Svet pohltila pandémia koronavírusu a jej dôsledky ovplyvňujú aj naše duševné zdravie. Napriek tomu by sme sa nemali zriekať svojich potrieb a potešení. Aj v súčasnej neistej situácii totiž máme kontrolu nad svojím životom.
„Je veľmi dôležité udržať si nádej, že bude lepšie. Táto nádej nás dokáže preniesť aj cez ťažké dni,“ hovorí psychologička Eva Černičková. Spolu s ďalšími psychológmi, ktorí s Forbesom spolupracovali na Diári Duševného Zdravia 2021, prezradila, ako sa odborníci starajú o svoju psychickú pohodu, a spoločne poradili, čo robiť, aby nám bolo v týchto neistých časoch ľahšie na duši.
Martina Bačová
„Myslite na to, že aj o duševné zdravie je potrebné sa starať. Vezmite vážne svoje potreby a prežívanie, vedome si na ne vytvorte čas a priestor,“ hovorí psychologička Martina Bačová. Dodáva, že pre ňu je kľúčom k duševnému zdraviu striedmosť a rovnováha vo všetkom, čo robí. „Športujem pre radosť. Každý deň chodím von, v akomkoľvek počasí. Trávim čas v prírode, pozorujem ju, načúvam,“ vysvetľuje.
Psychologička nepozerá televíziu a správy, ktoré si chce prečítať, si starostlivo vyberá. Prijíma nové výzvy, napríklad otužovanie, a tiež pozná svoje limity a snaží sa ich neprekračovať.
„Vezmite vážne svoje potreby a prežívanie, vedome si na ne vytvorte čas a priestor,“ hovorí psychologička Martina Bačová. Foto: archív respondentky
A čo radí ľuďom v neistých časoch pandémie? „Pandémia sa raz skončí. Je na nás, ako ju prežijeme. Či sa necháme vliecť strachom, alebo toto neľahké obdobie prijmeme ako výzvu na učenie a rast. Jon Bon Jovi vo svojej skladbe, venovanej koronakríze, spieva: ‚Ak nemôžete robiť to, čo chcete, robte to, čo robiť môžete.‘ Vždy je niečo, čo môžeme,“ uzatvára.
Denisa Zlevská
„Ak chceme niekomu zo seba niečo dávať, potrebujeme najskôr čosi mať. Ak chceme napríklad rozdávať dobrú náladu, potrebujeme najskôr myslieť na to, ako urobiť dobrú náladu sebe samému. Až potom naša nefalšovaná pozitivita prinesie osoh druhým a nakoniec aj nám samým. Tak je to s čímkoľvek. Na dlh sa dlhodobo nedá žiť,“ hovorí psychologička Denisa Zlevská.
Preto nedá dopustiť na rôzne malé rituály, ktoré sú pre ňu základom psychohygieny. Patrí k nim napríklad každodenné večerné zhodnotenie dňa, keď všetci členovia rodiny spolu vyjadrujú vďačnosť za všetko pekné, čo zažili.
Psychologička Denisa Zlevská radí, aby sme dôsledne vyberali informácie, ktorými sa riadime v živote. Foto: archív respondentky
Ako najdôležitejšie vníma v tomto období starostlivý výber informácií. „Okolo nás je mnoho samozvaných epidemiológov, veľa katastrofických scenárov budúcnosti, laických vysvetľovaní štatistických údajov, ale aj mnoho kritiky, šomrania a hejtu na čokoľvek. Užitočnejšie sa mi zdá viac používať kritické myslenie, dopriať si dostatok času na posúdenie situácie a robiť rozumné rozhodnutia,“ hovorí.
Dodáva, že nemenej dôležité je sústrediť sa na to dobré, čo je okolo nás. Na príležitosti pomôcť či vedome vnášať do našich dialógov povzbudenia, pochvaly, dobré správy a humor.
Diár Duševného Zdravia 2021. Foto: archív Forbes
Diár Duševného Zdravia, ktorý vznikol v spolupráci s týmito psychológmi a ďalšími odborníkmi na duševné zdravie, si môžete zakúpiť tu.
Andrej Jeleník
„Duševnú pohodu a psychiku ovplyvňuje to, ako zaobchádzame s našou mysľou, telom, dušou. Rovnako vzťahy s druhými ľuďmi a s prostredím, v ktorom žijeme. Sú to všetko spojené nádoby,“ hovorí Andrej Jeleník, psychológ a lektor mindfulness. O vlastné duševné zdravie sa stará tak, že si vedome vytvára čas pre seba aj na rozvíjanie vzťahov s blízkymi ľuďmi.
Podľa psychológa Andreja Jeleníka je dôležité vedomé vytváranie si času pre seba, aj času na rozvíjanie vzťahov s blízkymi ľuďmi. Foto: archív respondenta
Dôležité je pre neho počúvanie svojho vnútra, spravidla cez meditáciu, tiež ho nabíja tvorivá činnosť, joga a prechádzky v prírode. „Každé ráno si pripomeniem hodnoty, ktoré chcem počas dňa žiť, môj zámer na daný deň a na konci týždňa poďakovanie za učenie a zážitky, ktoré ma obohatili,“ hovorí o svojich rituáloch.
Tiež radí pestovať rešpekt, ľudskosť a starostlivý vzťah k sebe aj k druhým. „Je to o rozhodnutí, odvahe a každodennej praxi. Napríklad, keď mi je ťažko, tak namiesto toho, aby som si niečo len hnevlivo vyčítal, sa sám seba spýtam, čo by som teraz potreboval alebo čo by som povedal blízkemu priateľovi, ktorý by zažíval presne to isté, čo ja v tejto chvíli. A ešte by som pridal ochotu cítiť, čo práve cítime, neutekať pred svojimi pocitmi, ale zaujímať sa o ne a vyjadrovať ich. Chce to odvahu, no vyplatí sa to,“ hovorí.
Lenka Rušarová
Neistota je manažovateľnejšia, keď je rozmenená na drobné, hovorí Lenka Rušarová. Foto: Sona Maletz, Soda
„Myslím, že je dôležité, aby človek nezabúdal na svoje potreby a potešenia. Aj keď nás vonkajšie tlaky okliešťujú, treba si aspoň v minimálnej forme zachovať to, čo je pre nás zdrojové a zmysluplné. Pre moju duševnú rovnováhu je už veľa rokov dôležitý beh, dlhšie trasy. Keď mi to však životné okolnosti nedovoľovali, udržala som si aspoň 15 minútové šprinty do kopca,“ hovorí psychologička Lenka Rušarová.
Ľuďom v týchto časoch odporúča sústrediť sa na to, čo je „práve tu a teraz“ a na najbližší krok. „Čeliť súčasným výzvam a na tie budúce si počkať. Neistota je manažovateľnejšia, keď je rozmenená na drobné. A keď sa deje niečo ťažké, povedať si, že je to tak len ‚nateraz‘,“ radí.
Eva Černičková
„Je veľmi dôležité naučiť sa počúvať vlastné telo, ktoré nám samo hlási, čo potrebuje. Keď budeme k sebe vnímaví, dokážeme zachytiť, kedy si naše telo žiada oddych a potrebuje spomaliť, kedy mu chýbajú pozitívne podnety a potrebuje sa doplniť zážitkami radosti a krásna,“ hovorí psychologička Eva Černičková.
Rovnako zdôrazňuje, že je potrebné naučiť sa uchrániť svoje hranice a vedieť povedať nie. „Mali by sme sa naučiť prijať a vážiť si samého seba natoľko, aby sme nedovolili nikomu, aby nás ničil alebo nás oberal o čas, ktorý sme mohli venovať sebe,“ vysvetľuje.
Psychologička Eva Černičková hovorí, že je veľmi dôležité si udržať nádej, že bude lepšie. Foto: archív respondentky
Pandémiu opisuje ako dlhotrvajúcu krízovú situáciu, ktorá nás oberá o sily, a my musíme hľadať nové spôsoby jej zvládania. „V krízových situáciách potrebuje človek získať kontrolu nad situáciou, potrebuje dostať do svojho života opäť poriadok a štruktúru. Preto odporúčam zachovať čím viac z toho, čo sme robili pred pandémiou. Ak to nie je možné, pouvažujme, ako inak by sme mohli túto svoju potrebu naplniť. Je veľmi dôležité si udržať nádej, že bude lepšie. Táto nádej nás dokáže preniesť aj cez ťažké dni,“ uzatvára.
Jarmila Tomková
„Pre naše duševné zdravie je podstatné počúvať vlastné emócie a potreby, byť s nimi v dobrom kontakte. Niekedy cítime dôsledky nenaplnených potrieb a niečo v nás zostáva stále hladné či nevypočuté,“ hovorí psychologička Jarmila Tomková. Preto je podľa nej dobré zastaviť sa a spýtať sa samého seba: „Čo sa teraz vo mne deje? Aká je teraz moja skutočná potreba?“ Sem-tam však býva výzvou si to napokon aj dopriať, vypýtať, či prijať to, čo skutočne potrebujeme – pozornosť, prijatie, pokoj, oddych, súcit, pomoc, objatie… Nezabúdajme ani na to.
Jarmila Tomková radí uvedomiť si, že v tom, čo sa deje, nie sme sami. Foto: archív respondentky
V súčasnosti je podľa psychologičky dôležité uvedomiť si, že v tom, čomu teraz čelíme, nie sme sami. „Zároveň v tom nie sme ani bezmocní. Prijať rolu obete nám neprospieva. Preto sledujme, čo sa nám najviac osvedčuje v zvládaní tejto záťaže, robme to a skúšajme zároveň nové a nové triky, ako ten tlak zmenšiť. Potrebujeme cielene formovať konkrétnu podobu našich dní,“ hovorí.
