Upratať si myšlienky, zvládať stres a byť oporou pre okolie či svojich zamestnancov. A najmä si udržať pozitívnu myseľ. Taký je princíp reziliencie, ktorý trénujú ľudia už aj na Slovensku, od klasického koučingového tréningu sa však líši. Jej koncept stojí na poznatkoch zo psychológie, z neurobiológie a z neuropsychológie.
Ešte pred nástupom pandémie označovala Svetová zdravotnícka organizácia za globálnu epidémiu 21. storočia stres. Avšak teraz, viac ako kedykoľvek predtým, pracujú mnohí z nás takmer nepretržite. Neustále napĺňame vysoké očakávania v náročnom pracovnom tempe. Preto je dôležité, aby sme si budovali odolnosť — aby sme zvládali svoje pracovné nasadenie, ale aj každodenný život.
Táto problematika sa týka nielen vrcholových manažérov, lídrov, ale aj rádových zamestnancov. Odolným sa však človek nestane zo dňa na deň a ani sa s touto schopnosťou nenarodí, musí si budovať zručnosti na viacerých frontoch.
Balans a bezpečie
S tým pomôže koncept reziliencie, ktorý spočíva v budovaní schopnosti zvládať záťažové situácie v živote. Navyše človeka núti neustále pracovať na dosahovaní svojich cieľov. Zjednodušene, odolnosť sa buduje zmenou postoja, správania, sociálnych interakcií, ktoré môžu byť adaptované kýmkoľvek. Základom je pozerať sa na zmeny optimisticky, udržať si schopnosť emočne balansovať pri vypätých situáciách a cítiť sa bezpečne.
A to je práve v týchto časoch nevyhnutnou vlastnosťou a súčasťou aj pracovného prostredia. „Pandémia spôsobená vírusom Covid-19 má za následok zvýšenie celkového nepokoja, stresu a úzkosti u ľudí. Práve s týmito ‚nepohodami‘ vám môže rozvíjanie reziliencie pomôcť,“ vysvetľuje pre Forbes Daniel Bacík, CEO vzdelávacej inštitúcie PLUS Academia, ktorá sa venuje aj trénovaniu mäkkých zručností.
Daniel Bacík sa venuje tréningu reziliencie. Foto: Plus Academia
Reziliencia zdôrazňuje, že problémy, výzvy a stres sú prirodzenou súčasťou našich životov a jedinou istotou je zmena. A práve nejeden pracovný tím zmenou prešiel. V kolektívoch sú však pracovníci rôznych vekových kategórií a každá z nich má špeciálne potreby.
Slovo má líder
Pandémia mala za následok zvýšenie stresu a úzkosti, s ktorými si musia poradiť najmä vedúci pracovníci a HR manažéri firiem. Ideálnym scenárom, ktorý sa podarilo podľa Bacíka naplniť aj vďaka budovaniu odolnosti bola schopnosť manažérov otočiť nepriaznivú situáciu vo svoj prospech a nájsť nové príležitosti. Napríklad utužiť kolektív aj vďaka práci z domu.
„Okrem iného, reziliencia pomáha rozvíjať aj medziľudské vzťahy a spoluprácu v rámci tímov. Firmy ocenia, keď ich zamestnanci lepšie porozumejú správaniu svojich kolegov, budú empatickejší a pripravení hľadať riešenia náročných situácií,“ dopĺňa odborník.
Koncept reziliencie predstavuje „dáždnik“ pre kľúčové kompetencie ako napríklad:
-
- sebapoznanie
- sebaregulácia
- kritické myslenie
- realistický optimizmus
- empatia
- zdravý životný štýl
Odborníci sa zhodujú, že trénovanie odolnosti nemení len určité zručnosti, na ktoré sa môže zameriavať koučovanie. Ide celkovo o zmenu životného štýlu. Jedinečnosť reziliencie v porovnaní s mnohými podobnými konceptmi je v dlhoročnom vedeckom základe, ktorý stojí najmä na poznatkoch z psychológie, neurobiológie a neuropsychológie. Ako uvádza Léo Bruno, prezident Center for Leadership Studies Brasil, s ktorým Plus Academia spolupracuje: „V čase pandémie či v iných kritických situáciách je dôležitá diagnostika a pravidelná kontrola úrovne odolnosti zamestnancov.“
Tá sa meria aj počas tréningov reziliencie, a to pomocou diagnostiky RQ (resilience quotient), ktorý lektori vo vzdelávacej inštitúcii merajú klasickým testom.
Menej stresu = menej PN
O tom, aký vplyv majú tieto tréningy na výkonnosť zamestnancov hovoria viaceré prieskumy. Napríklad výskum Julie Roussouw sa venoval meraniu efektivity tréningov reziliencie na pracovisku, pričom bolo vedecký dokázané, že po opakovanom tréningu reziliencie sa úroveň odolnosti účastníkov školenia merateľne zvýšila o 25 %. To malo priamy vplyv na nárast ich schopnosti zvládať stres, došlo k znižovaniu dní práceneschopnosti, naopak sa zvýšila miera angažovanosti, produktivity a celkovej spokojnosti nielen v pracovnej, ale aj osobnej oblasti.
Medzi zástancov tréningov reziliencie patril napríklad aj Albert Einstein, ktorý tvrdil, že jeho úspech nespočíval v tom, že by bol múdrejší ako ostatní, ale vytrvalejší. Problémami sa dokázal zaoberať dlhšie, hľadal nové prístupy, bol húževnatý. A práve o tom je aj reziliencia.
- Praktizujte mindfulness cvičenia.
- Snažte sa znížiť množstvo podnetov, ktoré prijímate.
- Robte si počas práce pravidelné prestávky.
- Snažte sa vytrénovať mentálnu odolnosť.
- Kultivujte súcit.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
