Neuspeli ste na pohovore? Strápnili ste sa na mítingu? Alebo vám niečo nevyšlo v osobnom živote? Hovorte o tom a neduste to v sebe. Alebo si vytvorte „životopis zlyhaní“.
Cítiť sa strašne po tom, ako zlyháme, je absolútne normálne, pripomína profesor Bradley Staats z univerzity v Severnej Karolíne. Prirodzená túžba zamiesť pod koberec akýkoľvek dôkaz nášho neúspechu je podľa neho úplne bežnou reakciou.
Ako však Staats dopĺňa, na úspešné prekonanie pocitov neúspechu je najlepšie s problémom chvíľu pobudnúť a najlepšie si o ňom aj s niekým pohovoriť.
Ak vám čosi nevyšlo v práci, je najlepšie opýtať sa ostatných na názor, ale tiež na to, čo by vám v takej situácii poradili. Ukážete tak, že za neúspech preberáte zodpovednosť, ale aj to, že ostatným veríte.
Táto harvardská štúdia navyše odhalila, že zdieľanie neúspechu je vo všeobecnosti dobré pre osobné vzťahy. Hoci vám druhá strana napokon neporadí, tým, že sa s ostatnými o svoje zlyhanie podelíte, znižujete pocit závisti a položíte základy na otvorenejšie aj úprimnejšie vzťahy.
Pochválil sa neúspechmi
Inšpirovať sa tiež môžete profesorom z Princetonskej univerzity Johannesom Haushoferom, ktorý v roku 2016 publikoval svoj „životopis zlyhaní“. Namiesto úspechov, ktoré počas života dosiahol, v ňom uvádza všetky svoje zlyhania, pekne chronologicky zoradené ako v klasickom životopise. Na otázku, prečo to urobil, odpovedal: „Väčšia časť z toho, čo som kedy skúšal, nevyšla. Moje neúspechy však väčšinou pre úspechy neboli viditeľné. Všimol som si, že väčšina ľudí okolo mňa si myslí, že sa mi stále iba darí, čo nie je pravda. Z toho dôvodu potom pripisujú vinu za vlastné neúspechy sebe, a nie skutočnosti, že svet je nepredvídateľné miesto.“
Čo z toho vyplýva? Nemajte strach o neúspechoch hovoriť. Sú dôležité na to, aby ste uspeli v budúcnosti. Sú zásadné pre budúcnosť úprimných vzťahov. A možno sa vám podarí niekoho poučiť, aby neurobil to isté, čo vy.
Článok vyšiel na webe Forbes.cz v rubrike Ako byť lepší.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk