Ako vás posunie neúspech? Čo robí seniora seniorom, ak nie vek? Ako vznikol Pretlak.sk a prečo sa človek s vlastným domom a kanceláriou rozhodne pracovať v coworkingu? V 365.labbe sme sa o tom rozprávali s Tomášom Pinkom, marketingovým manažérom slovenského výrobcu korenín Mäspoma a zakladateľom portálu na hľadanie práce Pretlak.sk.
Ste senior dizajnér s 8-ročnou praxou. V iných odvetviach sa za seniora považuje človek až po 20 rokoch, ale marketing sa vyvíja extrémne rýchlo. Ako si rozširujete a aktualizujete odbornosť?
Kariéru dizajnéra som už zavesil na klinec, avšak ako mladý som denne navštevoval stránky a blogy, kde boli novinky z oblasti dizajnu a digitálneho marketingu. Hlavne Siteinspire a Mindsparklemag. Navštevoval som konferencie ako Eastern Design Conference a By Design Conference. Sledoval som práce v slovenskej aj českej komunite webdesignerov na facebooku v skupine Dribbble SK.
Veľa mi dala práca po boku matadora slovenského webdesignu Martina Janeka. Ukázal mi smer, ktorý mi časom bol veľmi blízky: „Simplify, simplify, simplify.“
V rokoch 2013 – 2016 ste pracovali už ako senior grafický dizajnér v SCR creative studios. Ako ste sa taký krátky čas vypracovali rovno na seniora?
Často sa so senioritou spája vek, ale podľa mňa to je inak. Skúsenosti, schopnosť rozhodovať sa, prezentovať a komunikovať robia seniora seniorom.
Naďalej ste pracovali na vlastnom projekte a chceli ste sa osamostatniť. Mali ste problém s nedostatkom autority medzi kolegami alebo s rešpektovaním vyššej autority, a preto ste chceli odísť?
Nešlo o autoritu. Prácou v agentúre vzniklo množstvo pekných vecí. Nebavilo ma však to, že každý projekt mal začiatok a koniec. Často som videl možnosti a spôsoby, ako by sa projekty dali neprestajne vylepšovať a posúvať dopredu. Na to však nebol čas ani budget. Z toho dôvodu ma lákal vlastný projekt bez termínu dokončenia.
Kde sa pracovne vidíte o 20 rokov?
Na dôchodku. Ale nie takom, že budem doma a nebudem chodiť do práce. Chcem robiť už len to, čo ma bude baviť a bude mi dávať zmysel. Peniaze nebudú „téma“. Chcel by som ich mať dosť na to, aby som zarábanie z nutnosti pustil z hlavy.
Vráťme sa na opačný koniec. Kde a čo ste študovali? Bola pre vás vysoká škola, z dnešného pohľadu, na niečo dobrá?
Vysoká škola bola pre mňa najlepšie obdobie života. Študoval som aplikovanú informatiku na UMB v Banskej Bystrici, potom vo fínskom meste Oulu pri polárnom kruhu, kúsok od dedinky Santa Clausa. Tam sa u mňa všetko zmenilo a začal som robiť to, čo ma teraz živí. Spoznal som sám seba, začal stáť vlastnými nohami na zemi, gazdovať, rozprávať sa s ľuďmi v cudzom jazyku, cestovať a saunovať sa bez plaviek.
Po škole ste začínali ako dizajnér pre jednu firmu, no pomerne skoro ste začali pracovať na vlastných projektoch. Prvým bol startup Resuman.net, ktorý mal ľuďom pomôcť urýchliť tvorbu životopisu v atraktívnom modernom dizajne. S ním ste však neuspeli.
Bolo to prvé obdobie startupov na Slovensku. Ako absolvent vysokej školy som býval s partiou chalanov na jednom byte s jedným spoločným projektom. Viete, ako sa hovorí, „mysli globálne, konaj lokálne?“ Tak my sme to tak nerobili. Snažili sme sa zasiahnuť celý svet bez toho, aby sme si to lokálne otestovali. Bol som vtedy taký startupovský „panic“. Musím to takto povedať, lebo to dosť vystihuje moju vtedajšiu situáciu – bolo to ako s prvým sexom; myslíš, že keď to máš napozerané, vieš ako na to, no keď ide do tuhého, pokazíš to.
Obdobie fungovania startupu Resuman.net, s ktorým Tomáš (vľavo) neuspel. Foto: archív Tomáša Pinku
Na LinkedIne sa týmto neúspechom bez hanby prezentujete. Čo vám dala táto skúsenosť?
Uvedomil som napríklad, že MVP (Minimum Viable Product, v preklade minimálne životaschopný produkt, pozn. red.) je cesta. Rok makať na projekte zatvorený v detskej izbe bez akejkoľvek validácie alebo proof of concept nie je dobrý prístup. Z každého neúspechu vyplývajú ponaučenia. Ak dokážem prijať neúspech, posunie ma to dopredu. Pri prezentácii svojich projektov a portfólia mi to príde o to dôležitejšie, pretože vidieť, že už mám nejakú skúsenosť a viem, ako niečo nepokaziť znova.
Po práci v SCR creative studios nasledoval ďalší startup Karmadilo, marketingová platforma, cez ktorú firmy mohli organizovať napríklad svoje prieskumy. Za účasť na nich bežní návštevníci zarábali peniaze, nie však pre seba, ale pre charitu. Prečo ste chceli prepojiť marketing s výskumom a charitou?
Karmadilo bol nápad kamaráta Mateja, ktorý mal k filantropii blízko. Myšlienka sa mi páčila aj preto, že to malo fungovať ako mobilná appka. Vtedy bol okolo aplikácií obrovský „hype“ a chcel som vyskúšať niečo nové.
Malo Karmadilo úspech?
Dotiahli sme to do finále Startup Awards. V tom ročníku vyhral Pavol Čekan s jeho firmou Multiplex DX, čiže silná konkurencia. Obdobie appiek už bolo tak trošku po funuse, keby sme s tým prišli o 1-2 roky skôr, možno by to zafungovalo lepšie. Netrafili sme vhodné obdobie a začal som sa na veci pozerať jednoduchšie. Pochopil som, že KISS (keep it short and simple, t. j. udržuj to stručné a jednoduché, pozn. red.) je taktiež cesta…
Tomáš tri roky organizoval aj sériu odborných prednášok pod názvom WEBtlak. Foto: archív Tomáša Pinku
V roku 2018 ste traja Tomášovia založili Pretlak.sk, cez ktorý si dnes vyše 125 000 ľudí hľadá prácu. Vďaka čomu to tak dobre zafungovalo?
Naskočili sme v správny čas na správnu vlnu. Ošľahaní dvomi neúspechmi a s naším „know-how-not“ sme portál po pár týždňoch práce rovno spustili. Zistili sme, že funguje, tak sme ho začali rozvíjať. Skutočné tajomstvo úspechu je však to, že sa voláme všetci rovnako. Mali sme aj takú ideu, že každý v Pretlaku sa musí volať Tomáš (smiech).
Je Profesia váš konkurent? V čom je Pretlak iný?
Pretlak ponúka relevantných ľudí z oblasti digitálneho marketingu, dizajnu, reklamy a IT. Znamená to, že sa na pracovnú ponuku tohto druhu hlásia len relevantní ľudia a nestáva sa, že sa na ponuku PPC špecialistu prihlási kuchár z Hriňovej bez praxe.
Profesia je monopol, kde majú všetky firmy všetky pracovné pozície. Je teda logické, že nemôžu byť najlepší vo všetkých segmentoch. My sme najlepší len v tom našom.
Ako a kde generujete zisk?
Firma zaplatí peniaze za zverejnenie pracovnej ponuky na našom webe, kde máme mesačne okolo 100 000 návštev. Okrem toho ponuku zdieľame na sociálnych sieťach, kde máme vybudovanú silnú fanúšikovskú základňu, ktorá ponuku šíri ďalej po svojej osi. Posielame pravidelne aj týždňový newsletter s novými ponukami viac ako 2000 ľuďom z daného segmentu.
Pocítili ste vplyv pandémie?
Aktívne sme sa portálu venovali a počas prvej vlny sme vytvorili sekciu pre freelancerov. Teraz máme najväčšiu databázu freelancerov na Slovensku. Tejto vetve sa plánujeme venovať viac v tomto roku, budeme hľadať spôsob, ako tam generovať zisk – ale tak, aby to nikoho nezabolelo a prinieslo čo najviac ovocia.
Prečo vlastne takéto projekty robíte?
Budujeme love-brand, väčšinu návštev máme organickú. Ja mám radosť z toho, že to funguje. Pomáhame ľuďom nájsť si prácu a firmám zamestnancov. Teší ma sloboda v rozhodnutiach a v neposlednom rade aj peniaze, ktoré sú mojou cestou k spomínanému dôchodku.
Okrem toho máte aj prácu na plný úväzok, ste marketingový manažér v spoločnosti Mäspoma. To je jedna z najväčších firiem v regióne, má 30-ročnú tradíciu a ročné tržby okolo 27 miliónov eur. Práca si vyberá vás alebo vy si vyberáte prácu?
V čase ukončovania kariéry dizajnéra som viedol kamarátske rozhovory s Janom Kolesárom, CEO Mäspoma. Chcel na Pretlaku zverejniť inzerát na marketingového manažéra. Diskutovali sme o tom, čo by mal robiť a pár dní to trvalo, kým ma osvietilo, že veď ten človek môžem byť aj ja. Prešiel som potom výberovým procesom a teraz tam pracujem štvrtý mesiac. Funguje nám to spolu zatiaľ podozrivo dobre.
Čo sú vaše priority pri výbere klientov?
Práca musí pre mňa dávať zmysel a musí ma aj baviť. V Mäspome mám v rukách obrovskú zodpovednosť aj nemalé finančné prostriedky. Budeme sa snažiť dostať do každej domácnosti, aj tej vašej (smiech).
Napriek možnosti home officu zakladateľ portálu Pretlak a marketingový manažér spoločnosti Mäspoma využíva možnosť chodiť do coworkingu. Foto: Tomáš Zverbík
Zaujímavé je, že kancelárie máte vo Zvolene a môžete pracovať aj doma, no vy chodíte do coworkingu 365.labb v Banskej Bystrici. Prečo coworking? Aké to pre vás má výhody a nevýhody?
Práca z domu je podľa mňa oxymoron. Nedá sa pracovať a byť doma. Niekedy som to tak robil, časom som si však uvedomil, že som bol stále v práci a nikdy nie doma. Teraz sa snažím maximálne odlíšiť priestor, kde pracujem a kde som doma.
Coworking je pre mňa oáza pokoja a zároveň miesto, kde sa dokážem dokonale sústrediť na prácu. Ľudia, ktorí tam pracujú, sa navzájom rešpektujú a nevyrušujú. No zároveň, keď sa chcem porozprávať so susedom, zacvičiť si na hrazde či ponaťahovať sa na jogamatke, mám na to priestor. Bez kompromisov. Pozitívne vnímam aj to, že tam pracujú ľudia v rovnakom segmente ako ja. Čiže keď potrebujem copywritera, ktorý mi napíše PR článok, sedí mi za chrbtom.
Všimli ste si akúkoľvek zmenu vo svojich pracovných výsledkoch, odkedy pracujete v coworkingu?
Produktivita! Žiadny kolega, ktorý mi hneď teraz musí povedať o tom, koľko nových prípadov korony počul v televízii. Cítim sa aj viac fit. Mám tam vlastný standing desk, dobrú stoličku, veľký monitor. Moje telo mi dáva radostné signály a chuť pracovať je teda stabilne pozitívna.
Autorom rozhovoru je Filip Jánošík Lehotský.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
