„Pre nápad, ktorý na prvý pohľad nepôsobí šialene, niet nádeje,“ povedal Albert Einstein a Ľubomíra Lovasová si jeho slová zobrala za svoje. V Košiciach založila značku Anamo, v ktorej navrhuje zástery na varenie. Obyčajné nie sú ani zďaleka, zmyslela si, že prostredníctvom svojich produktov bude do domácností vnášať smiech, zábavu aj milé slová. Preto na ne pridáva veselé hlášky a slovné hračky.
What the hell is bryndza? Keep calm and eat halushky. Najlepší dezert je klobása. To je iba ukážka z jej portfólia. „Som žijúcim dôkazom, že aj šialené a zdanlivo nezmyselné nápady sa dajú naozaj zrealizovať,“ píše o sebe na svojom e-shope.
Podnikateľský nápad si priniesla z Londýna
Hneď po ukončení strednej školy si Ľubomíra vyskúšala zamestnanie od ôsmej rána do štvrtej poobede. Veľmi rýchlo však pochopila, že to pre ňu nie je to pravé. Takto si svoj život nevedela a nechcela predstaviť, rozhodla sa vyskúšať zahraničie.
Dva roky strávila v Londýne, kde sa ako opatrovateľka svojpomocne dostala do aristokratickej rodiny, ktorej členovia pracovali pre kráľovnú Alžbetu II. „Napriek tomu z nich sršal povestný anglický humor a voľnomyšlienkárstvo. V úvodzovkách to boli takí pankáči so zmyslom pre humor,“ smeje sa. Toto obdobie zmenilo aj jej pohľad na svet a život.
Po návrate domov začala premýšľať, čo bude ďalej. „Absolvovala som rôzne školenia a kurzy, na sprievodkyňu cestovného ruchu, potápanie, veľa som cestovala, no už bolo treba niečo robiť,“ konštatuje.
Keďže nestála o ďalšiu prácu od ôsmej do štvrtej, začala sa zamýšľať nad vlastným podnikaním. „Bola som ochotná podstúpiť všetky vybavovačky, tortúry a riziká s tým spojené. Povedala som si, že radšej prejdem tento kúsok tŕnistej cesty, no následne budem môcť pracovať podľa svojich predstáv,“ dodáva.
A tak si otvorila agentúru na sprostredkovanie zamestnania vo Veľkej Británii. Využila nadobudnuté kontakty, dobré vzťahy a ako 24-ročná začala podnikať.
Ľubomíra si váži slobodu, ktorú jej prinieslo podnikanie. Foto: archív Anamo
„Postupne sa však začala meniť situácia na trhu. Lebo nič nie je rovnaké, nič netrvá večne. A cítila som sa podľa vety Zdeňka Svěráka z filmu Vratné láhve: Já už tady nejsem rád. Tak som s tým po takmer 8 rokoch skončila,“ vraví Ľubomíra.
V roku 2010 sa rozhodla opäť vydať do Londýna, v tomto prípade však iba na výlet. A tam sa to celé začalo! Keď prechádzala jeho ulicami, všimla si stánok s originálnymi zásterami. „Bolo to pre mňa ako osvietenie. Tento nápad mi vŕtal v hlave približne štyri roky. Videla som cieľ, a už sa čakalo, kedy sa ukáže cesta. Keď prišla chvíľa rozhodovania, buchla som doma po stole, a povedala som si, že sa presne do takéhoto podnikania pustím,“ konštatuje.
Pred Vianocami v roku 2014 si Ľubomíra zohnala materiál, krajčírku a navrhla vlastné zástery. „Prvotný nápad bol, že nápisy budú len parafrázy z piesní. Vytvorila som nápisy ako: Dnes mám rande so svojím mäsom, Kto ti varí když né Já?! alebo Varenie sú moje chvíle najkrajšie. Trafiť sa do vhodného výberu piesní, ktoré korešpondujú aj s varením, bolo náročné. Postupne som sa prispôsobovala trhu, pridávala som nápisy, a sledovala, kam to speje. Ľudia chceli mať srandu, tak majú srandu,“ smeje sa, keď spomína na obľúbenosť vtipných nápisov na zásterách. To dotvára aj jej samotný slogan „nebuď prasa, vyzeraj fasa“, ktorý sa sčasti stal aj názvom jej e-shopu.
Prenajala si vlastnú dielňu
V značke Anamo sa Ľubomíra pri navrhovaní záster drží výhradne čiernej a červenej farby. Táto kombinácia sa jej skrátka páči. Otvorene priznáva, že ju sprvu vystrašilo, keď mali zákazníci záujem o produkty v ružovom, modrom či zelenom prevedení. „Hovorila som si, čo asi budem robiť? Oni chcú ružové zástery, ja ružové zástery nemám. Potom som sa zastavila, porozmýšľala som a prišla na to, že chcem ísť vlastnou cestou,“ hovorí a dodáva, že ani do budúcnosti okrem červenej a čiernej iné farby záster neplánuje vyrábať.
Ľubomíra má zmysel pre humor i poctivú prácu. Každý zákazník je pre ňu špeciálny a vzácny. Počas prvej vlny pandémie koronavírusu tiež začala šiť rúška, z ktorých 99 kusov sa jej podarilo, no na jednom jej ušiel steh, a už to nebolo to pravé. „To rúško však bude nosiť človek, ktorý neuvidí tých 99 podarených, ja to aj napriek tomu musím urobiť dobre. Každý je pre mňa nenahraditeľný, o to sa snažím v podnikaní,“ ozrejmuje. Jej filozofiou je skrátka neformálny prístup, humor, otvorená komunikácia a robiť jednu vec poriadne. Keď aj urobí chybu, prizná si to.
Pri výrobe záster sa sústredila na detaily, akými sú kvalita látky, doplnky a darčekové balenie, ktoré je súčasťou výrobku. Výroba záster s originálnymi nápismi prebieha v Košiciach, Ľubomíra má prenajaté priestory, v ktorých si zriadila vlastnú dielňu. Začínala robiť doma, ale to bol postupom času kaskadérsky kúsok. „Nitky som našla doslova všade, dokonca aj v chladničke,“ spomína si. Pripomenulo jej to aj obdobie šitia rúšok, keďže opäť pracovala z domu.
V prípade záster stavila na kombináciu čiernej a červenej farby. Foto: archív anamo
Momentálne na výrobe produktov spolupracuje s vyučenou krajčírkou, ktorú si nedokáže vynachváliť. Predtým spolupracovala aj s inými, až kým jej práca tejto jednej doslova neučarovala. „Aj ona je živnostníčka. Ja pracujem sama, ona pracuje sama. Nemáme rady, keď nám niekto stojí za chrbtom, povedali sme si na rovinu. V tom momente som vedela, že sme rovnaké,“ upresňuje Ľubomíra.
Zákazníkov má hlavne zo Slovenska, ale jej zástery sa už nájdu na takmer každom kontinente. Jednu s radosťou podarovala i speváčke Jane Kirschner. Taktiež šije na mieru aj pre kaviarne, reštaurácie, primátorov, predajne či gulášové partie.
Šitie záster prebieha priebežne, Ľubomíra si nerada robí priveľké zásoby. „Som nohami na zemi, nejdem do veľkých objemov,“ hovorí a ihneď dodáva, „Nechcem, aby z toho bolo niečo, čo je na každom rohu, v každom suvenírovom obchode, nechcem z toho urobiť tuctovku.“ Namiesto toho by si rada zachovala punc kvality a originality. „U mňa je to skrátka pokoj, pohodička, kvapka po kvapke. Ja volím pokojnejší štýl,“ dopĺňa. Rada navštevuje predajné trhy či gastro podujatia. Mesačný počet objednávok kolíše, niekedy ich vybaví 10, inokedy aj 50.
Ľubomíra iba nerada prezrádza svoje plány do budúcnosti, no uisťuje, že by rada realizovala ďalšie nápady, ktoré má so zásterami značky Anamo. Základom pre ňu zostáva zachovať si handmade rozmer a osobný prístup. „Chcem byť pánom svojho času, mať slobodu, flexibilitu, keďže som aj vášnivou motorkárkou, a ponúkať kvalitu, ústretovosť, úsmev na tvári,“ vysvetľuje.
Rozhodne by sa však chcela sústrediť na svoj e-shop, pretože pre druhú vlnu pandémie koronavírusu zrejme nepôjde predávať zástery osobne, ako zvykla po iné roky pred Vianocami. Tento kontakt so zákazníkmi jej chýba, no ako dodáva, ona si k nim cestu nájde, a verí, že aj oni si nájdu cestu k nej.
https://www.instagram.com/p/B1JNOTehO_t/
