Keď vyjdete v noci na ulicu, lampy sa automaticky rozsvietia. No keď zájdete za roh, stmavia sa, aby mesto okresalo výdavky za energie. Približne tak vyzerá jedno z najjednoduchších smart riešení, na ktoré pomaly prechádzajú aj slovenské mestá. Ich cieľ je pritom odvážny: zaviesť inovácie takmer do každého aspektu života po vzore Kodane, Soulu alebo Singapuru.
Najväčším priekopníkom v zavádzaní smart riešení je Poprad. Už pred dvoma rokmi prijal koncepciu rozvoja mesta s výhľadom do roku 2040. „Chceme sa zamerať na to, aby mesto začalo rásť a nabralo späť svoju dynamiku, a aby sme si tu udržali dostatok šikovných ľudí, ktorí dnes odchádzajú za hranice,“ vysvetľuje pre slovenské vydanie magazínu Forbes popradský viceprimátor mesta Igor Wzoš.
Popradské plány
Popradčania sa preto rozhodli vybudovať co-workingový priestor, v ktorom má už čoskoro vzniknúť prvý startup inkubátor. „V súčasnosti prebiehajú stavebné práce a veríme, že ho budeme začiatkom júna otvárať,“ dopĺňa Wzoš s tým, že mesto musí ešte nájsť strategického investora, keďže samé nemá na prevádzku inkubátora dostatočné kapacity. Ďalšie smart riešenia chce zavádzať do pouličného osvetlenia. Počas najbližších týždňov bude testovať pilotný projekt, v rámci ktorého osadí do ulíc štyri pouličné lampy vybavené senzormi na automatické stmavovanie. Lampy budú navyše zaznamenávať voľné parkovacie miesta a údaje o nich zasielať do dátového centra. Šoféri, ktorí nebudú vedieť, kam zaparkovať, si tak iba pozrú mapu voľných miest na internete. Jednoducho smart.
Zelená pre e-autá
Pouličné osvetlenie však potenciálne ponúka aj ďalšie inovácie, ktoré mesto do budúcna zvažuje. Napríklad nainštalovanie špeciálneho tlačidla, ktoré by mohlo turistom nahradiť sprievodcov a ponúknuť im v angličtine informácie o okolitých pamiatkach. Nainštalovanie bezpečnostného tlačidla môže zas zalarmovať políciu, pokiaľ sa budú okoloidúci cítiť v ohrození. Poprad sa chce stať prvou slovenskou „success story“ pri prechode na smart cities. Neváha preto aj popustiť uzdu fantázii. Pohráva sa napríklad aj s myšlienkou na vybudovanie rozsiahlej siete nabíjacích staníc pre elektromobily, alebo napríklad na zavedenie lokálnej kryptomeny na štýl Bitcoinu. To je však nateraz iba v rovine nápadov.
Najviac bodujú smart lampy
S prvými smart riešeniami prišlo už aj hlavné mesto. Začiatkom februára pribudla v centre Bratislavy prvá inteligentná lavička, na ktorej si môžu okoloidúci bezdrôtovo dobiť mobilný telefón, alebo sa pripojiť na Wi-Fi sieť, keďže lavička pôsobí zároveň ako 4G hotspot. Poháňaná je výlučne na slnečnú energiu, čo umožňujú zabudované solárne panely. A zároveň dokáže za hodinu vyprodukovať približne 100 wattov elektrickej energie. Ďalšou inováciou, ktorú chce hlavné mesto zaviesť, je smart lighting.
„Jeho súčasťou by mali byť okrem nasadenia LED osvetľovacích jednotiek aj inteligentné technológie ako diaľkové riadenie, aktívne stmievanie, monitoring funkčnosti na plánovanie údržby a platforma pre prípojné zariadenia a senzory, ktoré môžu monitorovať dopravu, obsadenosť parkovísk, bezpečnosť na uliciach, kvalitu ovzdušia a podobne,“ opísal Marek Papajčík z odboru komunikácie kancelárie primátora. Dodal, že v súčasnosti pripravuje mesto presné kritériá na verejné obstarávanie. Od novinky si hlavné mesto sľubuje, že ušetrí až 40 percent svojej súčasnej spotreby elektrickej energie.
Elektrina z odpadu
Podobne idú smart technológie zavádzať aj ďalšie mestá. Žilina pripravuje komplexnú rekonštrukciu verejného osvetlenia, ktoré bude podobne reagovať na stmievanie či brieždenie, a ktorá bude sledovať poruchy na svietidlách. Trenčín už v súčasnosti prevádzkuje dva polopodzemné kontajnery na odpad s automatickou detekciou ich zaplnenia, povedala hovorkyňa mesta Erika Ságová. Ďalšie novinky z oblasti monitoringu parkovania a internetového zabezpečenia mesto ešte len testuje.
Veľké plány majú aj ďalšie obce. Kežmarok uvažuje o myšlienke vytvoriť mobilnú aplikáciu, prostredníctvom ktorej by mohli občania komunikovať so samosprávou, pričom si kvôli prechodu na smart city prizval aj odborníkov z Českého vysokého učení technického. Nitra iba koncom minulého týždňa predstavila svoju víziu prechodu na inteligentné mesto prezidentovi Andrejovi Kiskovi. „Diskutovali sme o autobusoch na pohon na elektrinu i o možnostiach, ako využiť odpad na výrobu energie. Je tu veľmi veľa dobrých nápadov,“ povedal po rokovaní podľa TASR Kiska.
Nové možnosti financovania
Diskusie o prechode slovenských miest na „smart“ riešenia sa zintenzívňujú zarovno s tým, ako vláda pripravuje nové možnosti ich financovania. Ide predovšetkým o nový investičný nástroj, ktorý v týchto dňoch vzniká na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície Petra Pellegriniho. Podieľať sa na ňom bude aj Európska investičná banka. Celkový objem poskytnutých financií odhadol jej viceprezident Vazil Hudák na 150 – 200 miliónov eur. Prvú tranžu by pritom chcela banka stihnúť zafinancovať ešte do konca tohto roka, povedal Hudák pred dvoma mesiacmi v rozhovore pre HN. Pod platformu by mali spadať ako eurofondy, tak aj súkromné zdroje od firiem ochotných finančne sa podieľať na prerode slovenských miest na tie „inteligentné“.
Ďalším prostriedkom na zafinancovanie smelých plánov našich miest je Slovensko-americký inovačný fond, ktorý vznikol ešte koncom minulého roka. Celkovo ponúka mestám možnosti financovania vo výške 1,91 milióna eur. Ide pritom o spoločný fond amerických firiem a slovenskej vlády, ktorá doň vložila zhruba milión eur.
Mestá majú záujem
Samosprávy už teraz štátu odkazujú, že majú o možnosť spolufinancovania veľký záujem. „Stratégia mesta je v tomto jasná, ak exituje možnosť čerpať finančné prostriedky z externých zdrojov a rovnako by to malo priniesť inovatívne technológie do nášho mesta, mesto sa bude uchádzať o takéto projekty,“ povedal pre Forbes hovorca mesta Žilina Pavol Čorba. Nie sú sami. „Založenie investičného mechanizmu podporujúceho smart cities na Slovensku, ktorý kombinuje viac zdrojov, má veľký potenciál a pre Bratislavu je jeho idea veľmi zaujímavá,“ prisviedča za hlavné mesto Marek Papajčík. Dodáva však, že mesto zvažuje aj ďalšie prostriedky: projekty verejno-súkromného partnerstva (známe ako PPP), alebo takzvané Energy Performance Contracts, pri ktorých zhotoviteľ mestu garantuje energetické úspory.
PPP projekty sú tou najschodnejšou cestou aj podľa popradskej samosprávy, ktorá aktuálne hľadá vhodného koncesionára na zatepľovane škôl, na čom by chcela ušetriť až do 160-tisíc eur ročne. A to napriek tomu, že PPP projekty sú verejnosťou stále vnímané s veľkou rezervou.
