Vyberajú ľudí na tie najťažšie operácie, preto musia použiť aj metódy, ktoré asi nie sú vždy v súlade s „kostolným poriadkom“, hovorí Michal Ščepko, ktorý ako jediný Slovák úspešne absolvoval sedemmesačný výcvik amerických špeciálnych jednotiek SEALs. V rozhovore pre Forbes.sk hovorí o tom, ako trénujú tých najelitnejších vojakov a prečo bola pre zvládnutie výcviku najdôležitejšia psychika.
Ako jediný Slovák ste absolvovali najťažší vojenský výcvik na svete. Ako ste sa naň dostali?
Slovensko má v rámci členstva v NATO možnosť posielať vojakov na zahraničné výcviky. V tom čase prišla príležitosť práve do elitného výcviku SEALs. Ľudia, ktorí o tomto výcviku vedeli viac ako ja, sa neprihlásili. Ja som to skúsil.
Absolvoval som všetky potrebné fyzické, jazykové a bezpečnostné previerky a prešiel som. Ešte predtým som bol päť mesiacov na odbornej ženijnej škole americkej armády v štáte Missouri, no o výcviku SEALs som detailne nevedel.
Čo ste od toho očakávali?
Vedel som, že je to výcvik špeciálnych jednotiek, že ide o tie najelitnejšie jednotky sveta. No ani som netušil, aké je to náročné. Jeden kolega v jazykovej škole, kam som chodil predtým, mi dal CD o výcviku SEALs, nech si ho pozriem.
Očividne na mne bolo vidieť, že celkom neviem, do čoho idem (smiech). Pustil som si ho v odletovej hale a normálne ma vtedy oblial ľadový pot. Až keď som čakal na lietadlo, zistil som, do akého pekla idem (smiech).
Ako si to peklo máme predstaviť?
V SEALs potrebujú človeka dostať na jeho úplné dno a tam mu zadajú vojenskú úlohu. Neviem, či je vhodné konkrétne opisovať to, čo sa tam dialo a čím sme si museli prejsť. Nemám problém o tom hovoriť medzi vojakmi, ale myslím, že iní ľudia by nepochopili, čo sa tam deje.
Všetko, čo vidíte vo videách na internete, je len určitý výsek, prevažne ide o veci, ktoré sú zverejniteľné. My sme však zažili veľa situácií, ktoré išli za hranice. Diali sa tam veci, ktoré idú proti ľudskej dôstojnosti. No s tým súhlasí každý, kto vstupuje do tohto výcviku.
Michal počas výcviku. Foto: archív respondenta
Je potrebné uvedomiť si, že výcvik SEALs je o selekcii najlepších ľudí na tie najťažšie operácie a na to musia použiť aj metódy, ktoré asi nie sú vždy v súlade s kostolným poriadkom. Neznamená to, že chcete vojaka ponížiť.
Potrebujete ho „iba“ dostať do úzkych a vidieť, ako dokáže reagovať a pracovať pod takýmto obrovským tlakom. Toto všetko sa vám potom vyplatí, keď tohto človeka nasadíte do boja alebo na riešenie ťažkej situácie.
Pekelný týždeň – drina bez spánku a halucinácie
Výcvik pozostáva z viacerých fáz. Viete ich opísať?
Ide o tri fázy, z ktorých každá trvá osem týždňov, predtým je ešte príprava. Prvá fáza je fyzicky a psychicky najnáročnejšia. Na človeka sú tu kladené tie najväčšie fyzické nároky a všetko sa to deje tak, že vás „psychicky deptajú“. Dostávajú vás do situácií, kde ste na pokraji svojich možností.
Možno aj preto tu dochádza k najväčšiemu odstupu uchádzačov. Približne v polovici prvej fázy prichádza tzv. „hell week“, teda pekelný týždeň. Ide o šesť dní, počas ktorých spíte dokopy päť hodín a celé dni plníte najrôznejšie fyzické úlohy. Samozrejme, celý ten čas vás sleduje množstvo doktorov, aby sa vám niečo vážne nestalo…
To znie dosť nebezpečne.
Aj je. Počas tohto týždňa nám opakovane prízvukovali, aby sme si na seba dávali oveľa väčší pozor. Upozornili nás dokonca na to, že nedostatok spánku môže spôsobiť halucinácie. Stalo sa to aj mne.
Boli sme na otvorenom mori a ja som okolo seba videl žraloky a delfíny. No nič také tam nebolo. Počas „hell weeku“ som dokonca zažil človeka, ako zaspal pri pádlovaní. Vykonával činnosť v spánku. Bolo to šialené.
Po ukončení pekelného týždňa sme mali chvíľu na „regeneráciu“, čo znamenalo, že sme dostali 7 dní, počas ktorých sme sa nemuseli všade presúvať klusom, ale mohli sme chodiť. Boli sme totiž v dosť zlom fyzickom stave.
Ako vyzerali ďalšie fázy?
Keď človek prejde tou prvou, už tam ostáva dosť málo ľudí. No až vtedy sa začínate učiť tie reálne vojenské veci – rôzne taktiky, vykonávanie prieskumov terénu, brehov… V rámci druhej fázy sa zameriavate na operácie na vode a pod vodou, tretia fáza zahŕňa operácie na zemi a z vrtuľníka.
Zároveň sú všetky tri fázy sprevádzané vedomostnými a fyzickými testami, pri ktorých máte predpísané určité limity. Postupne sa limity skracujú, teda čím ste vo výcviku ďalej, tým by mali byť vaše výkony lepšie. Ak nie sú, okamžite končíte.
Michal sa okrem vojska venuje aj vlastnému gymu, ktorý sa zameriava na funkčné tréningy. Foto: archív respondenta
Kondícia sa dá trénovať, so psychikou je to ťažšie
Ktoré úlohy boli pre vás najťažšie?
Zaujímavým paradoxom bolo, že aj keď som trénovaný potápač, najnáročnejšia pre mňa bola práve druhá fáza, ktorá sa zameriavala na operácie vo vode a pod vodou. A to som si myslel, že práve tá pre mňa bude najjednoduchšia.
Zvládanie krízových situácií pod vodou však bolo extrémne ťažké na psychiku. Keď vám zviažu ruky a nohy a hodia vás do vody, kde máte plniť kadejaké úlohy, tak idete úplne na hranu. Bolo to veľmi o psychike.
Bol celý výcvik viac o psychike alebo o fyzickej kondícii?
Určite o psychike.
Prečo?
Človek môže byť fyzicky silný, avšak psychicky ho môže „položiť“ aj menšia prekážka. Počas výcviku bolo až neuveriteľné vidieť skutočne fyzicky vynikajúco pripravených mužov, ale pri zvýšenom psychickom nátlaku mnohí z nich skončili. Fyzická kondícia sa dá natrénovať, s ľudskou psychikou je to o niečo ťažšie.
Aké bolo sito?
Z 250 ľudí, ktorí so mnou nastúpili, ukončilo výcvik 27 vojakov. Väčšina sa vzdala sama, keď videla, že na to nemá. Hocikde počas výcviku mohli povedať, že končia, alebo zazvonili na zvonec, ktorý tam bol, čo znamenalo, že položia prilbu na zem a povedia inštruktorom vetu: „I quit“, čo v preklade znamená, že sa vzdávam a končím.
Ďalšou možnosťou bolo, že ich vyhodil lekár, ak mali napríklad zranenie, s ktorým nebolo možné pokračovať. Ak niekto dobre neplnil úlohy, nemal výsledky, nebol tímový hráč alebo bol konfliktný typ, tak ho „vyrazili“ inštruktori.
Zo schopného vojaka urobia skvelého lídra
Vy ste počas tých siedmich mesiacov chceli niekedy skončiť?
Klamal by som, ak by som povedal, že nie. Myslím, že nad tým premýšľal každý jeden človek, ktorý výcvik absolvoval. Sú situácie, keď sa pýtate samého seba, či to vôbec stojí za to. Pýtal som sa, prečo takto trpieť, kam to vlastne vedie? Prečo to vlastne robíme? Prečo vytrvať v mizerných podmienkach a dostať sa až na úplné dno?
Časom som pochopil, že na tom výcviku vychovávajú ľudí, ktorí budú bojovať za úspech až do konca svojich síl. Samozrejme, bola to pre mňa aj určitá národná hrdosť, aby som to vydržal a prišiel do víťazného konca ako prvý Slovák.
Často som sa počas výcviku stretol aj s odchodom skvelých príslušníkov týchto jednotiek do civilu a ich veľmi úspešným uplatnením v podnikaní. Evidentne tam je určitá spojitosť.
Ako to myslíte?
Vojenské vodcovstvo, tzv. „leadership“ je v armáde Spojených štátov, špeciálne u zvláštnych jednotiek, na veľmi vysokej a sofistikovanej úrovni. Zo schopného vojaka dokážu urobiť skvelého lídra, ktorý sa dokáže postarať a viesť svoju jednotku aj v ťažkých situáciách.
Človek s týmito skúsenosťami je často veľmi žiadaným personálnym prvkom mnohých úspešných spoločností. Tento trend sa rýchlo ujal aj v Európe a na celom svete.
Disciplinovaný človek, rešpektujúci nadriadených, so schopnosťami plánovať, vykonávať, vyhodnocovať prácu svoju a svojich podriadených je tzv. hotovým človekom pre mnohé úspešné firmy na celom svete.
„Ľudia, ktorí športujú, sú na tom nielen fyzicky lepšie, ale majú aj väčšiu psychickú odolnosť. Dokáže vás to neuveriteľne posúvať,“ hovorí Michal. Foto: archív respondenta
Ako pracujú s konceptom „leadershipu“ v SEALs?
Majú vytvorený systém vytvárania a hľadania lídrov už od úplného začiatku. Keď napríklad zistia, že niektorý vojak má líderské schopnosti, tak si ho inštruktori vyhliadnu a začnú mu dávať také typy úloh, aby sa jeho vlohy ešte viac rozvinuli.
Keď ste vo veľkom fyzickom a psychickom strese, diskomforte a musíte zvládnuť rôzne vojenské úlohy, ktoré sú časovo a fyzicky náročné, sú to práve títo prirodzení lídri, ktorí dokážu prevziať velenie.
Dokážu racionálnejšie myslieť, lepšie vykonávať rozkazy, dokážu pomôcť druhému, motivovať ho. Zažil som situácie – napríklad pri práci s ostrou muníciou – kde veci nešli tak, ako mali, a títo ľudia dokázali prevziať velenie, zodpovednosť za jednotku a dostať ju zo zlej situácie.
Prevzatie zodpovednosti
Čo vám pomáhalo to celé zvládať?
Mali sme tam jedného psychológa, ktorý bol aktívnym členom SEALs, dokonca veľmi uznávaným. On nás viedol tak, aby sme to vydržali. Hovoril nám, na čo sa sústrediť, ako so sebou pracovať, aké „barličky“ si vytvárať, aby ste to zvládli ešte hodinu. Ako si nastavovať myseľ a usporiadať si hlavu. Tí, ktorí to dokázali, väčšinou výcvikom prešli.
Pamätáte si na niektoré jeho rady?
Radil nám napríklad to, že sa treba sústrediť na najbližší malý cieľ. Pri plnení ťažkej úlohy som si teda hovoril, že ma čaká „už“ len hodina a potom bude obed. Vždy som si našiel v hlave nejaké pozitívum, ktoré sa v tej ťažkej negatívnej situácii síce hľadalo ťažko, ale vždy sa dalo nájsť.
Sústreďoval som sa najmä na čas alebo na jedlo. „Vydrž tých pár minút, o chvíľu si v jedálni a budeš mať 20 minút pokoj, dáš si niečo teplé… Už len 200 metrov, potom máš chvíľku pauzu.“ Musíte sa naučiť rozmýšľať v kratších úsekoch a sústrediť sa na malé – čiastkové ciele.
Čo vám ešte pomohlo?
Ďalšou zaujímavou vecou, s ktorou som sa stretol počas výcviku, bola vizualizácia úspechu. Neveril som, že takéto niečo môže fungovať, ale evidentne to u mňa fungovalo.
Predstavoval som si, ako úspešne tento výcvik ukončím, cítil som pocit šťastia a úspechu, aký človek reálne môže zažiť pri dosiahnutí niečoho „veľkého“. Takéto nastavenie mysle mi tiež pomohlo tento náročný výcvik priviesť do úspešného konca. Bol to dôkaz spojenia mysle a tela.
Michal počas výcviku. Foto: archív respondenta
Čo vám ešte dal výcvik?
Naučil som sa žiť v diskomforte, ktorý nás ľudí posúva vpred. Naučil som sa tiež, čo je to disciplína a sebadisciplína. Podľa mňa sú tieto zložky vodiacou šnúrou priamo k úspechu. Ide o odvracanie pozornosti od vecí a činností, ktoré sú v rozpore s naším cieľom.
Počas výcviku SEAL som sa tiež naučil aplikovať jednu zaujímavú zručnosť: prevziať velenie a zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Tak sa človek veľmi veľa naučí. V stresovej situácii sa okrem ukážky charakteru človeka ukáže aj schopnosť riešiť problémy pod tlakom.
Čím častejšie sa človek v týchto situáciách ocitne a bude ich riešiť, tým viac sa reálne naučí v strese pracovať a vykonávať správne rozhodnutia. Istota v týchto situáciách ide ruka v ruke s úspechom a osobnostným rastom človeka – či už je to vojak, tréner alebo biznismen. Čiže sebadisciplína a schopnosť viesť sú vitálne dôležité v životoch úspešných.
S disciplínou majú mnohí ľudia problém. Dá sa získať alebo naučiť?
Vidím to každý deň. Ľudia chcú veľa dosiahnuť, no nemajú na to tú disciplínu. Radím im, aby rozdelili svoj cieľ na menšie a ľahšie dosiahnuteľné ciele a išli naň krok po kroku.
Naša myseľ je tak nastavená, že ak splníme nejakú malú úlohu, tak nás hormóny šťastia poženú k tomu, aby sme dosiahli ďalší malý cieľ, ďalší a ďalší. Človeka to psychicky veľmi posilňuje. Poviete si: „Keď som dosiahol tieto tri malé veci, tak možno dosiahnem aj tú jednu veľkú.“
Ďalej je dôležité, aby sa človek obklopil tými správnymi ľuďmi, ktorí sú disciplinovaní a motivovaní. Ak ste medzi ľuďmi, ktorí majú negatívne myšlienky a nepodporujú vás, utekajte. Dávajte si veľký pozor na tých, s ktorými trávite čas, lebo ovplyvňujú vaše myslenie.
V neposlednom rade nezabúdajte na šport. Ten dokáže s ľudskou psychikou veľmi veľa. Ľudia, ktorí športujú, sú na tom nielen fyzicky lepšie, ale majú aj väčšiu psychickú odolnosť. Dokáže vás to neuveriteľne posúvať.
Michal Ščepko
Je príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde pôsobí ako veliaci poddôstojník roty a skúšobný komisár ženijných špecializácií. Vojakom je od roku 2003, keď sa pridal k potápačskej jednotke.
Ako jediný Slovák absolvoval v rokoch 2008 – 2009 výcvik špeciálnych jednotiek námorníctva Spojených štátov Navy SEALs. O tri roky neskôr založil v rodnej Seredi Girya Cross Gym, ktorý sa špecializuje na funkčné tréningy.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.
