V novom projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu pre diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto pre život.
V prvom rozhovore zakladatelia spoločnosti Titans freelancers, obálkové osobnosti Forbes z novembra 2018, Róbert Dusík a Marek Greško, na základe rokov skúseností zo slovenského IT prostredia vysvetľujú, čo firmy potrebujú, koho naše školy vedia vychovať a komu sa oplatí zostať pracovať doma.
Ak firmy potrebujú riešiť IT projekty, zvyknú sa obrátiť na „Titánov“, pretože v ich zoznamoch sú tisíce IT špecialistov, ktorí dokážu na zakázku realizovať rôzne projekty. Čo by však odpovedali, keby sa ich spýtal štát, ako Slovensko zmeniť na regionálny IT HUB? Róbert a Marek sa zhodujú, že v prvom rade by samotný štát mal mať „špičkové IT riešenia“.
V ktorých oblastiach biznisu vidíte teraz najväčší záujem o digitálnu transformáciu?
Róbert Dusík: Jednoznačne v oblasti finance: banking, insurance a taktiež v telco sektore. Paradoxne, práve aktuálna COVID situácia poháňa spoločnosti v tomto biznise k maximálnej digitalizácii a snahe plnohodnotne poskytovať služby v čo najväčšom možnom rozsahu online. Samozrejme, aj niektoré nariadenia a smernice z EU boli istým spúšťačom s cieľom uľahčiť a maximalizovať komfort klientov. K tomu sa začali pribaľovať aj ďalšie snahy bánk, poisťovní a operátorov o rozvoj aplikácií a systémov, aby ich biznis nebol ovplyvňovaný potrebou fyzickej návštevy kamenných pobočiek a predajní. Podobne ako v prudko rastúcom e-commerce segmente a je tu snaha dodať a zabezpečiť služby a produkty v maximálnej možnej miere z pohodlia tabletu, či smartfónu.
Ktoré oblasti biznisu ešte len čaká digitálna transformácia, hoci vo svete už prebieha?
Marek Greško: Asi najmenej digitalizovanou oblasťou, aj keď nie biznisovou, je podľa nás naša štátna správa. Stále veľmi veľa papierujeme a ministerstvá si navzájom nevedia zdieľať základné informácie. Pekným príkladom je zdravotníctvo, kde fungujeme na papierových zdravotných kartách a keď idem od jedného špecialistu k druhému, potrebujem výmenný lístok a navzájom si lekári nevedia zdieľať informácie o pacientoch. Toto sú podľa nás základné veci, ktoré by mali byť v 21. storočí digitalizované.
A mimo štátnej správy?
MG: Tam vidíme veľmi veľký potenciál možno nie na digitalizáciu, ale skôr na zlepšenie v oblastiach ako sú bezpečnosť, spracovanie a vyhodnotenie dát, UI/UX (užívateľské prostredie) a automatizáciu. Tieto oblasti sa väčšinou týkajú hlavne malých a stredných firiem. Tieto firmy sú stále pozadu v oblasti bezpečnosti. Nemyslíme len bezpečnosť dát, ale aj zálohovanie, replikáciu alebo uloženie údajov v cloude. Vďaka pokazenému disku môžete nenávratne prísť o niekoľkoročnú prácu. Firmy tiež zbierajú ohromné množstvo údajov o klientoch, predajoch, službách a ďalej ich hlbšie neanalyzujú, pričom by vedeli zefektívniť predaj, alebo zlepšiť službu, ktorú ponúkajú svojim klientom.
Marek Greško a Róbert Dusík z Titans Freelancers. Foto: Miro Nôta
Úplná odluka realizácie myšlienky Slovenska ako „IT HUBu“ od prítomnosti štátu je podľa nás na Slovensku dosť komplikovaná.
Čo máte na mysli pod „nefungujúcim“ UI/UX dizajnom na Slovensku?
MG: Musíte namiesto dvoch klikov urobiť ďalších 5 a najskôr 10 minút rozmýšľať, aký je správny postup a keď sa konečne preklikáte na koniec zistíte, že ste zabudli v prvom kroku vyplniť údaj, ktorý už ale nie je možné zmeniť a teda musíte všetko vyplniť ešte raz. Či je firma malá, stredná alebo veľká, nemala by nikdy zabúdať na zabezpečenie svojich systémov, spracovanie dát a používateľský komfort/zážitok spojený s používaním ich aplikácií. A stále najmenej rozvinutou oblasťou na Slovensku je použitie umelej inteligencie, čo ale úzko súvisí s automatizáciou, kedy vie stroj nahradiť niektoré činnosti, ktoré bežne vykonáva človek.
Ktoré oblasti IT sú slovenskou silnou stránkou?
MG: Najsilnejšou stránkou slovenského IT sú práve slovenskí IT špecialisti – programátori, analytici, testeri… IT špecialisti zo Slovenska sú medzinárodne vnímaní ako tí z najlepších. Je to aj vďaka tomu, že my Slováci sme veľmi pracovití, zodpovední a spoľahliví. IT špecialisti na Slovensku sú taktiež oveľa lacnejší ako IT špecialisti z Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Fínska, Anglicka alebo USA. Dôkazom, že to je naozaj naša silná stránka, je, že veľa globálnych firiem má IT vývojové centrum práve na Slovensku. Má to však aj druhú stranu mince, slovenské firmy potom zvádzajú konkurenčný boj o šikovných IT špecialistov práve so zahraničnými firmami, ktoré nemajú problém špecialistov preplatiť. Preto majú veľakrát práve slovenské spoločnosti problém s kapacitami a náborom nových talentov. Dôkazom IT sily sú aj úspechy našich slovenských firiem ako ESET, SYGIC, Slido alebo PixelFederation, ktoré poznajú na celom svete.
Po ktorých oblastiach je dopyt od firiem a nevieme ich dostatočne uspokojiť?
MG: Dopyt po IT technológiách sa každý rok líši. Je daný hlavne trendmi, ktoré definujú, aké technológie sú v danom roku žiadané. Posledné tri roky bol najväčší dopyt a zároveň aj nedostatok IT špecialistov s technológiami JAVA, .NET, JavaScript (Angular, React.js). V priemere na jedeného JAVA programátora prislúchajú 3 až 4 otvorené pozície, preto si IT špecialisti s týmto technologickým zameraním môžu vyberať, na aký projekt pôjdu. Prekvapením tohto roka je ale prepad technológie .NET, ktorá bola vždy druhou najžiadanejšou technológiou medzi firmami. V tomto roku však skončila až na piatom mieste, čo odzrkadľuje fakt, že celkovo bolo menej nových projektov s dopytom práve po tejto technológii. Najlepšie finančne ohodnotené pozície v oblasti IT sú SAP konzultanti, Solution architekti, Security/CyberSecurity špecialisti alebo potom veľmi špecifické role, kde je iba niekoľko špecialistov s týmto zameraním na Slovensku ako napr. PEGA alebo CALYPSO, MUREX špecialisti.
V čom sú dobré slovenské školy pripravujúce IT ľudí a kde, naopak, nestačíme?
MG: Myslíme si, že slovenské školy sa za posledné roky posunuli vpred, ale stále nie dosť. Iba veľmi malé percento absolventov sa vie ihneď zapojiť do praxe. Sú to väčšinou absolventi, ktorí už počas vysokoškolského štúdia pracovali priamo na viacerých IT projektoch a teda mali možnosť nazbierať skúsenosti. Absolventom jednoznačne chýba stret s realitou – prax.
Čo si myslí Richard Marko, CEO Esetu?
Kľúčom je reforma školského systému a systematická podpora výskumu. To bude mať za následok zvyšovanie počtu talentov, viac z nich ostane na Slovensku a vo väčšej miere budú zakladať inovatívne spoločnosti. Nechceme ostať montážnou dielňou, ani krajinou shared-service centier. V prípade univerzít je to z môjho pohľadu zmena financovania tak, aby podpora zo strany štátu bola naviazaná na výsledky výskumu, vedecké výstupy a výsledky a uplatniteľnosť absolventov v praxi alebo v ďalšom výskume. To postupne povedie k selekcii v rámci vysokých škôl a univerzít.
A čo špecializácia?
MG: Je nedostatočná, už počas štúdia. Záber učiva je zbytočne široký. Preniknúť a vedieť správne používať konkrétnu technológiu už v dnešnej dobe nie je také jednoduché. Študenti by sa mali špecializovať na konkrétnu technológiu počas celého inžinierskeho štúdia, teda napr. si vybrať technológiu JAVA, JavaScript a ísť viac do jej hĺbky.
A ako je to s počtami?
MG: Čo sa počtu absolventov týka, pozrime sa na to v číslach: Na Slovensku chýba podľa prieskumov 10-tisíc až 13-tisíc IT špecialistov a o dva roky bude chýbať v krajinách EÚ pól milióna IT špecialistov. Ročne pribudne na Slovensku cca 2 600 nových IT absolventov. Ročný prírastok nových absolventov nie je dostatočný a aj preto každým rokom nedostatok IT špecialistov rastie. Myslíme si, že tento trend bude v najbližších rokoch v neprospech IT firiem smutne napredovať. Bude teda náročnejšie obsadzovať otvorené pozície.
Čiže problém je málo ľudí a nízka kvalita?
MG: Kvalita a nedostatok nie sú úplne čiernobiele. Musíme si uvedomiť, že vysoké školy bojujú s nedostatkom financií. Toto má za následok, že je málo profesorov, vybavenia a kvalita vzdelania slovenských škôl je prirodzene nižšia ako v zahraničí. Slovenskí študenti preto idú radšej študovať do zahraničia, kde je kvalita vzdelania vyššia. Väčšina týchto študentov v zahraničí úž zostane a teda sa sami pripravujeme o šikovných absolventov. Nižší počet absolventov je tiež spôsobený tým, že na scénu prišla generácia, ktorá mala menej detí ako tá predošlá. Preto vieme, že ani vysoké školy to nemajú ľahké a držíme im palce, aby čo najlepšie dokázali pripraviť nových absolventov na zapojenie prax. Pretože to, kým budeme a kam budeme smerovať, budú určovať práve novo prichádzajúci absolventi.
Čo hovorí Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne?
Aby bolo Slovensko moderná krajina, potrebujeme viac programátorov, dátových analytikov, a tiež expertov na umelú inteligenciu. Ľudí, ktorí sú schopní rýchlo sa adaptovať na zmeny a zároveň majú kvalitné vedomosti z top univerzít. Je veľká škoda, že naša najlepšia fakulta (FIIT) prechádza krízou s nejasnou budúcnosťou. Dôležité je, aby IT experti budúcnosti rozumeli potrebám klientov, komunikovali s členmi tímu a hľadali jednoduché a rýchle riešenia pre ľudí. A ruka v ruke s tým musí štát vytvárať digitálnu infraštruktúru a ekonomiku. Iba tak to môže fungovať.
Ako je vlastne Slovensku s využitím IT v biznise, ak by sme sa porovnávali so západnou Európou, Severnou Amerikou či juhovýchodnou Áziou?
RD: Príchod intenzívnej digitálnej éry na Slovensko, ako ju môžeme vnímať za posledných zhruba 7 rokov a jej rozmach bol u nás predtým obmedzovaný do veľkej miery dostupnosťou prostriedkov. Pár rokov dozadu neboli smartfóny a ani nekonečné dátové balíky bežnou praxou. Roaming bol aj v rámci EÚ veľkým luxusom a teda vývoj aplikácií a mobilne orientovaných systémov v rámci B2C (ale i B2B) segmentu zameraných na bežných online používateľov nemal podložie na rozmach. Až s príchodom a ľahkou dostupnosťou smartfónov a dát sa otvorili možnosti a priestor a s nimi aj chuť pre rozsiahlejší IT rozvoj vo všetkých oblastiach biznisu. A aj práve pre toto oneskorenie máme pred sebou ešte množstvo digitálnych biznisových výziev, ktoré už však v krajinách na západ od nás boli riešené skôr. Máme proste časový sklz.
V princípe sa však prispôsobujeme veľmi rýchlo a u čoraz väčšieho počtu firiem vnímame veľkú chuť digitálne rásť a spájať tak svoje svety so svetmi ľudí prostredníctvom obrazoviek tabletov, smart telefónov, hodiniek a pod.
Ako by mohol štát pomôcť reálne IT sektoru? A v čom mu najviac škodí?
RD: Práve na poslednom stretnutí členov združenia Slovensko.Digital sme opäť diskutovali (áno, teraz aj vzhľadom na nové vládne usporiadanie) na túto tému. Tu je odpoveď veľmi jednoduchá: v prvom rade by štát mal hlavne začať realizovať IT projekty. Tých potrebných v backlogu je mnoho a to pre každý rezort. Problémom však je, že sa nič nedeje. Procesy sú komplikované, až skamenené. Každému jednému i menšiemu projektu predchádzajú zbytočne komplikované dokumentácie a k nim dokumentácie na dokumentácie a pod. A takto i projekty, ktoré sa už mohli začať realizovať a boli by v komerčnom svete dokončené a nasadené pomerne promptne, stoja, pretože ich blokuje zbytočná byrokracia.
Ako teda vyzerá štátne IT?
RD: Za posledných šesť mesiacov sa v slovenskom štátnom IT sektore neudialo vôbec nič a súdiac podľa informácii a podnetov, ktoré máme, sa v najbližších šiestich mesiacoch ani nič neudeje a to je obrovská škoda. Obzvlášť v tejto COVID-based ekonomickej situácii. Pretože toto bude mať reálny dosah na väčšie a samozrejme hlavne menšie slovenské software house-y, ktoré by sa na realizácii týchto projektov spolupodieľali, či už ako dodávatelia alebo subdodávatelia. Eurofondy tu sú, projekty, ktoré stoja v rade tiež, no realizácia je skostnatelá. Je nevyhnutné tento aparát rozhýbať a to tak, aby sa projekty začali realizovať prostredníctvom transparentných tendrov, za reálnych komerčných podmienok a tak sa na nich mohli spolupodieľať mnohé kvalitné IT firmy, čo bude mať za následok kvalitné a rýchle riešenia, osvieženie slovenského IT sektora, záujem developerov a IT ľudí zostať na Slovensku a zároveň aj ďalšie skvelé možnosti prepojiteľnosti iných non-IT biznisov na štát (prostredníctvom rôznych API a konektorov) a tak celkové zjednodušenie a zmodernizovanie fungovania Slovenska ako aparátu a zároveň modernej krajiny pre ľudí. Pekným príkladom ja Estónsko. Tam je vždy dobré sa inšpirovať (úsmev).
Čo môžu spraviť firmy, aby sa zo Slovenska stal „IT HUB“ regiónu, aj bez pomoci štátu?
RD: V prvom rade je potrebné budovať riešenia moderne a novodobo, tak ako sa to má a nie len preto, aby riešenia boli „ako-tak“ hotové a nejako fungovali. Toto je žiaľ stav, ktorý môžeme teraz vidieť na mnohých štátnych IT projektoch, ktoré sa realizovali v posledných siedmych rokoch. Takéto riešenia tu IT talenty určite nepritiahnu a ani neudržia. Či chceme alebo nie, Slovensko je krajina malá a IT sektor je od štátnych projektov celkom závislý. Preto by bolo dobré, ako sme spomínali už skôr, aby sa štátne IT projekty realizovali a nie len naoko, ale seriózne s ohľadom na finálne riešenie, jeho integrovateľnosť a dlhodobú využiteľnosť. Slovenské firmy by tak spolupracovali v rámci partnerstiev, riešenia by sa tvorili komerčne/moderne, podľa štandardov a s novými technológiami, následne by sa prepájali (čo je pre digitalizáciu štátu nevyhnutné) a spolu komunikovali a tým by sa vytváral pomyselný IT cluster šikovných IT ľudí, riešení a talentov.
Čiže bez štátu tu IT HUB nevznikne?
Aby Slovensko mohlo byť IT HUB-om, je potrebné, aby Slovensko vôbec kvalitné IT malo, aj na tej najvyššej úrovni. Teda štátne IT, ktoré budú špecialisti ochotní budovať a na ktoré budú hrdí. Priestor teda musia dostať poctivé a kvalitné slovenské firmy, ktoré tu doposiaľ kvôli klientelizmu a špinavým praktikám nemali šancu. Takto aj tieto firmy dokážu rásť a to tým, že budú tvoriť spoľahlivé a moderné IT, ktoré bude lákať ďalšie talenty a špecialistov. Úplná odluka realizácie myšlienky Slovenska ako „IT HUBu“ od prítomnosti štátu je z nášho pohľadu na Slovensku dosť komplikovaná.
Čo je problém Slovenska?
RD: Slovensko je malá krajina a aj keď máme výborných IT špecialistov, komerčný IT priestor nie je až taký veľký. Mnohí z nich tu nevidia priestor na realizáciu. Ak máme pritiahnuť a udržať talenty, potrebujeme lákadlo. No a teda tým lákadlom by mali byť aj nové moderné komerčné tech firmy. Pritiahnutím väčších zahraničných tech investorov na Slovensko by sa mohli otvoriť možnosti pre rôzne zaujímavé slovenské technologické projekty s potenciálom na európsky, možno i svetový rast, ktoré by vedeli zlákať ľudí k návratu domov. Všetci však vieme, že aj veľmi pekné start-upy majú pred sebou vždy náročnú cestu a k úspechu vedie len extrémne malé percento z nich. A aj preto by tu takýchto „projektov“ muselo byť viac. Ak to pritiahneme za vlasy, niečo ako malé Silicon Valley s extra pridanou hodnotou finančnej dostupnosti pre zahraničných investorov.
Ostávame preto hlavne pri myšlienke, že ak má byť Slovensko vnímané v rámci Európy aspoň z časti ako IT HUB, je potrebné, aby IT našej krajiny bolo v prvom rade výstavnou skriňou nášho talentu. Priestoru na realizáciu je tu enormne veľa, eurofondy čakajú na čerpanie, tak sa proste do toho pusťme!
O projekte Forbes: Moderná krajina
Poďme spraviť zo Slovenska „Modernú krajinu“ 21. storočia. Využime aktuálnu krízu i prostriedky, ktoré sa s ňou spájajú a posuňme Slovensko o veľký krok ďalej. Taký je plán projektu „Moderná krajina“, v ktorom sa Forbes pýta osobností z obálok ako na to!
