Jeho reakcie sú prehnané, nedokáže zvládať svoje emócie a pre okolie je časovanou bombou. Aj takto si mnohí z nás predstavujú hypersenzitívneho človeka. Podľa psychologičky a psychoterapeutky Adriány Hrončovej však takýto jedinec môže byť pre spoločnosť skutočným požehnaním, pretože má zmysel pre detail, je empatický a lojálny a dokáže si zachovať chladnú hlavu aj v kritických situáciách. Mal by však vedieť pracovať so záťažou, ktorú mu jeho mimoriadna vnímavosť prináša.
Adriána Hrončová vysvetľuje, že hypersenzitivitu si máme predstaviť ako rys temperamentu človeka. A vôbec nejde o ojedinelý jav. „Vyskytuje sa asi u 15 až 20 percent populácie bez ohľadu na pohlavie,“ konštatuje odborníčka. Hoci je podľa jej slov základ hypersenzitivity genetický, citlivosť môžu ešte prehĺbiť traumatizujúce zážitky.
O hypersenzitivite hovorí psychologička a psychoterapeutka Adriána Hrončová. Foto: Karol Hrebíček
Ak na hypersenzitivitu hľadíte ako na psychickú poruchu alebo ochorenie, tak sa mýlite. Psychologička v nasledujúcich ôsmich bodoch vysvetľuje, čo je pre vysoko vnímavého človeka typické, akým výzvam musí v živote čeliť a ako zvládne žiť v harmónii a v pohode.
1. Môže byť citlivý na svetlo, hluk aj hlad.
Hypersenzitívny človek sa vyznačuje zvýšenou citlivosťou centrálneho nervového systému na fyzické, sociálne a emocionálne podnety, ktoré hlbšie kognitívne spracováva. Nejde o citlivosť samotných zmyslových orgánov, ale o spracovávanie informácií prijatých zmyslovými orgánmi v mozgu. Vysoko vnímavý človek môže byť citlivý napríklad na:
- svetlo a hluk,
- hmatové a čuchové vnemy,
- hlad a smäd,
- únavu,
- užívanie kofeínu, alkoholu či liekov,
- šírku a intenzitu vlastných emócií a emócií zachytávaných od ľudí,
- bolesť svoju ale aj bolesť druhých,
- počasie a ročné obdobie.
2. Všíma si to, čo ostatní sotva postrehnú.
Vysoko citlivý človek je vybavený akoby množstvom antén, ktorými intenzívne zachytáva aj signály, ktoré väčšina ľudí sotva postrehne, alebo ich vníma ako zanedbateľné. Ide napríklad o vône, farby a úpravu interiéru, chuť jedla či atmosféru v skupine ľudí. Okrem toho ich spracováva do väčšej hĺbky a detailnejšie, preto u neho rýchlejšie dochádza k záťaži. Je priam zavalený podnetmi.
3. Ovláda sa a nemá potrebu preháňať.
Ustavične zápasí s vlastnou preťaženosťou. To môže mať za následok, že ho niečo ľahšie vyvedie z rovnováhy. Nejde o precitlivenosť, ktorá vzniká dôsledkom záťažovej situácie, choroby či traumy, a liečenie by ju mohlo odstrániť alebo zmierniť jej príznaky. Jednoducho je to trvalý rys.
Opatrnosť si vyžaduje termín nadmerná emočná citlivosť. Ten by mohol evokovať, že vysoko vnímavý človek je emočný viac ako treba, a nevie sa ovládať. Je to práve naopak, nemá totiž potrebu preháňať. Jeho tendenciou je využiť všetky dostupné možnosti a racionálne prostriedky na to, aby ovládol svoju povahu, ktorá ho trápi.
4. Ľahšie sa ho niečo emocionálne dotkne.
Vzhľadom na šírku a hĺbku informácií, ktoré hypersenzitívny človek ustavične zachytáva a spracováva, ako aj jeho silný hodnotový systém a perfekcionistické správanie, možno automaticky očakávať intenzívnejšiu emocionálnu reakciu v porovnaní s bežnou populáciou. Potrebuje zvažovať, do akej miery sa môže energicky vyčerpať, a či sa bude preto napríklad vystavovať negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, alebo radšej uprednostní možnosti, ako sa uchrániť a bezpečne naložiť so svojou osobou.
5. Zabúda sám na seba v prospech iných.
Citlivosť môže byť záťažou aj darom. Závisí to od konkrétneho človeka, a tiež od toho, aký má postoj k sebe, ako bude so sebou a svojou povahou ďalej zaobchádzať. Ustavičné intenzívne vnímanie, spracovávanie a prežívanie mu prináša permanentnú záťaž.
To sa môže prejaviť na rýchlom nástupe únavy, stresu, podráždenosti, pochybnostiach o sebe, pocitoch menejcennosti či intenzívnejšom pociťovaní bolesti. Vysoko vnímavý človek zabúda sám na seba v prospech ostatných. Môže sa však strácať v mori emócií a byť náchylnejší k úzkostiam, depresiám a zdravotným ťažkostiam. Je náchylnejší k využívaniu zo strany druhých.
6. Vie byť požehnaním pre spoločnosť.
Ak vysoko vnímavý človek zreflektuje a prijme svoju hypersenzitivitu, môže byť požehnaním pre spoločnosť. Je totiž empatický, intuitívny, veľmi dobrý poslucháč, pozorný voči potrebám ostatných, citlivý na zmeny ich nálad. Okrem toho je schopný postrehnúť aj tie najmenšie zmeny vo svojom okolí, má silne vyvinutý hodnotový systém či zmysel pre svet, prírodu, poriadok a čistotu.
Hypersenzitívny človek sa zároveň usiluje o spravodlivosť a lojálnosť, je svedomitý, zodpovedný a zvedavý, snaží sa predchádzať problémom. Medzi jeho ďalšie benefity patrí, že dokáže byť akcieschopný, zachovať si chladnú hlavu v krízových momentoch, ľahko sa nadchnúť pre vec, prináša inovatívne myšlienky a jeho vnútorný svet je bohatý.
7. Potrebuje sa prijať presne taký, aký je.
Cesta k harmónii u vysoko vnímavého človeka vedie cez stretnutie sa s vlastnou hypersenzitivitou a jej poznávanie. V ďalšom kroku by ju mal bezpodmienečne prijať a napokon sa doživotne zodpovedne starať o seba s výbavou, ktorú má k dispozícii. Aby mohol lepšie fungovať v živote, mal by sa naučiť:
- Chrániť sa pred vonkajším prostredím a pracovať na svojej vnútornej pevnosti.
- Vnímať a uprednostňovať svoje potreby pred potrebami ostatných, nenechať sa zneužívať.
- Rozlišovať medzi vlastnými a cudzími emóciami, rozumieť im a vedieť ich ventilovať.
- Neobchádzať konflikty, ale naučiť sa ich riešiť a byť odolnejší voči kritike ostatných.
- Cvičiť v sebe toleranciu k vlastnej odlišnosti a odlišnosti ostatných.
- Uvedomovať si svoje hodnoty a stáť za nimi. Nestratiť sa v hodnotách a nárokoch na seba a na ľudí naokolo.
- Nenechať sa strhnúť paletou ideálov, nápadov a cieľov, ale zamerať sa na aktuálny kľúčový cieľ.
8. Mal by ísť vlastnou cestou.
To, ako byť sám so sebou, rozumieť vlastným hraniciam, limitom a adekvátne so sebou zaobchádzať, môžu byť pre vysoko vnímavého človeka celoživotné výzvy. Ide napríklad o to, aby si zabezpečoval pravidelné prestávky, prísun stravy a tekutín, bol k sebe chápavý, láskavý a tolerantný, nevyžadoval od seba viac, ako je preň v danej chvíli možné a hľadal svoje zdroje dobitia energie.
Hypersenzitívny človek sa potrebuje naučiť akceptovať, že sa v určitom momente nevie sústrediť či podať obvyklý výkon, alebo taký výkon, aký podávajú ostatní ľudia. Hlavné je, aby išiel vlastnou cestou, určoval si vlastné ciele a nekopíroval ich podľa vzoru ľudí s priemernou vnímavosťou. Čím lepšie sa naučí, ako funguje, tým lepšie porozumie sebe a ostatným. Zreteľnejšie uvidí aj benefity, ktoré z jeho špecifickosti plynú.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
