Svetoznámy nemecký výrobca automobilových súčiastok, spoločnosť Continental, sa snaží vysporiadať so svojou minulosťou. Firma, ktorá má v súčasnosti hodnotu asi 44 miliárd eur, si najala historika, ktorý sa štyri roky prehrabával v jej archívoch. Z jeho bádania vysvitlo, že Continental aktívne podporoval nacistov pred druhou svetovou vojnou aj počas nej.
Súčasný CEO Continentalu Elmar Degenhart označil toto obdobie ako „najtemnejšiu kapitolu v dejinách firmy“ a dodal, že historická štúdia ponúka nadnárodnej spoločnosti šancu, ako sa „postaviť čelom k zodpovednosti.“
Firma Continental vznikla ešte v roku 1871 ako gumárenský podnik. So sídlom v nemeckom Hanoveri dnes okrem pneumatík pre automobily a bicykle vyrába aj brzdné systémy a elektronické súčiastky do vozidiel. Počas nástupu nacistov k moci firma vyrábala iba gumené podrážky do topánok a čižiem, no vďaka tomu, že jej vedenie sympatizovalo s Hitlerom a jeho ideológiou, sa Continental postupne dostával aj k štátnym zákazkám a začal vyrábať širšie portfólio produktov.
Rodina Porsche má české korene a kontroverznú minulosť.
Jedným autom zaujali nacistov aj hippies
Kľúčovým zistením historika Mníchovskej univerzity Paula Erkera bolo, s akou ľahkosťou Continental prepadol nacistickej ideológii. „Učí nás to, že pod tlakom politických režimov a protichodných sociálnych vplyvov sa kultúra korporácie vie ľahko zvrhnúť,“ povedala Ariane Reinhart z vedenia firmy, ktorá ma v Continental na starosti personalistiku.
Súčasť vojnovej mašinérie
Erkerova štúdia nazvaná Dodávateľ pre Hitlerovu vojnu: Continental počas éry nacizmu opisuje aj to, ako spoločnosť využívala nútenú prácu väzňov z koncentračných táborov aj ruských vojnových zajatcov. Niektorí z väzňov z koncentrákov boli na tvrdú prácu zneužívaní do takej miery, až vysilení umierali, píše sa ďalej v štúdii.
Konkrétne väzni zo Sachsenhausenu (koncentračný tábor neďaleko Berlína) boli nútení k dlhým pochodom, aby otestovali výdrž gumených podrážok. Denne museli na cvičisku koncentráku odpochodovať aj 40 kilometrov, pričom ak nevládali, riskovali, že ich stráž zastrelí.
Slovenské stálice, ktoré prežili aj revolúciu.
Tieto značky majú u nás dlhoročnú históriu
Continental sa tak stal jedným z pilierov nacistickej výzbroje a celkovo vojenskej ekonomiky – tvrdí Erker, ktorý sa špecializuje na prepojenie korporácií s nacistami. Vo svojej práci sa venoval aj iným nemeckým spoločnostiam – menovite Tevesu, VDO, Phoenixu a Semperitu – ktoré boli takisto súčasťou nemeckého vojnového priemyslu a ktoré neskôr pohltil Continental. Firme Teves sa podarilo vyhnúť sa ovplyvňovaniu zo strany nacistov, no Continental a VDO spolupracovali s režimom „s oveľa menším odporom,“ pokračuje Erker.
„Štúdia ukazuje, že Continental bol dôležitou súčasťou Hitlerovej vojenskej mašinérie,“ priznáva Degenhart. „Objednali sme si túto štúdiu preto, aby sme získali jasnejšiu predstavu o tejto temnej časti našej histórie. Aj preto sme nechali preskúmať aj spoločnosti, ktoré v tom čase neboli súčasťou Continentalu.“
Vyrovnávanie sa s minulosťou
CEO firmy ešte dodal: „Naším motívom bolo, nech je táto práca príležitosťou k tomu, aby sme čelili zodpovednosti a aby sme sa na základe skúseností z minulosti lepšie pochopili našu históriu a mohli budovať lepšiu budúcnosť.“
Hitlerov bankár ekonomicky spasil Nemecko.
Potom ho čakal koncentrák aj Norimberský proces
Mnohé nemecké spoločnosti počas nacistickej éry prosperovali – medzi inými aj výrobcovia automobilov Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz. S hnedou minulosťou sa musia vyrovnávať aj firmy ako Siemens a Deutsche Bank. No a chemický gigant IG Farben (neskôr známy ako Bayer a BASF) dokonca vyrábal plyn Zyklon B, ktorý sa využíval na likvidovanie obetí v koncentračných táboroch.
Štúdia, ktorú si zaplatil Continental (podobné výskumy si v minulosti objednali aj iné nemecké spoločnosti), je súčasťou stratégie v Nemecku známej ako Vergangenheitsbewältigung – vyrovnávania sa s minulosťou a zločinmi, ktoré sa udiali počas éry nacizmu.
Autorom článku je prispievateľ Carlton Reid, ktorý pre americký Forbes píše o téme dopravy.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
