorá poskytuje digitálne platobné služby, zamestnáva okolo 300 ľudí aj na východe Slovenska. Viacerí z nich už prakticky od vypuknutia škandálu očakávali, kedy sa platobná neschopnosť prejaví aj v dcérskej spoločnosti v Košiciach a už vtedy si začali hľadať novú prácu.
Tí, s ktorými Forbes hovoril pred mesiacom, sú dnes už na odchode a postupne ich nasledujú aj ďalší kolegovia. „Nikomu sa nechce čakať, najmä keď v júli neprišla výplata za minulý mesiac,“ uviedol jeden zo zamestnancov, ktorý si prial zostať v anonymite a ktorého meno máme v redakcii.
Koľko ľudí už podalo výpovede, spoločnosť neuviedla, keďže zamestnanecká situácia v spoločnosti Wirecard sa mení každým dňom. Záverečné čísla vyhodnotí pravdepodobne až správca konkurznej podstaty, keďže slovenská pobočka podala Okresnému súdu Košice I návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka. Stalo sa tak v pondelok 27. júla, ako pre Forbes.sk uviedol šéf Wirecard Slovakia Ján Šimko.
„Naša obchodná spoločnosť je, ako aj bola, v priamom a závislom postavení ku svojim materským spoločnostiam, ktoré sa počas uplynulého obdobia dostali do stavu insolvencie. To dramaticky ovplyvnilo aj našu činnosť, ako aj finančné zázemie spoločnosti, čo vyústilo do aktuálneho stavu platobnej neschopnosti,“ vysvetlil Šimko.
Udržať situáciu podľa neho nebolo možné a k spomínanému rozhodnutiu dospeli po mnohých konzultáciách s materskými spoločnosťami, ich správcami konkurznej podstaty, ako aj po poradách s ich lokálnymi právnymi zástupcami. „Považujeme to za zodpovedný krok aj voči našim zamestnancom a ostatným zmluvným partnerom,“ dodal.
Aké majú vo Wirecard možnosti?
O ďalšom osude podľa neho rozhodnú aj samotní zamestnanci, ktorí majú právo od 31. 7. okamžite ukončiť so spoločnosťou spoluprácu. V rozhodovaní ich pritom môže ovplyvniť veľa premenných. „Zavážiť môže aj to, s akými garanciami a zárukami príde správca konkurznej podstaty z Nemecka, a či bude reálna reštrukturalizácia ako forma ozdravenia našej spoločnosti, hoci za istým spôsobom ‚redukovaného stavu‘,“ povedal.
Práve to je snahou nemeckej spoločnosti, ktorá chce predať „core business“ v Európe, čo by znamenalo pokračovanie v údržbe nevyhnutných systémov. V Košiciach by na to bolo potrebných približne sto zamestnancov, ktorých by si pri prípadnej reštrukturalizácii spoločnosti chceli ponechať.
„Subjektívne očakávam, že nemecký správca konkurznej podstaty v najbližších dňoch predostrie plán, ako si udržať potrebných zamestnancov. Pre tieto účely ale bude potrebné iniciovať reštrukturalizačný plán, ktorý konajúci súd môže, ale nemusí schváliť,“ povedal.
Práve udržanie zamestnancov však môže byť problematické. O ľudí zo spoločnosti Wirecard je v Košiciach záujem a hovorí sa aj o príchode nového súkromného investora, ktorý by mohol prevziať časť zamestnancov.
„Na trhu práce sa ocitlo relatívne veľa šikovných odborníkov a dopyt po nich je vo všeobecnosti stále veľký. Nové investície v IT sektore sa však nerodia zo dňa na deň, štandardne je to proces, ktorý trvá niekoľko mesiacov až rok,“ povedal pre Forbes Pavol Miroššay, výkonný riaditeľ združenia Košice IT Valley, ktoré spája tamojšie technologické firmy. Dodal, že aj pre koronakrízu sú noví investori opatrnejší.
Štátny softvérový dom
Oveľa konkrétnejšie sa však dnes hovorí o vzniku novej firmy, ktorá bude pre štát programovať a spravovať softvér namiesto externých dodávateľov. Tento IT podnik má vzniknúť práve v Košiciach a prví zamestnanci by mohli prísť práve z firmy Wirecard. Premiér Igor Matovič sa so zamestnancami IT firmy stretol v piatok 24. júla.
Podľa Miroššaya bude stáť podobný projekt pred veľkými výzvami. „Veľmi dôležité bude to, aby štátny softvérový dom dokázal naplniť očakávania trhu práce. Od toho bude závisieť kvalita ľudí a manažmentu. Tabuľkové platy štátnej správy v tomto prípade nebudú postačovať,“ upozorňuje. Konkurencia súkromných IT firiem je totiž silná.
Šimko vidí výhody štátneho projektu v tom, že na rozdiel od konkurencie by dokázal prijať celé tímy a poskytnúť projekty, ktoré budú pre bývalých wirecarďákov motivujúce, lebo pomocou nich dokážu pozitívne ovplyvniť život spoluobčanov,“ uviedol. Rozhodujúcou bude pravdepodobne rýchlosť, s akou dokáže štátny projekt vzniknúť.
Podľa ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej by bolo ideálne, ak by štátny IT podnik vznikol do 1. septembra. „Budeme robiť kroky k založeniu tejto spoločnosti a, samozrejme, chceme urobiť všetko pre to, aby boli funkčné celé tímy, aby sa mohli čo najskôr pustiť do práce. Tých projektov a práce na štátnom IT je obrovské množstvo. Len teraz sú v zásobníku projekty za 700 miliónov eur, ktoré sa pôvodne mali všetky riešiť externými dodávateľmi. Keby sme len malú časť dokázali riešiť interne, tak štátu ušetríme obrovské peniaze,“ uviedla v piatok.
O čo išlo v kauze
Markus Braun založil Wirecard v roku 1999. V roku 2017 mala firma 5 800 zamestnancov v 26 pobočkách na všetkých kontinentoch. Venuje sa spracúvaniu platieb, poskytovaniu finančných služieb a bankingu. Dlhší čas bola medzi európskou technologickou špičkou. V roku 2018 nahradila v nemeckom akciovom indexe Dax 30 Commerzbank, jej trhová kapitalizácia dosiahla vyše 24 miliárd eur.
Minulý rok sa však v britskom denníku Financial Times začali objavovať články, ktoré spochybňovali účtovné postupy firmy. Účtovný škandál vypukol pred mesiacom po tom, ako audítori spoločnosti Ernst & Young informovali, že na účtoch spoločnosti chýba 1,9 miliardy eur.
Firma Wirecard tvrdila, že chýbajúce prostriedky, ktoré mali slúžiť na krytie rizík pri obchodovaní, boli vedené na účtoch v juhovýchodnej Ázii vo filipínskych bankách. Tie však popreli vzťahy s Wirecardom. Ak sa potvrdí, že prostriedky boli zneužité, išlo by o najväčší finančný škandál v dejinách Nemecka.
Akcie spoločnosti zažívajú v súvislosti so škandálom voľný pád. Firma minulý týždeň zrušila zverejnenie finančných výsledkov za rok 2019 aj za 1. štvrťrok 2020.
