Opäť sme sa dočkali toho najkrajšieho a zároveň najhektickejšieho obdobia v roku. A to so všetkým, čo k tomu patrí – vrátane svetielok, ozdôb a darčekov, ktoré dávame aj dostávame. Predvianočné dni sú aj obdobím, keď utrácame pravdepodobne najviac peňazí spomedzi všetkých 365 dní. Všetci sa sústredíme na nakupovanie vhodných darčekov, no ich prijímanie nikto nerieši. „Prijímanie darov“ je však zložitejšie, ako by sa mohlo zdať. Najmä, ak nechceme uraziť svojich blízkych.
O utrácaní a obdarovávaní sa hovorí veľa, no o prijímaní darčekov nepočujeme skoro vôbec. Má to dobrý dôvod. Obdarovávanie predsa stojí peniaze, zatiaľ čo prijímanie nestojí nič. Napriek tomu ide o dôležitú „zručnosť“, ktorú neovláda každý. Hlavne, ak máme prijať od milovanej osoby dar, z ktorého nie sme zrovna nadšení. Ako to teda zvládnuť čo najlepšie.
Úprimnosť či klamstvo?
Určite ste niekedy svoje deti upozornili na základné pravidlo, ktoré platí pri prijímaní darčekov: cení sa hlavne to, že si na vás niekto spomenul. Alebo ako hovorí staré príslovie – darovanému koňovi na zuby nehľaď. Myslíte na tento výrok dosť často aj vy?
Každá generácia je iná, a preto neprekvapí, že mnoho starých rodičov dáva mladším vnúčatám hračky neadekvátne ich veku a tým starším napríklad oblečenie, ktoré by v škole zničilo ich reputáciu. Stáva sa to však aj v rámci rovnakej generácie. Napríklad nie každý muž dokáže vybrať svojej žene vhodné šperky alebo doplnky. A to neznamená, že by ju nemal rád. Pravdepodobne má len iný vkus.
Aká je teda správna reakcia, keď dostanete darček, ktorý sa vám nepáči? Je predstieranie, že ste z daru skutočne nadšení, klamstvom? Možno je. Avšak klamstvom určite nie je reakcia v zmysle: „To je skvelé, ďakujem, že si si na mňa spomenul.“ Nemusíte sa zamerať na dar samotný – krásna je na tom práve skutočnosť, že si na vás niekto spomenul a obdaroval vás. Tak na to myslite.
Je recyklovanie darčekov alebo ich opätovné darovanie v poriadku?
Čo by podľa vás mal obdarovaný človek urobiť s darčekom, ktorý ho nenadchol? Niektorí ľudia taký darček radi pošlú ďalej. Je to dobrý variant, no musíte si dať pozor, aby sa vám recyklácia nevypomstila a nezranila tých, od ktorých ste darček pôvodne dostali.
Buďte teda opatrní, komu nechcený darček ďalej dávate. A myslite aj na vhodnú príležitosť. Nie je nič horšie, ako keď vás priatelia uvidia, že niečo, čo pre vás s láskou vyberali, dávate ďalšej osobe.
Vecami by sa každopádne nemalo plytvať, takže keď nechcené darčeky venujete napríklad charite, je to v poriadku. Pôvodnému darcovi o tom hovoriť nemusíte.
Umenie prijímať je pre deti zložité
Nezabúdajte na to, že Vianoce sú stresujúcim obdobím. A to obzvlášť pre malé deti. Veľkorysé prijímanie darčekov nie je prirodzenou, ale naučenou reakciou. A s tým, aby si ju osvojili, im musíte pomôcť.
Ak sa vaše malé dieťa nad darčekom, ktorý nechcelo, rozplače, tak sa snažte pochopiť, čím si prechádza a netrestajte ho za to. Radšej využite túto príležitosť a vysvetlite mu, že je v poriadku pociťovať sklamanie, no aj napriek tomu treba brať ohľad na pocity osoby, ktorá darček venovala
Myslite tiež na to, že deti sú ekonomicky bezmocné a závislé od milosrdnosti ostatných. Predstavte si, aký to musí byť pocit, nerobia rozhodnutie samy za seba a to sa môže prejaviť na návale emócií.
Urobte si čas na radosť
Užite si sviatky a pamätajte na slová Alexandra McCalla Smitha, autora knihy Love over Scotland: „Veľkorysé prijatie je umením. Umením, ktoré sa však väčšina z nás neobťažuje zveľaďovať. Domnievame sa, že sa musíme naučiť obdarovávať, ale zabúdame na prijímanie vecí, ktoré môže byť ešte ťažšie.“
A mimochodom, ďakovné odkazy sú skvelý spôsob, ako prijať darčeky. Sú síce trochu staromódne, no naozaj fungujú. Keď ich budete písať, hlavne si dajte pozor, aby neboli príliš všeobecné. Tým všetko pokazíte.
Skrátka rovnako, ako si dal niekto námahu s tým, aby vám darček vybral, si dajte vy záležať na tom, aby ste mu pekne poďakovali. Topredsa nie je to klamstvo.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Neale Godfrey, ktorá písala najmä o osobných financiách.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk