„Je odborník v tom, čo robí. Je najlepší. Ale jeho správanie ku kolegom a podriadeným je neudržateľné.“ Našli ste sa v týchto riadkoch? Zrejme patríte k perfekcionistom. Čo robiť, aby ste boli pre svoje okolie prijateľnejší?
Je jedno, či je perfekcionistom muž alebo žena. To podstatné pre kolegov je, ako takému človekovi pomôcť – aby nestratil výkonnosť, no zároveň si začal uvedomovať vplyv svojho správania na okolie a najmä na seba samého. Ak cítite, že máte dočinenia s perfekcionistom, alebo ním ste, mali by ste si uvedomiť nasledovné:
Keď sa práca mení na bojisko
Vždy najskôr vidíme to, čo je na povrchu. Napríklad šéf vníma perfekcionistu ako niekoho, koho práca nesmierne baví, až „pohlcuje“. Je talentovaný, má cit pre detail a výsledky.
Jeho povaha však vrhá tieň všade, kde sa objaví chyba – a vec sa má tak, že vždy sa nejaká objaví. Práve preto tak často vznikajú medzi perfekcionistom a kolegami konflikty a niektorí ľudia, od obchodných partnerov, cez klientov až po zákazníkov, môžu mať výhrady k spolupráci s takým človekom.
Ak veci nie sú tak, ako si predstavuje, býva útočný. Jeho správanie nie je tímové, skôr pripomína mocenské súboje. Všetci chcú dosahovať výsledky ako on, no nikto ho nechce mať doma.
Kompenzuje si nedostatok sebadôvery
Pretlačiť vlastný názor pre perfekcionistu znamená utvrdiť sa v tom, že „je dosť dobrý“. Rizikom je, že ak sa niečo nepodarí, jeho sebahodnotenie sa ocitne pod väčším tlakom. Čo to znamená? Výsledky dosahuje tak horlivo len preto, aby si vykompenzoval nedostatok sebadôvery.
Samozrejme, je veľká pravdepodobnosť, že perfekcionista nepresadí svoj názor. Preto pre neho býva výhodné určitým spôsobom sa poistiť. Zvyčajne tak, že sa ho druhí začnú báť, preto sa snažia vyhnúť potýčke.
Treba byť opatrný, najmä ak je vo firme perfekcionistov hneď niekoľko. Ešte väčší pozor si treba dávať vtedy, ak perfekcionista začne viesť vlastný tím – vtedy sa spoľahlivo ukážu jeho negatívne stránky.
Neprestajný tlak, ktorý na seba takáto osoba vyvíja, sa totiž prirodzene prenesie do tímu vo forme nutkavej kontroly (tzv. control freak), až nakoniec svojím puntičkárstvom otrávi nejedného nadšenca.
Ak nás totiž niekto permanentne kontroluje a na každom projekte hľadá chyby, podvedome nám tým dáva najavo, že nám alebo našej práci neverí. Ľahko tak prídeme k záveru, že nemá veľký zmysel snažiť sa, na základe čoho strácame chuť do ďalšej práce.
O čo viac perfekcionista tlačí na pílu, o to apatickejší sa mu javia jeho kolegovia. Tým dosiahne opačný výsledok, ako pôvodne zamýšľal.
Prečo dochádza ku konfliktom?
Rozpor lepšie pochopíme, keď si predstavíme samých seba v koži perfekcionistu. Trvanie na vlastnej pravde pramení z prežívania, ktoré v tom momente zahmlievajú jeho nespokojnosť a hnev.
Podobný tlak na seba samého vzniká pod vplyvom silného vnútorného kritika. Je to ten tichý, ale nepríjemne všadeprítomný hlas v hlave, ktorý nikdy nezabudne pripomenúť, že všetko by malo byť lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie… Skrátka perfektné.
Kto mu nedokáže čeliť a nekriticky mu verí, ten mu úplne podlieha. Počas konfrontácie z neho hnev nekontrolovateľne uniká, podobne ako para z vriaceho čajníka.
Samozrejme, občas je dôležité niekomu jednoznačne dať najavo, že to či ono nie je v poriadku, a je potrebné to upraviť. Chcieť byť za každých okolností milý a usmievavý je totiž podobne iracionálne – a je to nefunkčný protiklad.
Skutočný problém tkvie v tom, či je ohradenie sa voči niekomu prejavom slobodnej vôle a slobodného rozhodnutia (a zostáva pod vedomou kontrolou), alebo je len produktom nekontrolovateľnej emócie.
Ako porozumieť vlastnej motivácii
Kľúčom ku zmene správania každého perfekcionistu je rozvinutie schopnosti poznať motívy správania, porozumieť im a morálne ich posúdiť. Pomôcť môžu tieto otázky: Mám skutočne nárok správať sa tak, ako som si doteraz myslel, že je v poriadku? Je subjektívny úsudok, že ostatní sú naozaj takí nemožní, skutočne správny?
Ak začneme pátrať, zistíme, že ten vnútorný kritik zasahuje do všetkých sfér nášho života, a že, takpovediac, nie sme pánmi vo vlastnom dome. Čo je dôležité uvedomiť si? Že je to náš domov a za poriadok v ňom nie je zodpovedný nikto iný, len my.
Perfekcionista sa nezmení zo dňa na deň. A ani nemusí. Sú situácie, úlohy a projekty (top priority), kedy je požadovanie toho najlepšieho skutočne namieste.
Chcieť perfektne urobiť každú jednu maličkosť možno ocení vnútorný kritik, na úkor maličkostí nám však často preplávajú pomedzi prsty podstatné záležitosti.
Podobne funguje konfrontácia s okolím. Niekedy skutočne ide o princíp, inokedy nie. Umením je nájsť silu a postaviť sa za seba samého vždy, keď rozlíšime, že to dáva zmysel. Perfekcionizmus je totiž vynikajúci sluha, ale zlý pán.
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je kouč Tomáš Zetek.
