Rozmýšľajte tak, ako keby ste mali neobmedzené zdroje. Takto v marci 2020 motivoval šéf americkej farmaceutickej firmy Pfizer Albert Bourla tím výskumníkov, ktorý začal vyvíjať novú vakcínu proti ochoreniu Covid-19. Do konca roka od nich žiadal milióny dávok očkovacej látky. Vývoj vakcíny, ktorý bežne trvá roky, sa Pfizeru podaril za 10 mesiacov. Čo sa dialo v zákulisí tejto bleskovej operácie?
Pfizer a nemecká firma BioNTech požiadali v Spojených štátoch amerických o udelenie výnimky na núdzové používanie vakcíny proti novému koronavírusu, ich žiadosť posudzuje od piatku 20. novembra tamojší Úrad pre kontrolu potravín a liečiv. Ak uspejú, ich vakcína, založená na mRNA technológii, bude prvou svojho druhu na trhu. A malo by to byť len 10 mesiacov od momentu, keď sa jej vývoj začal pripravovať.
Ako uvádzajú v tlačovej správe, v roku 2020 majú potenciál vyrobiť 50 miliónov dávok, v nasledujúcom roku až 1,3 miliardy dávok.
Rozpočet: miliarda dolárov
Do expresného vývoja vakcíny alokoval Pfizer ešte na jar miliardu dolárov. V polovici marca sa jeho šéf Albert Bourla zúčastnil na videohovore s lídrami výskumnej a výrobnej skupiny pre očkovacie látky. Povedali mu, že plánom je mať vakcínu dostupnú „bleskovo rýchlo“, teda niekedy v roku 2021.
„To nestačí,“ reagoval Bourla. „Rozmýšľajte tak, ako keby ste mali neobmedzené zdroje, o tieto veci sa vôbec nemusíte starať.“
Výskumníkom rozkázal, aby s vývojom postupovali paralelne vo viacerých líniách, nie tradičným spôsobom, v po sebe nasledujúcich krokoch. Rozhodol, že výrobňu vakcíny postavia ešte skôr, ako sa bude vedieť, či vôbec zaberá. „A ak nezaberá, budem to riešiť ja, odpíšeme to a zahodíme.“
Ešte pred koncom roka žiadal Bourla pripraviť milióny vakcín. Zároveň nariadil, aby sa zdieľali firemné informácie s konkurenčnými firmami, čo je v tajnostkárskom biznise veľkých farmaceutických spoločností rovnako nevídané.
Vývoj trval len pár týždňov
V prvý májový pondelok už mal Pfizer k dispozícii prvú skupinu amerických dobrovoľníkov na testovanie experimentálnej vakcíny. Dosiahnuť také čosi trvá bežne roky, Pfizer a BioNTech však samotný vývoj vakcíny dokázali za niekoľko týždňov.
„To, ako rýchlo sme pracovali, nie je pre veľké a silné farmafirmy bežné,“ pripúšťal Bourla. „Tempo by nám mohli závidieť aj malé biotechnologické firmy, ktoré stále vedú ich zakladatelia.“ Rýchlemu vývoju zrejme pomohlo, že tradičný konglomerát, s vlaňajšími tržbami vyše 50 miliárd dolárov, Bourla už pred pandémiou nasmeroval do rizikovejšieho biznisu – vývoja nových patentovaných liečiv. Výrobe generických liekov či kozmetických produktov prestali pripisovať takú dôležitosť, ako v minulých rokoch.
Od onkoterapie ku koronavírusu
Na jar 2020 sa ako hlavný projekt v boji proti pandémii rýchlo vyprofilovala spolupráca s BioNTechom. Inovatívna biotechnologická firma s tržbami 120 miliónov dolárov (2019) bola dovtedy známa najmä výrobou liekov pre pacientov s rakovinou. Jej experimentálna vakcína na Covid-19 funguje na princípe technológie známej ako „messenger RNA“ (mRNA).
BioNTech vybudoval imunológ Ugur Şahin a pôvodným cieľom mRNA bolo „hackovať“ ľudské bunky tak, aby porazili niektoré nádorové ochorenia. V januári si Şahin v časopise Lancet prečítal jeden z prvých významných vedeckých článkov o vtedy ešte len čínskej epidémii a pomyslel si, že podobná technológia by mohla fungovať aj proti koronavírusu.
Čoskoro sa už rozprával s Thomasom Strüngmannom, nemeckým farmaceutickým miliardárom, ktorý Şahina a jeho ženu, imunologičku Özlem Türeci, dlhé roky podporoval vo výskume. „Povedal mi, že z toho bude pandémia a školy budú zatvorené,“ hovoril ešte na jar Strüngmann. „Väčšinu svojho tímu preradil na vývoj vakcíny.“
Vo februári si Şahin, ktorý sa na jar tiež stal miliardárom, keďže akcie BioNTechu vyleteli do výšav, zavolal Kathrin Jansenovú, ktorá vedie výskum a vývoj vakcín vo Pfizeri. Povedal jej, že BioNTech má niekoľko kandidátov na vakcínu proti Covidu-19 a spýtal sa, či by mal Pfizer chuť spolupracovať.
„Ugur, ty sa pýtaš?“ odvetila Jansen. „Samozrejme, že máme záujem.“
Sklad vakcín Pfizeru v americkom meste Kalamazoo. FOTO: SITA, AP
Naraz testovali štyri typy vakcín
Pfizer pre istotu preplánoval produkciu v štyroch závodoch tak, aby teoreticky dokázali vyrobiť 20 miliónov vakcín do konca roka a ďalšie stovky miliónov v roku 2021. Prístup veľkej farmafirmy bol unikátny aj v tom, že naraz testovala štyri odlišné vakcíny – odlišné platformy mRNA, ktoré mali vyvolať rovnakú imunologickú odozvu.
Americké testovanie bolo navrhnuté tak, aby mala spoločnosť možnosť kedykoľvek ho zastaviť v prípade, že imunologické dáta ukážu neúčinnosť vakcíny v produkcii dostatočného množstva protilátok.
„Človek cíti, že keď to dokážeme, môžeme zachrániť svet,“ vyhlásil ešte na jar Bourla. „A ak to nedokážeme, tak ho nezachránime.“ V júli Pfizer podpísal s americkou vládou kontrakt na 100 miliónov dávok vakcíny, vyvíjal ju bez štátnej pomoci. V auguste Bourla oznámil, že jej účinnosť bude známa až v októbri.
Tri nasľubnejšie očkovacie látky
- Vakcína od Pfizer a BioNTech má po treťom kole klinického testovania až 95-percentnú účinnosť. Jej slabinou je skladovanie, uchovávať by sa mala pri teplote -70 stupňov Celzia.
- Farmaceutická firma Moderna vyvinula mRNA vakcínu, ktorej účinnosť je podľa zverejnených dát po 3. kole klinického testovania tiež 95 percent. Moderna od začiatku pandémie úzko spolupracuje s americkou vládou. Problémom môže byť distribúcia, keďže vakcína by sa mala skladovať pri teplote -20 stupňov Celzia.
- Britský farmaceutický koncern AstraZeneca v pondelok 23. novembra uviedol, že vakcína, ktorú vyvíja spoločne s Oxfordskou univerzitou, má podľa predbežných výsledkov klinických testov priemernú účinnosť 70 percent. V závislosti od spôsobu dávkovania údajne môže dosiahnuť až 90 percent. Lepšie výsledky dosiahla vakcína, keď bola dobrovoľníkom naočkovaná najprv polovica dávky a po mesiaci celá dávka. Jej výhodou by mohla byť nižšia cena a to, že sa dá skladovať v „chladničkovej“ teplote.
Autorom článku je redaktor amerického magazínu Forbes Nathan Vardi, článok vyšiel v júlovom čísle Forbes Slovensko. Aktualizácia Forbes.sk, Forbes.com.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
