Kombinovať starostlivosť o deti a ich výučbu v domácom prostredí so zamestnaním sa javí ako úväzok, pri ktorom nie je priestor na voľný nádych. Rastie násilie na deťoch a možno aj tí najmierumilovnejší z nás si ani neuvedomia, že si našu frustráciu odnášajú deti viac ako bežne.
Pripočítajte si strach z ekonomickej krízy, stratu či zníženie príjmu alebo iba „obyčajnú“ ponorku. Celková tieseň sa potom prejaví pretlakom, ktorý si rodičia musia niekde kompenzovať. Šťastný je ten, kto má sebakontrolu natoľko vyvinutú, že si dokáže vybojovať priestor pre seba, aby strávil nejaký čas osamote.
Väčšina z nás však funguje na doraz. Náš domáci systém síce nezlyhá, ale paru vypúšťame tak, že sa „vyventilujeme“ na svojich ratolestiach. Tie môžu byť pri covidovej každodennosti stálym zdrojom nespokojnosti. Neustále niečoho dožadujú, oplývajú nulovou trpezlivosťou, ale zároveň sú najzraniteľnejšími členmi domácnosti.
Nedávno napríklad českými sociálnymi sieťami zarezonovala výzva ministrovi školstva Robertovi Plagovi, ktorému rôzne celebrity odkazovali, že už „nemôžu mať decká doma.“ Hovorilo sa, samozrejme, o tom, že rodičia nemôžu svojim potomkom nahradiť učiteľov, ale podtext frustrovaných rodičov bol jednoznačný.
Frustráciu vybíjame na zlom mieste
Náš hnev, ktorý je utkaný z menších a väčších obáv, nárokov a nesplnených očakávaní, tak primárne padá na hlavu našich detí. Neodvážime sa svoju nespokojnosť „vyliať“ na kolegovi alebo šéfovi, pretože by sa nám to mohlo vypomstiť. Ale pri deťoch si často neberieme servítky – veď to nejak prežijú, upokojíme sa.
Už počas prvej vlny pandémie hlásila organizácia UNICEF, že sa zvýšil počet týraných detí a druhá vlna tie čísla potvrdzuje. České centrum Locika, ktoré pomáha deťom ohrozeným domácim násilím, zostavilo špeciálny manuál na komunikáciu počas koronavírusu.
Nádych, výdych
Takmer všetko na svete môže počkať 30 sekúnd. Počas nich si urobte jednoduché dychové cvičenie – nosom sa nadýchnite, dych zadržte a potom dlho vydýchnite. Zopakujte to trikrát. Upokojíte sa natoľko, že zvládnete zmysluplne komunikovať.
Porozumieť vlastným emóciám
Podľa odborníkov z centra Locika musíte najskôr pochopiť, čo prežívate vy sami. Potom môžete budovať psychickú odolnosť svojich ratolestí. Hovorte o tom, čo cítite, a buďte úprimní. Dajte potom priestor aj deťom.
Ako by mal váš rozhovor vyzerať?
- Naozaj počúvajte.
- A počúvajte bez prerušovania.
- Vyjadrite pochopenie a empatiu.
- Reagujte neverbálnou rečou tela, prikývnite.
- Rozvíjajte konverzáciu otvorenými otázkami.
- Opakujte niektoré vyjadrenia dieťaťa, aby ste sa uistili, že rozumiete správne: „Takže ty hovoríš, že…“
- Udržujte pozornosť, nenechajte sa zlákať zdieľaním vlastnej skúsenosti či príbehu.
- Uvedomte si silu ticha a nesnažte sa ho okamžite zaplniť.
Autorkou je Anna Nosková, článok vyšiel na webe Forbes.cz
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
