Najväčšia firma na Slovensku, automobilový závod Volkswagen Slovakia, získal dlho očakávaný projekt, produkciu nasledujúcich generácií modelov Volkswagen Passat a Škoda Superb. Rozhodnutie koncern oficiálne prijal na piatkovom (13. 11.) zasadnutí dozornej rady.
Superb je vlajkové auto českého automotive. Jazdí v ňom český prezident, časť tamojšej vlády a tisíce manažérov a šéfov firiem. Aj preto považujú ľudia z českej Škodovky Superb za najcennejší model, ktorý si slovami šéfa „škodováckych“ odborov Jaroslava Povšíka piplali už od roku 2001.
Odsun výroby ďalšej generácie na Slovensko tak vnímajú ako podraz.
Od Povšíka k Volkswagenu padajú ostré výrazy. V stredu 11. 11. sa predák odborárov nechal počuť, že koncern ukradol Česku najziskovejšiu vlajkovú loď. A pre Forbes ešte doplnil, že nemecká matka Škodovke ukradla i plánovaný nový závod, ktorého príprava stála českú automobilku veľa peňazí.
Nechýbalo totiž veľa a Česi by pre stále rastúcu výrobu stavali vlastnú továreň v Bulharsku blízko Sofie.
„Zaoberali sa tým desiatky českých špičkových manažérov, stavbárov, technikov, náborárov. Nemôžem povedať koľko, ale stálo to veľa peňazí. Máme síce sľúbené, že nám to Nemci vyrovnajú, ale myslím si, že potom, čo padla aj výstavba továrne v Turecku, nám nedajú nič,“ myslí si Jaroslav Povšík.
Je presun výroby modelu Superb na Slovensko naozaj taký zásadný?
Je to strata, ktorá ma veľmi mrzí. Je to naša vlajková loď a každý sa na ňu vykašľal. Naše predstavenstvo, aby si zachránilo miesta, ale i vláda, ktorej to bolo úplne jedno. Dával som to vedieť Babišovi, riešil som to i s ministrom vnútra. S nikým to ani nehlo. Strácame veľkú maržu, ktorú Superb prinášal. Sú to fakty, ktoré bolia.
To, že Superb pôjde inam, sa však rieši už niekoľko rokov…
Pôvodne mal ísť do nemeckého Emdenu, kde sa vyrábal Passat. Herbert Diess (CEO koncernu Volkswagen, pozn. redakcie) mi však sľúbil, že Superb zostane v Kvasinách, čo bolo skvelé… A ešte nám chcel pridať výrobu Volkswagenu Arteon.
Lenže tiež bolo jasné, že potrebujeme novú výrobnú kapacitu, takže sme si vydobyli nový závod, ktorý sme plánovali postaviť blízko Sofie v Bulharsku. V pláne bolo vyrábať tam Škodu Karoq a Seat Ateca. Vízia bola 300-tisíc aut ročne a päťtisíc zamestnancov. Lenže potom prišla prvá zlovôľa koncernu, ktorý sa rozhodol, že továreň bude napol Volkswagenu a napol naša. To bolo v druhej polovici roka 2019.
Potom prišla ďalšia zlovôľa, keď sme sa dozvedeli, že to nebude Sofia, ale Izmir v Turecku, všetko bude pod taktovkou Volkswagenu a vyrábať sa bude nový Superb bez verzie kombi a nový Passat. Tak sa to schválilo. Lenže Turecko začalo vojensky operovať v Sýrii a Volkswagen to vyhodnotil tak, že výstavba novej továrne je za tejto situácie veľkým rizikom. A to i napriek tomu, že Nemci o osemdesiatmiliónový turecký trh veľmi stáli.
Spätne som hovoril, že keby sa podarilo presadiť Bulharsko, ležiace na území Európskej únie, mohli sme tam byť a nemuseli celý projekt kvôli Erdoganovým politickým „hrátkam“ úplne ukončiť.
Ako sa nakoniec Superb dostal na Slovensko?
Prišlo sa na to, že v bratislavskom závode nie je dostatočné vyťaženie. Rolu hrala aj podpora slovenskej vlády, ktorá veľmi stála o to, aby Volkswagen Slovakia fungoval ďalej. Takže od nás sa tam bude vyrábať náš Superb a čiastočne i Karoq. U Karoqa je to v poriadku, pretože je oň záujem a my nemáme ďalšiu kapacitu, ale Superb mal zostať v Česku. Slovensku naviac nahrával skracujúci sa čas, pretože situácia už začínala byť kritická.
Nový Superb má prísť na trh niekedy v roku 2022 alebo 2023, a keby to rozhodnutie nepadlo, výroba novej generácie modelu by sa nestihla. Vývoj auta a všetko potrebné pre jeho výrobu prebieha niekoľko rokov predtým, a keď sa to oneskorí, vznikajú nenávratné straty. Vo výsledku totiž máte na trhu odchádzajúci model, o ktorý už nie je taký záujem, a pritom ešte nemáte hotový nový.
Čo to znamená z pohľadu zamestnanosti?
Jednu chvíľu sa rysovalo, že hrozí strata dvoch tisícok pracovných miest. To sa našťastie nestalo, pretože medzitým sme dostali Škodu Enyaq iV, ktorej veríme, a ktorú z technologických dôvodov musíme vyrábať v Mladej Boleslavi. Teraz už vieme, že o prácu nik nepríde, ale než sa situácia stabilizuje, časť ľudí prevedieme inam. Môže sa tak stať, že vývojár pôjde pracovať na linku, aby si udržal miesto, a po nejakej dobe sa na pôvodnú pozíciu zase vráti. Pokiaľ zvonku nepríde kríza, o zamestnanosť sa nebojím.
Pomerne zásadné je tiež to, že v Česku zostáva vývoj ako nového Superbu, tak aj Volkswagenu Passat. Nie je to pre Škodovku niečo ako vyznamenanie?
Je samozrejme dobre, že vývoj zostáva u nás. Na oboch autách sa už pracuje. Plynú nám z toho zaujímavé peniaze, ale z pohľadu Volkswagenu je to kalkul, pretože v Nemecku je vývoj o tretinu drahší. VW tak ročne zarába 300 miliónov eur na našich vývojových lokalitách.
Čo hovoríte na názor, že outsourcované auto zarobí automobilke viac než voz, ktorý by kvôli nedostatočnej kapacite nevznikol?
Záleží na tom, kde vznikne. Ak nájdu lokalitu v Indii, tak to platí, ale Bratislava bude drahšia než Kvasiny. Porastú náklady napríklad na logistiku. Mali sme veľa dodávateľov u nás a tí to budú musieť voziť ďalej. A vyššie než v Kvasinách budú v Bratislave pravdepodobne aj mzdové náklady.
Riešil sa tiež presun zarábajúceho SUV Kodiaq a Fabie kombi, o ktorej budúcnosti sa hovorí už dlho. Ako to dopadlo s nimi?
Pretože už bolo jasné, že Superb strácame, bojoval som v poslednej dobe najmä za tieto dva modely. Hrozilo, že Kodiaq pôjde do Nemecka a Fabia do Španielska. Nakoniec zostanú v Česku. Kodiaq bude v Kvasinách, odkiaľ naopak odíde ďalší model Seatu Ateca. Plakať kvôli nemu ale nebudeme. V poslednej dobe sme na ňom celkom zarábali, ale nech si ho Španieli nechajú. Uvoľníme si tým kapacitu na autá s vyššími maržami.
Nový predseda predstavenstva Škody Auto Thomas Schäfer nedávno povedal, že Škodovka dostáva väčší priestor v severnej Afrike. Aký zaujímavý je tento trh?
Tam dostal v rámci koncernu príležitosť Seat, lenže to nezvládol. Preto sa otvoril priestor pre nás. My sme tam mali podpornú franšízu v Alžírsku, ale po protivládnych protestoch a páde prezidenta nám obchod úplne spadol. Takže teraz hľadáme zóny, kde by sme sa mohli uchytiť. Zlé bolo napríklad Maroko, kde by mohol pomôcť i Andrej Babiš, Alžírsko alebo Egypt. Plán na severnú Afriku nijako nerozporujem a Thomas Schäfer by sa tam mohol predviesť.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbesu a jeho autorom je Ondřej Kinkor.
