Komu sa nelení, tomu sa zelení. Pre koho platí toto pravidlo viac než pre poľnohospodárov? Veľmi dobre to vie aj Ján Balaščák, ktorý sa vo Vyšnom Tvarožci venuje pestovaniu drobného ovocia. Jeho vlajkovou loďou sú čučoriedky. V sade Vimma má plné ruky práce takmer po celý rok, zaslúžený oddych ho čaká iba počas zimných mesiacov.
Rozbor pôdy prekvapil
Balaščák mal pôvodne od pestovania drobného ovocia ďaleko, v roku 1992 nastúpil do zamestnania, v ktorom sa ako stavbyvedúci venoval železničným tratiam. Pracovné projekty ho čakali na Slovensku, v Česku aj Maďarsku, preto absolvoval veľa ciest autom.
Aby sa nestalo, že za volantom zadrieme, s obľubou sa vždy započúval do rôznych dialógov v rádiu. „V jednej relácii Slovenského rozhlasu bol rozhovor s Danielom Šimalom, ktorý pracoval vo Výskumnom ústave trávnych porastov a horského poľnohospodárstva na Orave. Hovoril o pestovaní veľkoplodých čučoriedok na Slovensku,“ spomína.
Manželia našli záľubu v pestovaní čili papričiek. Na farme majú aj rekordne štipľavú odrodu
Téma Balaščáka zaujala, zároveň si spomenul na to, ako pôda a pozemky v blízkosti jeho rodiska upadajú. Nič sa na nich nepestovalo. „Rozmýšľal som do budúcnosti, že by som sa rád vrátil, aby som už toľko nemusel cestovať,“ podotýka.
A vtedy sa chytil myšlienok o pestovaní tohto drobného ovocia. Vybral sa preto do Krivej na Orave, aby osobne navštívil Šimalu a tamojšiu čučoriedkovú škôlku. „Dal mi inštrukcie, aby som poslal pôdu na rozbor a doniesol vzorky. Trošku ma zneistil tým, že na východnom Slovensku sú ťažké pôdy, takže nevie, ako to dopadne,“ vraví Balaščák.
Keď sa Balaščák pohrával s myšlienkou založiť čučoriedkový sad, obával sa, či bude pôda prajná. Foto: archív Jána Balaščáka
O to väčšie prekvapenie zažil, keď výsledky rozboru ukázali, že jeho pôda je na pestovanie čučoriedok vhodná. Kyslá, ľahká, presne taká, akú potrebujú. V roku 2009 preto spustil pilotný projekt sadu Vimma, s ktorým mu pomáhala manželka, deti, súrodenci s rodinami.
Spoločnými silami vysádzali rastliny, každý člen v tejto snahe Balaščáka plne podporoval, bol pre neho oporou. Keď si na toto obdobie spomína, hovorí, že to bolo niečo nové, čo sa v západnom svete aj Poľsku robilo už vo veľkom. „Bola to odo mňa odvaha, na Slovensku sa nepestovali priamo vonku v pôde,“ dodáva.
Sadbový materiál mal od Petra Slezáka z firmy Wellberry, ktorého mu na základe predchádzajúcej spolupráce odporučil Šimala. „Prvé dva hektáre mi zabezpečil lízingovým spôsobom, čiže som ich splácal úrodou,“ vysvetľuje. Pri spätnom pohľade to považuje za veľkú výhodu, pretože vďaka tomuto kroku na rozbeh sadu Vimma nepotreboval veľkú finančnú hotovosť.
S pestovaním drobného ovocia sa neponáhľal, sad rozširoval postupne od roku 2010 do roku 2016.
Na trh prišli s ručne vyrábanými sirupmi. Problém so surovinami riešia podporou farmárov
Pomaly a poctivo pridával ďalšie druhy drobného ovocia. A aký je výsledok? Momentálne má šesť hektárov čučoriedok, 90 árov arónie a 10 árov brusníc. Čo sa týka čučoriedok, v jeho prepočtoch vychádza založenie jedného hektára na približne 20-tisíc eur.
Všetky rastliny v sade Vimma sa nachádzajú priamo pod slnkom, Balaščák nemá skleníky, nepoužíva špeciálne hnojivá ani zbytočné postreky. Pôda je plná živín a škodcov niet. „Tieto čučoriedky sú v podstate ekologické, len na to nemajú papier,“ dodáva.
Po úrode sa zľahne zem
Nie je čučoriedka ako čučoriedka. O tom svedčí fakt, že v sade Vimma je podľa Balaščáka dokopy približne 10 odrôd tohto drobného ovocia. Nosných je presne polovica. Spartan, Bluecrop, Chandler, Liberty a Aurora, každá z nich má plody rôznej veľkosti.
„Najviac máme odrody Bluecrop, ktorá sa zbiera od druhej polovice júla do polovice augusta,“ približuje. Okrem toho sú práve Liberty a Aurora licenčne chránené, Balaščák ich dostal spolu s pasom. „Nemali by sme ich ako sadenice ďalej predávať. Sú od holandského majiteľa, sadový materiál je dopestovaný v Poľsku,“ dopĺňa.
Do čučoriedkového sadu chodia ľudia aj na samozber. Foto: archív Jána Balaščáka
Za vlaňajšiu sezónu sa podarilo v sade Vimma vyzbierať 25 ton čučoriedok, túto sezónu ich bolo 22 ton. Pred tromi rokmi sa Balaščák so svojím drobným ovocím dostal do Ovocinárskeho družstva Bonum v Dunajskej Lužnej. Až 80 percent úrody dodáva práve na toto miesto na ďalšie spracovanie či do ponuky potravinových reťazcov.
Zvyšok je určený na predaj lokálnym odberateľom, rovnako ako celá úroda brusníc. Momentálne sa Balaščákovi darí predať všetko. Okrem toho organizuje v sade pravidelne aj samozber, počas ktorého si záujemcovia môžu čučoriedky nazbierať vlastnými rukami.
Na Záhorí vyrástlo levanduľové pole. Trio nadšencov vyrába levanduľové víno aj džem
Trvalo zamestnaní sú v sade Vimma vrátane majiteľa traja ľudia. „Tento rok som mal ďalších šesť zamestnancov na trojmesačnú dobu, a následne počas dvoch až troch mesiacov brigádnikov na sezónne práce, čo je ďalších približne 30 ľudí,“ opisuje.
Balaščákovi sa podarilo na mieste vybudovať aj vlastný sklad s chladiacimi boxmi, vďaka ktorému sa mu otvárajú nové príležitosti do budúcnosti. Plány má so svojou aróniou a druhou triedou čučoriedok, ktoré sú nahryznuté mravcami alebo prezreté. Rád by začal s výrobou muštov a sušením plodov.
Na práci v sade Vimma je podľa Balaščáka najzložitejšie urobiť každý rok kvalitný a odborný rez. „Musíme mať aj úrodu, aj prírastok rastliny, čučoriedky rodia na druhoročnom dreve,“ upresňuje. Najväčšou hrozbou je pre drobné ovocie živelná pohroma, konkrétne ľadovec. Ten dokáže zničiť celoročnú prácu pestovateľa, a pokiaľ je skutočne silný, tak zničí aj prírastky a budúcoročnú úrodu.
O výsadbe ďalších hektárov už Balaščák neuvažuje, tento rok v apríli si zaobstaral ešte hektár jahôd, aby ponuku rozšíril. Jeho najbližším cieľom je spracovanie vlastných plodov.
Ako vyzerá rok v sade Vimma?
Ak to počasie dovolí, Balaščák už v januári na dve až tri hodiny vybehne do sadu a začína rezom. Má približne 15-tisíc sadeníc, zastaviť sa musí pri každej. S touto prácou mu pomáha jeden zamestnanec. Rezu čučoriedok sa venujú od januára do konca marca. Následne rastliny prihnoja štiepkou z mäkkého dreva, ošetrujú a vykášajú medziradia, zavlažujú.
Neskôr prichádza na rad zber, ktorý trvá dva až dva a pol mesiaca. Čučoriedky dozrievajú postupne, preto sa k jednému kríku treba vrátiť aj štyri alebo päťkrát počas sezóny. Na jeseň sa Balaščák venuje ošetrovaniu, úprave oplotenia, dosypávaniu štiepky. Zima je pre neho ako pre poľnohospodára administratívnym obdobím.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
