Existuje mnoho výskumov, ktoré dokazujú, že pre lídrov je dôležité byť ako človek sympatický a vnímavý. Napriek tomu stále pretrváva aj názor, že sebeckí či zákerní ľudia to vždy v práci dotiahnu ďaleko. Pre tých, ktorí už v živote natrafili na kolegov s „ťažkou povahou“, máme dobré správy – nový výskum ukázal, že zastrašovanie, manipulácia či sebeckosť ľuďom nepomáha dosahovať pracovné ciele.
Zistenia výskumníkov z kalifornskej univerzity v Berkeley a obchodnej fakulty Berkeley Haas ukázali, že nepríjemní ľudia nemajú v práci výhodu. „Prekvapilo ma, aké konzistentné tie zistenia boli. Bez ohľadu na jednotlivé prípady či konkrétny kontext, to, že je niekto nepríjemný či sebecký, mu nedáva žiadnu výhodu v snahe dosiahnuť v práci rozhodovaciu pozíciu, a to dokonca ani v tých drsnejších firemných kultúrach,“ uviedol spoluautor štúdie Cameron Anderson v tlačovej správe.
Ako sa vyhnúť pocitu vyšťavenia?
Nenechajte sa nakaziť pesimistami
Štúdia vznikla na základe sledovania jednotlivcov a ich kariérneho postupu počas 14 rokov. Začínali s vysokoškolskými študentmi z troch rôznych univerzít, výskum začali zadefinovaním ich osobností a vyhodnotením ich negatívnych atribútov. O 10 rokov neskôr ich vyhodnotili opäť. Tentoraz sa ich však spýtali aj na pracovnú kultúru vo firmách, kde pracujú, ako aj to, na akej pozícii sú a aké je ich postavenie v hierarchii danej spoločnosti.
Výskumníci následne komunikovali s ich spolupracovníkmi a zanalyzovali ich výpovede ohľadom jednotlivých účastníkov výskumu. Ich kolegov sa pýtali, ako sa s nimi pracuje, ako sa v práci správajú, a akú majú pozíciu v rámci firemnej štruktúry. Ich zistenia hovorili jasne: tí, ktorí sa správajú šľachetne, príjemne, sú dôveryhodní a vo všeobecnosti milí, majú rovnakú šancu dostať sa na vysoké pozície, ako tí, ktorí dosiahli vysoké skóre z pohľadu ich negatívnych vlastností. To, že je niekto manipulatívna a drsná osobnosť, nevedie k väčšiemu úspechu v práci.
Prečo pretrváva mýtus, že ľudia bez chrbtovej kosti skôr uspejú?
Štúdia tiež ukázala, že najpravdepodobnejšie zaznamenajú úspech v práci extroverti, čo autori štúdie pripisujú ich spoločenskosti. Extroverti, ktorí s ostatnými vychádzajú dobre, sú asertívni a majú veľa energie, vykazovali tendenciu dosahovať v práci tie najvyššie pozície.
Avšak aj nepríjemní egoisti často získavali dôležité posty, nedosahovali ich ale častejšie ako ľudia s príjemnejšími povahami. Autori štúdie síce súhlasili, že zastrašovaním ľudí môžu „zákeráci“ získať istú výhodu na pracovisku, no uviedli aj to, že na druhej strane ich znevýhodňujú ich slabé interpersonálne zručnosti.
Viete ako na domáci tréning emočnej inteligencie?
Zlepší vám sebaovládanie aj empatiu
„Zlá správa je, že spoločnosti dosadzujú nepríjemných ľudí do vysokých pozícií rovnako často ako tých príjemných,“ povedal Anderson. „Inými slovami, zákerným ľuďom dovolia získať moc rovnako často ako iným typom osobností, a to aj napriek tomu, že takíto ľudia môžu firmám spôsobiť naozaj veľké škody.“
Vo filmoch aj v realite existuje mnoho príkladov zákerných a bezohľadných ľudí, ktorí dosiahnu najvyššie pozície. To samozrejme vedie k tomu, že si myslíme, že svoj úspech dosiahli práve zastrašovaním ostatných. Štúdia ako príklad uvádza Steva Jobsa. Naznačujú totiž, že niektorí ľudia, ktorí si prečítali jeho biografiu, si môžu pomyslieť, že „ak sa budem chovať ako ešte väčšia sviňa, budem rovnako úspešný ako Steve.“ Ešte zaujímavejšia dynamika však funguje v prípade úspešných žien.
Ako je možné, že úspešné ženy často vnímame ako „mrchy“?
Jennifer Berdahl, profesorka na University of British Columbia, ktorá vyučuje témy spojené s líderstvom, napísala zaujímavú prácu o tom, ako sú vnímané ženy v akademickom svete. Ešte počas štúdia na vysokej škole si všimla, že na mladé členky pedagogického zboru sa vo všeobecnosti nazeralo ako na „sľubné talenty, priateľské a dobré občianky“. Každá z nich mala aj nejakú slabosť, ktorá mohla mať v budúcnosti dopad na jej potenciálny úspech, napríklad to, že sa stane príliš skoro matkou. Ale napriek tomu boli vnímané omnoho priaznivejšie ako staršie členky akademického zboru, ktoré už napríklad získali definitívu.
Čo sa týka žien-profesoriek, na univerzite ich bolo málo a Berdahl si tiež všimla, že o každej z nich koloval na škole nejaký negatívny naratív. Tieto „šuškandy“ mali slúžiť na to, aby sa ich mladší kolegovia a kolegyne od nich držali preč. Aj mladé akademičky sa starším kolegyniam vyhýbali, pretože o každej z nich kolovala povesť, že je buď „bláznivá“, alebo „mrcha“.
Berdahl si neskôr všimla, že podobná situácia existovala aj na druhej univerzite, kam sa presunula v čase, keď ona sama ašpirovala na pozíciu mladej členky akademického zboru. To ju prirodzene viedlo k tomu, že chcela radšej spolupracovať s mužskými kolegami, ktorí v akademickom zbore hrali významnejšiu úlohu.
A napokon na tretej univerzite, kde už začínala ako mladá členka akademického zboru, zažila Jennifer Berdahl istý prechod: bol to „ten pocit, keď ste sa už zo sľubnej mladšej sestry zmenili na zlú manželku a (potom, ako získate definitívu) aj opovrhnutiahodnú matku… Teraz som už aj ja jednou z tých mŕch, bláznivých ženských a nenávidených mám,“ napísala.
Jej článok poukazuje na neférový prístup a negatívne a hlboko zakorenené stereotypy voči ženám na fakulte. Tento postoj napokon odrážal aj článok v časopise Cosmopolitan s názvom „Why We Need to Stop Calling Powerful Women Bitches“. Je to falošný naratív a jeho cieľom je podkopať autoritu vplyvných žien.
Zamyslela som sa, či tento negatívny naratív nespôsobuje ešte aj niečo viac ako len marginalizáciu vplyvných žien. Neposilňuje aj myšlienku, že na to, aby ste boli ako žena úspešná, musíte byť mrcha? A teda – istým spôsobom to reflektuje naratív toho sebeckého, agresívneho a bezohľadného človeka, ktorým vraj musíte byť, ak to chcete v práci dotiahnuť ďaleko.
Našťastie, podľa spomínanej štúdie z Berkeley to však neplatí.
Ak sa správate ako nepríjemný človek, ignorujete kľúčové cesty vedúce k úspechu
„Nepríjemnosť povahy je relatívne stabilným aspektom osobnosti, ktorá zahŕňa tendenciu správať sa hašterivo, chladne a sebecky,“ vysvetľujú výskumníci. „Nepríjemní ľudia zvyknú byť nepriateľsky naladení a k ostatným sa správajú hrubo, klamú a manipulujú ľuďmi s cieľom vyťažiť z toho nejaký prospech a tiež ignorujú obavy či záujmy ostatných ľudí.“
A práve to je problém, pretože človek s takouto povahou v skutočnosti ignoruje niektoré z kľúčových zručností, ktoré vedú k úspechu. V našej štúdii autori identifikovali štyri rôzne cesty k dosiahnutiu vplyvu a moci:
1. Dominantné a agresívne správanie: využíva strach a zastrašovanie.
2. Politické správanie: budovanie spojenectiev s vplyvnými ľuďmi.
3. Komunitné správanie: pomoc iným.
4. Kompetentné správanie: ste dobrý v tom, čo robíte.
Autori štúdie tvrdia, že zákerní ľudia síce môžu byť dominantní a agresívni v správaní, ale takéto správanie zároveň eliminuje všetky výhody, ktoré im to prinesie, pretože ignorujú význam komunitného správania. Takže sebeckí a agresívni ľudia výhodu v ceste na vrchol nemajú.
Ako hovorí Anderson: „Moja rada pre manažérov by bola všímať si u ľudí, ktorých zvažujú na vplyvné či líderské pozície to, či sú príjemní. Predošlé výskumy hovoria jasne: príjemní ľudia dokážu dosahovať lepšie výsledky.“
Autorkou článku je prispievateľka Alison Escalante. Pre americký Forbes píše o vede.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
