Krízové linky zaznamenávajú čoraz viac existenčných problémov u ľudí, hlbšie utrpenie a menej pocitu istoty. Zlá situácia v oblasti duševného zdravia eskalovala najmä v období vianočných sviatkov, ktoré sú už tradične veľmi ťažké na psychiku ľudí. V kombinácii s pandémiou však priniesli najnáročnejší mesiac v histórii internetovej poradne IPčko.
Miera istoty a predvídateľnosti nášho sveta sa pandémiou výrazne zmenila väčšinou k horšiemu, čo sa prejavuje aj na duševnom zdraví ľudí. Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb už v auguste informovali o výsledkoch štúdie na vzorke 5 470 dospelých, u ktorých sa s nástupom pandémie strojnásobili príznaky úzkosti a príznaky depresie narástli až štvornásobne. Zaujímavé sú aj dáta od našich susedov.
V priebehu prvého núdzového stavu v Česku mala príznaky depresie či úzkostí až pätina dospelých, čo je zhruba trikrát viac ako pred jeho vyhlásením. Štúdia Inštitútu pre demokraciu a ekonomickú analýzu národohospodárskeho ústavu Akadémie vied ČR z augusta ukázala, že kríza najviac dopadala na ženy, mladých ľudí a tých, ktorým sa prepadol príjem. Situácia v oblasti duševného zdravia sa pritom podľa odborníkov oproti prvej vlne zhoršuje.
Osamelosť mladých
Štatistiky Internetovej poradne pre mladých IPčko dlhodobo ukazujú, že najčastejšie ich ľudia kontaktujú s pocitom osamelosti. „Nie je to len tá samota v zmysle lockdownu a karantény, ale tá ľudská osamelosť spojená s túžbou niekam patriť, byť prijatí a byť niečoho súčasťou,“ hovorí riaditeľ Marek Madro. Aj odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie upozorňujú na fakt, že sa práve u mladých ľudí môžu objavovať psychické ochorenia, akým je napríklad depresia.
Pokiaľ sa potrebujete na niekoho akútne obrátiť, zavolajte na Linku dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie (0800 800 566), alebo na Nonstop Krízovú linku pomoci poradne IPčko (0800 500 333). Sú to bezplatné, anonymné a 24-hodinové linky, ktoré môže kontaktovať ktokoľvek v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím.
Madro vysvetľuje, že pandemickú situáciu náročnejšie zvládajú mladí a tínedžeri, pretože nemajú dostatok životných skúseností na to, aby sa vysporiadali a dokázali prispôsobiť nečakanej situácii. A práve naopak, zdá sa, že izoláciu najlepšie zvládajú seniori, u ktorých samota tvorí časť ich života a sú na ňu „pripravenejší“. „Stres im však spôsobuje to, že sú odlúčení od osobných kontaktov s blízkymi a odkázaní na komunikáciu prostredníctvom technológií, ktoré im nie sú blízke a prirodzené ako mladým ľuďom,“ hovorí.
Hnev a frustrácia
Práve krízové linky pomoci sú podľa Andreja Vršanského z Ligy za duševné zdravie, ktorá prevádzkuje linku Nezábudka, akýmsi barometrom duševného zdravia spoločnosti. Aj oni čelia zvyšujúcemu sa počtu ľudí, ktorých trápia problémy, a museli na to reagovať posilnením linky. „Oproti prvej vlne zaznamenávame nárast hovorov a kontaktov. Už doteraz nie optimálna situácia v oblasti starostlivosti o duševné zdravie sa pandémiou ešte zhoršila,“ vysvetľuje Vršanský.
Ľudia sa na nich v súčasnosti najčastejšie obracajú v súvislosti s úzkostnými stavmi, s depresiami a závislosťami. Pričom podľa Vršanského sú v podstate všetky kontakty vážnejšie, ako boli v letnom období. „Druhá vlna pandémie je sprevádzaná hnevom a frustráciou, ktorú v prvej vlne prekonala nádej ľudí, že ak budú šiť rúška a budú zodpovední, vírus spoločnými silami porazia,“ hovorí.
Najnáročnejšie témy Krízovej linky
Poradňa IPčko dnes zaznamenáva až päťnásobný nárast telefonátov, pričom sa zmenili aj vekové kategórie, ktoré vyhľadávajú ich pomoc. „Nie sú to len mladí ľudia, ale dokonca nám na chat prichádzali aj starší ľudia či seniori, ktorí prekonali technické bariéry, aby sa k pomoci dostali. To nás donútilo začať nad tým uvažovať a hľadať cestu, aby ľudia každého veku mali dostupnú pomoc, ktorá im vyhovuje,“ hovorí Madro. IPčko preto zriadilo ďalšiu špeciálnu Krízovú linku, na ktorej od začiatku denne riešia tie najnáročnejšie témy – domáce násilie, samovražedné myšlienky a rôzne existenčné problémy.
Počas druhej vlny, keď počet žiadostí narástol, museli rozšíriť tím dobrovoľníckych poradcov a vytvorili aj ďalšiu službu na Krízovej linke pomoci – výjazdový Krízový intervenčný tím IPčko. Ten po odbornom zhodnotení situácie zasahuje priamo v teréne pri suicidálnych tendenciách a domácom násilí.
Ako na úzkosť?
Keď je váš strach priveľký, alebo začínate pociťovať panický záchvat, vyskúšajte tieto tipy od odborníkov:
Hlboké a pomalé dýchanie
Priložte si jednu ruku na hrudník a druhú na brucho. Dávate ich tam podľa psychiatričky Sone Belanskej preto, aby ste mohli lepšie korigovať svoj dych. Nadychujte sa iba do brucha a počas toho počítajte do troch. Na konci nádychu si dajte malú pauzu a vydychujte na päť dôb. Neskôr môžete sekundy pridávať, ale vždy sa musíte nadychovať kratší čas než vydychovať. Ak to nepomôže, skúste dýchať pokojne do vrecúška.
Rozptýlenie pozornosti
Privolajte späť svoju racionálnu časť – napríklad spočítaním všetkých červených predmetov v miestnosti. „Vracajte sa do ‚tu a teraz‘ cez 5 zmyslov – aké zvuky počujem práve teraz, aké pachy cítim, cítim pôdu pod nohami, vnímam zaťatú päsť?“ radí pychologička Lenka Rušarová.
Na tomto princípe je založená aj česká aplikácia Nepanikař, ktorá ľuďom pomáha zvládať panické záchvaty, úzkosti či depresie. Keď na vás príde ťažký stav, po ruke tam máte dychové cvičenia, upokojujúce aktivity, napríklad počítanie, a nájdete tam aj mnoho iných osvedčených činností, ktoré boli modelované spoločne s odborníkmi.
Kontakt s druhým človekom
Nebuďte v tejto situácii sami a obráťte sa na svojich blízkych. Ak s nimi nežijete v spoločnej domácnosti, skúste im napísať alebo zavolať. Ak je situácia vážna, vyhľadajte pomoc odborníka. Obráťte sa napríklad na Linku dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie (0800 800 566). Veľa psychológov tiež ponúka online konzultácie cez Skype.
Nárast počas sviatkov
Skúškou boli pre psychológov a poradcov na linkách najmä vianočné sviatky, ktoré sú už tradične veľmi ťažké na psychiku ľudí. Ako vysvetľuje Madro, ide o obdobie, keď túžime po naplnení nejakej ideálnej predstavy a dokonalosti, ktorá v nás vyvoláva tlak. Prípravy na sviatky tak bývajú spojené s väčším stresom a nervozitou. „Často kvôli tomu dochádza ku konfliktom, pocitom zlyhania a nenaplnenia očakávaní,“ dopĺňa.
So zhoršujúcou sa pandemickou situáciou a meniacimi sa nariadeniami sa začali v rodinách riešiť otázky s kým, kde a ako budeme vianočný čas môcť tráviť. Prichádzali dilemy „zdravie vs. spoločnosť blízkych“, taktiež sa počas týchto dní stála rodinnou témou pandémia Covid-19. „Rodinné nezhody a dusnú atmosféru spôsobila aj rôznorodosť názorov na ňu, spoločenská únava z témy a aj prítomné politické názory,“ vysvetľuje Madro.
V mesiaci december zaznamenalo IPčko 5 543 kontaktov, čo znamená, že december bol najnáročnejším mesiacom v ich histórii. Na porovnanie, počas novembra mali kontaktov „len“ 4 014. Viac telefonátov pribúdalo aj na linke Nezábudka, pričom vianočným telefonátom dominovali izolácia a s tým súvisiace rodinné a vzťahové problémy, ale predovšetkým úzkostné a depresívne stavy, samovražedné myšlienky aj závislosti. „Na našu telefonickú linku boli prepájaní aj klienti z tiesňových liniek (112, 155, 158), nakoľko nemali kapacity pre ľudí so psychickými problémami – mnohým z nich sme doslova zachránili život,“ dodáva Vršanský.
Úloha štátu
Podľa Ligy za duševné zdravie pracuje pre tri najväčšie linky momentálne takmer 200 poradcov, ktorí mesačne vybavia okolo 8-tisíc kontaktov. A nestihnú vybaviť minimálne raz toľko telefonátov. „To je taký personálny substrát a objem práce realizovaný tretím sektorom, ktorý nie je možné nahradiť iným rýchlym a dobrým riešením v podmienkach Slovenska,“ hovorí Vršanský. Dodáva, že z veľkej časti suplujú úlohu štátu.
Ten, napriek tomu, že hovorí o prioritách v oblasti duševného zdravia, na činnosť liniek v čase pandémie neprispel. „Je na nás, neziskovkách, aby sme získavali aj iné zdroje a nebránime sa tomu, naopak. Bez základu od štátu sme však na hrane, kedy jednoducho nebudeme môcť pokračovať v poskytovaní našich služieb,“ hovorí Vršanský.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
