Mnohým ľuďom nestojí v ceste k úspechu nedostatok peňazí alebo príležitostí. Nie sú to ani chamtivé korporácie, zlá ekonomika či upadajúci trh práce. Niekedy je tou podstatnou prekážkou k úspechu tá známa tvár, ktorá sa na vás pozerá zo zrkadla.
Mnohí ľudia si nevedomky stoja v ceste k vlastnému úspechu. Nevynakladajú všetky sily, bránia sa opustiť komfortnú zónu alebo strácajú čas neproduktívnymi činnosťami. Majú všetko, čo treba na to, aby uspeli, ale stále zlyhávajú.
Vlastná sabotáž
Čo znamená sabotovať sa? Deje sa to vtedy, keď vaše kroky nie sú v súlade s vašimi cieľmi. Úmyselne alebo neúmyselne robíte veľa vecí, ktoré vás vracajú späť, namiesto toho, aby vás posúvali dopredu. Ak tým trpíte, veľmi pravdepodobne to zažívate vo viacerých oblastiach života.
Znova… a znova… a znova.
Zvyčajne sa to vo vašom živote zjaví a opäť objaví ako opakujúci sa vzorec. A to môže byť veľmi frustrujúce a škodlivé pre vaše sebavedomie.
Ako tvrdí herec a komik Russell Brand: „Cesta k zastaveniu vlastnej sabotáže je riešiť to, čo je za tým. Niečo vo vás sa snaží s vami komunikovať. Niečo vo vašom vnútri nebolo vypočuté.“
Vašu sabotáž prebúdza vaše podvedomie, ale nevytvorili ste ju vy. Vytvorila sa zo skúsenosti alebo z udalosti, ktorá vás výrazne ovplyvnila.
„Ak sa sabotujete, vychádza to vlastne z vášho vnútorného naprogramovania,“ hovorí Brand. „Ak niečo neriešim, vyviniem si vzorec vlastnej sabotáže v rámci vzťahov alebo v práci.“
Stála a „rastúca“ myseľ
Zrejme najlepší príklad tohto fenoménu dáva výskum psychologičky Carol Dweck v oblasti stálej a „rastúcej“ mysle. Jednoducho povedané, človek so stálym zmýšľaním si myslí, že jeho inteligencia a talent sú nezmeniteľné a nemenné. Človek s „rastúcim“ zmýšľaním je zas presvedčený, že tvrdou prácou sa tieto faktory dajú vylepšiť.
Výskumom zistila, že deti, ktoré chválili ako „skvelé“ či „bystré“, mali problém udržať si dobré známky. Keď sa deti stanú subjektom vysokých očakávaní, začnú si myslieť, že si nemôžu dovoliť robiť chyby. To podstatne bráni ich rastu.
Preto by ste sa mali vyhnúť prehnanej chvále: ak sa kriví to, ako vaše dieťa vníma seba a svoje vzdelanie, dieťa sa začne sústreďovať na vonkajší dojem. Zameria sa na to, aby namiesto učenia sa vyzeralo zaneprázdnene. Chyby začne brať osobne namiesto toho, aby sa z nich do budúcnosti poučilo. Je to emocionálna daň a brzdí to rozvoj.
Môže to byť prekvapenie, ale podľa výskumu tvrdo pracujúci študenti často predstihli svojich šikovnejších kolegov. Títo študenti vedeli, že automaticky nie sú matematickými majstrami či géniami. Vedeli, že musia študovať a trénovať. Ľudia s „rastúcou“ mysľou sa neboja zlyhania alebo robenia chýb, pretože to je súčasťou učenia sa.
Vzorce a paradigmy
„Toľkokrát som bol blízko k naštartovaniu nového podnikania alebo uvedenie nového produktu, ale uviazol som v starých paradigmách myslenia, že nie som dosť dobrý,“ povedal Brian Swan, zakladateľ agentúry Unstoppable Beard. „Zmenilo sa to, keď som spýtal sám seba, čo som stratil, keď som neuspel. Prišlo na strach z toho, čo si o mne myslia iní. Keď som si uvedomil, že neúspech neurobil zo mňa zlého podnikateľa, pokračoval som v práci, kým sa moja tvrdá námaha nevyplatila.“
Každý človek má iné bloky. Niektorí sa môžu brániť tomu, aby sa čo najviac snažili, lebo sa boja zlyhania. Ďalší môžu sabotovať vzťahy, pretože sa obávajú intimity alebo odmietnutia. Mnohí sa radšej sami stiahnu zo vzťahu, ako by mali čeliť možnosti bolestivého rozchodu.
Často každý deň postupujeme podľa rovnakých návykov, ale aj úvah a reakcií. Zakorenili sa v našom podvedomí a zvyčajne sa ich bez rozmýšľania držíme. Mnohé z nich sú rozumné a často veľmi užitočné – čistenie zubov pred spaním, vyzúvanie sa pred vstupom do domu, cvičenie po práci a podobne.
Tieto vzorce nám pomáhajú vytvoriť si „mapu“ toho, ako vidíme svet. Táto mapa však nemusí byť vždy presná. Ľudia robia chyby a vytvorené mapy nás môžu viesť nesprávnym smerom.
Často si tieto vzorce udržíme, pretože sú hlboko vryté v našom vnútornom nastavení. Ale niekedy môže ísť o zničujúce návyky, ktoré ľudia ťažko dostanú pod kontrolu. Niektorí začnú v zložitých časoch popíjať alkohol. Iní začnú odkladať problémy, nadmerne využívať sociálne siete či nezdravo sa stravovať. Tieto deštruktívne návyky nám prinášajú radosť a pohodlie, aj keď z dlhodobého hľadiska nám spôsobujú viac škody ako úžitku.
Zrejme máte plno hlboko skrytých myšlienkových vzorcov, ktoré ovplyvňujú váš život viac, ako ste si kedy uvedomili. Ale pamätajte, vaše predstavy sú tvárne. Môžete ich zmeniť sebareflexiou, trénovaním a konfrontáciou. Ak budete dosť silní, môžete poraziť akýkoľvek návyk a prekonať negatívne myšlienkové pochody. Na to, aby ste zmenili spôsob myslenia, musíte najskôr preťať cyklus.
Zmena zvykov
Zlozvyky sa dajú nahradiť dobrými zvykmi, aj keď to nejaký čas trvá. Navyše, podľa The Power of Habit (Sila zvyku) od Charlesa Duhigga, dobré zvyky pomáhajú vytvoriť ďalšie dobré návyky. Napríklad tí, čo začnú cvičiť, sa s väčšou pravdepodobnosťou začnú zdravšie stravovať a menej pravdepodobne začnú nadmerne piť.
Obmedzujúce predstavy
Prvý krok k prevencii vlastnej sabotáže je identifikovať obmedzujúce domnienky a liečiť minulé traumy, hovorí hudobník Ryan Whitewolf. Možno ste od rodiny, priateľov, partnerov, šéfa a iných podvedome nastavení na isté predstavy o vás a svete. Možno máte zvnútornené negatívne myšlienky bez toho, aby ste si to uvedomovali.
„To nedokážeš.“
„Prečo neskúsiš niečo ľahšie?“
„Nie si dosť dobrý.“
Všetci sme niečo podobné v živote už počuli. Tieto vety sa môžu zdať neškodné, ale takéto úvahy nás ľahko môžu brzdiť. Najhoršie je, že mnoho z týchto predstáv nemá v sebe ani za mak pravdy – napriek tomu sme dovolili, aby takéto názory ovplyvnili naše činy, správanie a našu budúcnosť.
„Väčšina z nás sabotuje nevyriešené konflikty alebo traumy z detstva. Spoločnosť nám nedáva správne nástroje na liečenie týchto emocionálnych konfliktov, a tak môžu pokračovať v prítomnosti. Takže je nanajvýš dôležité nájsť najlepší spôsob, ako vyliečiť nevyriešené traumy, aby sa nezahrávali s našou kariérou a našimi vzťahmi. Len čo tieto veci vyriešime, nadobudneme rovnováhu a harmóniu a dostaneme príležitosti v kariére a živote, ktoré si zaslúžime,“ hovorí Ryan Whitewolf.
Čo s nami robia obavy
Niekedy sa vaše limitujúce predstavy v podvedomí prejavia až vtedy, keď sa skutočne odohrajú. Napríklad študent sa môže ospravedlniť, že nedokončil zadanie, pretože v duchu cíti, že dokončená práca by sa učiteľovi nepáčila. Tieto úvahy môžu zostať v podvedomí študenta a prejavia sa len vtedy, keď musí dokončiť prácu.
Rozmýšľajte, kedy vo vašom živote ide o vlastnú sabotáž a kedy o náhodu. Prečo ste konali takto? Aký hlbší dôvod je za vašimi krokmi? Ako to súvisí s vašimi pocitmi a túžbami?
Tento typ sebareflexie nikdy nie je ľahký, ale vždy stojí za námahu. Konfrontovať sa so svojimi najhoršími obavami alebo vinou môže byť veľmi nepríjemné, ale je to jediná cesta, vďaka ktorej možno skutočne pochopíte svoju povahu.
Prepíšte svoje úvahy
„Skôr ako začnete niečo meniť, musíte si priznať obmedzujúce predstavy. Až potom si môžete vytvárať iné alebo nové posilňujúce presvedčenie. Precvičovanie procesu plného vedomia, napríklad meditáciou, prinesie uvedomenie si vašich myšlienok, pocitov a emócií,“ hovorí Emile Steenveld, kouč emocionálnej inteligencie. „Plné vedomie vám pomôže zachytiť neužitočné myšlienky alebo správanie.“
Spíšte si všetky svoje porazenecké myšlienky a preskúmajte ich. Odrážajú realitu alebo preháňate? Niekto môže napríklad povedať – „nikdy nič nerobím správne“, keď chce povedať – „čo sa z tejto skúsenosti môžem naučiť?“
Využite reflexiu na prepísanie zostávajúcich domnienok. Zmeňte ich na niečo pozitívne. Používajte spojku „ale“. Napríklad – „Veľa pokazím, ale je to preto, že sa stále učím. Robiť chyby je jedinou cestou, ako môžem rásť a v niečom sa zlepšovať.“
Keď si vytvoríte nové vedomie, ktoré bude pôsobiť proti sabotážnemu správaniu sa, musíte si nastaviť akčné kroky a precvičovať nové konanie. Ak potrebujete príklad, napodobnite niekoho, kto sa správa tak, ako by ste sa chceli aj vy, hovorí Steenveld.
Pamätajte aj na láskavosť k sebe, keď narúšate svoje dlhoročné vzorce. Je ťažké prepísať niečo, čo je tak hlboko zakorenené a abstraktné ako je vaše podvedomie. Ale dá sa to.
Zmeniť spôsob uvažovania nie je niečo, čo sa dá z večera do rána. Vyžaduje si to veľa vedomého rozmýšľania a snahy. Ale odmena je nevyčísliteľná. Už nebudete pripútaní k starej rutine alebo sebazničujúcemu správaniu sa. Zistíte, že svoj osud máte vo svojich rukách a môžete dosiahnuť niečo významnejšie, ako ste kedy snívali.
To je sila pevného podvedomia a týmto spôsobom dosiahnete svoje ciele.
Prispievateľka Celinne Da Costa je spisovateľka a píše pre Forbes ženy.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk