Konšpirácie, fake news alebo takzvaná alternatívna pravda. Pojmy, ktoré sa najmä v minulom roku počas boja s pandémiou ukázali ako extrémne nebezpečné. Prešlo len niekoľko dní v roku 2021 a opäť sme boli svedkami, ako môže ohýbanie reality vyvolať protesty a násilnosti. Ako im však rýchlo a jednoducho nastaviť zrkadlo?
Obzvlášť Slováci sú v rámci európskeho meradla v sfére konšpirácií veľmi silnými lídrami. Už niekoľkokrát citovaný prieskum organizácie Globsec, ktorý prezentuje dáta za krajiny strednej a východnej Európy, ukázal, že konšpirátori majú na Slovensku veľmi silné podhubie.
Jedným zo základných ukazovateľov prieskumu bolo, koľko percent obyvateľov daných krajín verí na konšpiračné teórie. Pri Slovákoch svieti podiel 56 percent, najviac spomedzi sledovaných štátov.
A čo je horšie, prieskum poukázal aj na to, že časť učiteľov považovala za dôveryhodné zdroje informácií aj konšpiračné a pochybné weby, ako napríklad Hlavné správy, Zem a vek, Slobodný vysielač či portál Bádateľ, na ktorý podalo už aj ministerstvo zdravotníctva trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy v súvislosti s koronavírusom.
Naša história aj kritické myslenie
Čím je však spôsobené to, že sú našinci náchylní veriť dezinformáciám? Podľa vedcov z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied Vladimíry Čavojovej a Jakuba Šrola, môžu sčasti za našu dôveru v hoaxy pozostatky z minulosti, keď fungovala cenzúra.
Ľudia vtedy nedôverovali oficiálnym informáciám a naučili sa spoliehať na fámy. K tomu sa navyše pridáva aj stav nášho školstva, a teda aj fakt, že ako národ nie sme trénovaní v kritickom myslení.
Aj v tomto prípade platí, že postaviť sa proti šíreniu konšpirácií či fake news musíme najskôr my sami. Európska komisia nedávno pripravila stručné zhrnutie, ako môžeme jednoducho identifikovať konšpiračnú teóriu.
Základné črty konšpirácie
1. Údajné tajné sprisahanie — za všetkým hľadajte tajné skupiny a organizácie, o ktorých „vie“ síce veľmi veľa ľudí, no aj tak sa prezentujú ako tajné.
2. Skupina sprisahancov — mnohé dezinformácie poukazujú na akéhosi „superčloveka“, ktorý je za sprisahaním. Žiaden človek však nie je až taký mocný, ako si ľudia myslia.
3. „Dôkazy“, ktoré zdanlivo podporujú konšpiračnú teóriu. Väčšinou ide o špekulácie miešané s pravdou, medzi ktorými sa nerozlišuje a nie sú podávané vecne.
4. Mylne sa domnievajú, že neexistujú nijaké náhody; nič nie je také, ako sa zdá, a všetko je prepojené. Častým znakom konšpiračných teórií je, že prepájajú udalosti, ktoré spolu nesúvisia. Ak neexistuje žiadny podporný dôkaz, že by medzi nejakými udalosťami mohla byť očividná súvislosť, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o podvod.
5. Svet rozdeľujú na dobrý a zlý. Často naznačujú svetovú nadvládu rôznymi organizáciami, ekonomikami či politickými systémami.
6. Všetku vinu zvaľujú na určitých ľudí a skupiny. Konšpirátori okrem toho odmietajú prijať akékoľvek iné vysvetlenia a dôkazy, ktoré popierajú ich tvrdenia, a nie sú ochotní ich pripustiť.
Vzdelávanie učiteľov
Z dlhodobého hľadiska je však boj proti rozmachu dezinformácií zložitejší. Odborníci sa zhodujú, že je naň potrebná úprava školského systému. Väčší dôraz by sa v tomto smere mal klásť aj na vzdelanie budúcich pedagógov.
Vysokoškolský pedagóg Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Miškolci tvrdí, že zručnosť kritického myslenia a reflektovania hoaxov by sa navyše mala pridať do aprobácií pre učiteľov dejepisu, geografie, ale aj prírodných vied, aby obsiahla celé spektrum dezinformácií, ktorým Slováci čelia.
Neustále vysvetľovanie konšpirácií
V neposlednom rade je však dôležité s konšpirátormi komunikovať a napriek ťažkostiam sa snažiť ich teórie vyvracať. Samuel Kováčik, známy aj ako Vedátor, ktorý sa fenoménu dezinformácií venuje, napríklad radí využiť rovnakú taktiku, akú používajú dezinformačné weby.
„Nemôžem povedať človeku, že je hlúpy, pretože niečomu verí. Ak by mi dal za pravdu, v podstate by priznal, že je hlúpy – preto sa prirodzene začne brániť. A to nikam nevedie. Pozrime sa na to, ako fungujú tieto dezinformácie. Rôzne weby ich ‚omielajú‘ dookola, až im ľudia uveria, nie je to o jednom článku. A naša úloha je rovnaká. Zásobovať ľudí informáciami o fungovaní sveta, faktami podanými zaujímavou formou a dátami vloženými do príbehov o aktuálnych témach,“ vysvetľuje.
Jeden článok preto problematiku nevyrieši, no ak sa viac ľudí začne zamýšľať a posúvať vpred, budeme ako spoločnosť na správnej ceste v boji proti konšpiráciám.
Článok jbolsúčasťou januárového seriálu Ako byť lepší v roku 2021. Každý deň sme v ňom v spolupráci s odborníkmi na danú tému priniesli jednu jednoduchú radu, ktorá vám pomôže splniť niektoré z vašich predsavzatí.
Doteraz sme priniesli napríklad tieto rady: